Kniha poviedok Muži, ktorí nemajú ženy (Men Without Women) japonského spisovateľa Harouki Murakamiho, ktorého našim čitateľom netreba nijako zvlášť predstavovať, vyšla v roku 2014 a hneď nasledujúci rok sa na pulty kníhkupectiev dostal aj český preklad. Obsahuje poviedku Drive My Car, sfilmovanú režisérom Ryúsuke Hamagučim. Je to zrejme dosiaľ najúspešnejší pokus previesť na plátno zložitý svet jeho hrdinov, oscilujúcich medzi realitou a vnútorným priestorom, vytvoreným v pulzujúcich súradniciach osamelého ega. Záplava cien akosi naznačuje nehasnúci záujem verejnosti o záležitosti namáhavej harmonizácie spirituálnej kvality a vonkajších podmienok, v ktorých musí fungovať, vyrovnávať sa s ich často bolestnými impulzmi.

Krotitelia duchov: Dedičstvo je novým dielom slávnej značky, ktorej prvý diel svojho času naštartoval kariéru režiséra Ivana Reitmana. Kanadský rodák československého pôvodu sa vrátil i v druhej časti, kontroverzne prijatý remake z roku 2016 zaštítil aspoň z pozície producenta a na producentskú stoličku sa vrátil aj v najnovšom štvrtom prírastku. Je vlastne až symbolické, že ide o posledné dielo na ktorom sa priamo podieľal pred svojou tohtoročnou smrťou – a ako forma rozlúčky s jeho osobou to nie je vonkoncom zlé.

Je to už päť rokov, čo Lorettin (Sandra Bullock) manžel zomrel. Uzatvorila sa vtedy do seba, začala sa vyhýbať známym a hlavne prestala písať, pretože s láskou jej života zo sveta odišla aj akákoľvek tvorivá inšpirácia. Kedysi sa venovala histórií a skúmaniu starovekých jazykov. Beth Hatten (Da'Vine JoyRandolph), knižná vydavateľka, však momentálne od nej očakáva zatiaľ ostatný diel série romanticko-dobrodružných románov určený zásadne len pre ženské čitateľky – Stratené mesto D s osvedčeným duom archeologických zaľúbencov Angelou a Dashom. Angela je akési zidealizované Lorettino alter ego, zatiaľ čo Dash mužný, hrdinne neohrozený a s večne natrhnutou košeľou...

Psychoanalytičku Sibyl (Virginie Efira) vodopádom slov odhovára kamarát od rozhodnutia seknúť s úspešnou kariérou a vrátiť sa k starej láske - písaniu. Argumentuje, že kto dnes číta knihy, nikoho nič nezaujíma, to čo robí je oveľa osožnejšie. Sibyl je však pevne rozhodnutá – bude opäť písať. Pri odovzdávaní svojich pacientov sa však nevie alebo nechce vzdať malého chlapca a z ničoho nič jej po odchode pribudne mladá zúfalá herečka Margot (Adèle Exarchopoulos), ktorá sa zmieta v dileme, či si nechať nechcené dieťa alebo ísť na potrat. To je východzí bod na rozohratie vzťahovej psychologickej drámy vo francúzskom filme nazvanom jednoducho Sibyl režisérky Justien Triet.

Kalifornčan Michael Bay od istého momentu svojej kariéry strieda veľké mainstreamové filmy založené na trikových orgiách s o niečo menšími a zároveň ambicióznejšími dielami, so snahou o podanie nejakého posolstva. Jeho novinka Sanitka patrí do druhej skupiny, avšak pojem lacnejší znamená v prípade Bayovho akčného štýlu rozprávania príbehov skôr to, že sa do nich v náročnej postprodukcii digitálne nedotvárajú obrovské mimozemské roboty meniace sa na autá rôzneho druhu a veľkosti a nerúcajú sa k zemi mrakodrapy v amerických veľkomestách. Bay nám predstavil svoje ambície už v neslávne slávnej melodráme Pearl Harbor, tam mu však kombinácia hollywoodskeho megafilmu, milostného melodramatického trojuholníka a komentára k americkému vstupu do druhej svetovej vojny po celý čas drhla. Umelecky úspešnejší bol určite sci-fi Ostrov, ten však neoslovil väčšinové publikum a finančne prepadol.