Pozícia Zdeňka Svěráka je na olympe českých filmových, divadelných, literárnych i hudobných stálic vysoká a dosahuje popularitu takých univerzálnych bardov národnej kultúry ako je Jan Werich, alebo Jiří Suchý. Ako jediný z nich je i zakladateľom rodinnej umeleckej dynastie. Syn Jan Svěrák zvečňuje jeho literárne i scenáristické príbehy vo filmoch. Sú také známe, že asi nemá význam ich pripomínať. V najnovšom príspevku Betlehémske svetlo, ktorý má asi najbližšie k filmu Vratné láhve (2007) sa do rozprávania vracia manželská dvojica Zdeněk Svěrák a Daniela Kolářová. On, spisovateľ Karel Švejnoha, je v područí svojich literárnych postáv, živých a nárokujúcich si pri modelovaní ich osudov na takú porciu pozornosti autora- stvoriteľa, že to pani Švejnohovú nesmierne irituje a uvádza do traumatizujúcich pocitov osamelosti.

Encanto: Čarovný svet je novou muzikálovou disneyovkou, ktorá po dlhších prieťahoch spôsobených situáciou vo svete zamierila do našich kín až v marcovom termíne s odstupom niekoľkých mesiacov. Celkovo je to už šesťdesiaty animovaný film produkovaný štúdiom Walt Disney Pictures a zrejme najväčší favorit v danej kategórii na blížiacom sa udeľovaní tohtoročných Oscarov. Zaslúžene?

Zdal sa jej vo chvíli, keď spolu obedovali v reštaurácií, až podozrivo milý. A potom to prišlo. „Chcem sa s tebou rozísť,“ vyslovil odrazu Noah (Scott Eastwood) neodvratné slová, zatiaľ čo tridsiatnička Emma (Jenny Slate) naňho len neveriacky zízala s otvorenými ústami. Aj Peter (Charlie Day) v ten deň spočiatku nechápal, prečo je jeho dlhoročnej priateľke Anne (Gina Rodriguez) na narodeninovej oslave malého synovca vždy do plaču, keď sa k nej prihovorí. A potom zrazu spustila niečo o tom, že ako učiteľka angličtiny na základnej škole vždy snívala o účinkovaní v commedia dell'arte. Rada by naplnila svoje umelecké ambície, no pri Petrovi jej to akosi nejde...

Pre všetkých, ktorí absolvovali tínedžerskú fázu svojho života v normalizačných 70. rokoch komunistického Československa môže byť Andersonov film Pelendreková pizza impulzom k nostalgickým úvahám o tom, čo všetko bolo v Amerike iné a inak. Ostáva len spoločné, pubertálna potreba spracovať nekompromisný tlak hormónov a ich emocionálne efekty, volajúce po pozornosti iného pohlavia, v akýchkoľvek možných i nemožných situáciách, ovenčných spomienkami na pôvab ich nemotorne romantických prejavov.

Včera (5. marca 2022) Česká filmová a televízna akadémia (ČFTA) už po dvadsiaty deviaty raz rozdala svoje ocenenie Český lev v 19 štatutárnych kategóriách. Večer v pražskom Rudolfine sa niesol v znamení podpory Ukrajine. Ukrajinský veľvyslanec Jevhen Perebyjnis povedal divákom v sále i pri televíznych obrazovkách: „Chcel by som poďakovať, že organizátori venovali ceremoniál Ukrajine a nášmu boju proti ruskému agresorovi.“ ČFTA poslala na pomoc Ukrajine 300 000 korún. Najviac nominácií mali filmy Okupace a Zátopek. Oba trinásť. Napokon celému večeru dominoval film Davida Ondříčka Zátopek, ktorý vznikol v česko-slovenskej koprodukcii, získal Cenu divákov na MFF Karlovy Vary, bol českým národným kandidátom na Oscara a v slovenských kinách bol vlani divácky najúspešnejšiou minoritnou koprodukciou.