Darren Aronofsky, jeden z najtalentovanejších režisérov súčasnosti, nakrútil, pre seba celkom netypicky, komornú drámu vychádzajúcu z rovnomennej divadelnej hry Samuela D. Huntera, ktorá nesie nejednoznačný a mnoho interpretovateľný názov Veľryba. Pôvodná divadelná hra zasiahla autorského režiséra Aronofskeho natoľko, že sa tento raz vzdal svojej úlohy scenáristu a pôsobí teda v tomto prípade primárne ako realizátor silného a emočne ťažkého príbehu, ktorým sa Hunter vyrovnáva so svojou homosexualitou a traumou prerastajúcou v sústavné prejedanie.

Scenáristi a režiséri Scott Beck a Bryan Woods sú tvorcami prevažne nízkorozpočtových žánrových filmov. Pozornosť Hollywoodskych producentov na seba upútali svojim scenárom k dnes už úspešnému hororu, Tiché miesto (2018), ktorého réžie sa ujal herec John Krasinski. Pre Krasinskeho znamenalo Tiché miesto kariérny rast a vstup do sveta napínavých žánrov, zatiaľ čo scenáristi Beck a Woods ostali zabudnutí. Po niekoľkých nepodarených pokusoch sa im však konečne podarilo dostať príležitosť napísať a režírovať ich prvý, vysokorozpočtový žánrový veľkofilm s hviezdnym obsadením. Snímka 65 vznikla pod záštitou štúdia Sony, jedným z producentov bol dokonca slávny režisér Sam Raimi, tvorca populárnej trilógie Spider-Man s Tobeym Maguireom, alebo kultovej hororovej série Smrteľné zlo. V komornom hereckom obsadení sa objavili Adam Driver a Ariana Greenblatt.

Rovnako ako predošlé dielo Apnée, aj druhý film francúzskeho režiséra Jeana-Christophea Meurissea Krvavé pomaranče, ktorý prichádza do kín, je o jeho domovine, presnejšie o sociálnych štruktúrach Francúzska. V Krvavých pomarančoch Meurisse rozpráva o rôznych osudoch, a teda aj o rôznych spoločenských triedach, pohlaviach a veku, o tom, ako si jednotlivé charaktery nachádzajú cestu v krajine, ktorá je čoraz chaotickejšia a nespravodlivejšia.

Videoherné adaptácie sú tu s nami už poriadne dlhý čas, no kvalitatívne to nie je až na výnimky žiadna sláva. Dôvodov, prečo je tomu tak, by sme pritom našli viacero, no tým najzásadnejším je asi fakt, že výber je nezriedka podriadený popularite značky miesto snahy rozprávať skutočne pôsobivý príbeh. O to zaujímavejšie sa však profilovalo seriálové spracovanie oceňovaného The Last of Us pod taktovkou skúsenej dvojice Craig Mazin a Neil Druckmann. Podarilo sa im po sľubnom úvode naplniť nemalé očakávania?

Po vlaňajšom extempore s fackou a kontroverznom rozhodnutí, keď osem ocenení bolo udelených pred televíznym prenosom a počas neho bol uvedený len zostrih ďakovných rečí ich laureátov, tohtoročné odovzdávanie cien vo všetkých kategóriách v priamom prenose sa uskutočnilo v nedeľu 12. marca, teda u nás v noci z nedele na pondelok, bez akýchkoľvek problémov. Najviditeľnejšou zmenou bola farba koberca – z červenej na žltú.