Bolo veľmi nepravdepodobné, žeby stretnutie tridsaťpäťročného židovského makléra a príležitostného moderátora podcastov Ezru Cohena (Jonah Hill) s módnou návrhárkou moslimského pôvodu Amirou Mohammedovou (Lauren London) mohlo z pobaveného, nenápadného iskrenia prerásť až do podoby plnohodnotného vzťahu po necelom polroku smerujúceho priamo k svadbe. Stretli sa len chvíľku po tom, čo Ezru pri oslave Jom kipur tak trochu vytočilo správanie jeho matky Shelley (Julia Louis-Dreyfus), snažiacej sa za každých okolnosti tváriť mladistvo, chápavo, „cool“, podporovať väčšinu súčasných hnutí v súvislosti s Black Lives Matter, LGBT a podobne - len spravidla v tých najnevhodnejších chvíľach. Nastúpil vtedy k Amire do auta v domnienke, že ide o Uber, ktorý si objednal a bolo vymaľované...

Asi nie je úplne na mieste rozvíjať myšlienku o tom, že isté príbehy majú tú moc, aspoň symbolicky, zjednocovať zarytých nepriateľov, ale informácia o tom, že seriál z prostredia izraelských tajných služieb, bojujúcich proti palestínskym teroristom dosiahol vysokú mieru popularity medzi arabským obyvateľstvom Blízkeho východu, iste môže viesť k takto ladeným úvahám. Ak je predpoklad aspoň sčasti správny, dovolím si tvrdiť, že sme svedkami majstrovského výkonu v obore dosahovania rovnováhy a možno aj objektívneho pohľadu na konflikt, ktorý je taký dlhý, že dohliadnuť na jeho začiatok je náročné, na jeho koniec nemožné. Ako sa takýto druh diplomaticko-pragmatických cieľov dosahuje, ako treba rozmýšľať a čo všetko treba vedieť?

Nestává se často, aby velký mezinárodní filmový festival vyhrál dokumentární film. Právě to se stalo ne letošním Berlinale, když porota vedená americkou herečkou Kristen Stewartovou odměnila Zlatým medvědem za nejlepší film celovečerní dokument Sur l’Adamant (Na Adamantu) francouzského režiséra Nicolase Philiberta. A upřímně překvapen byl i producent filmu Gilles Sacuto, který se na pódiu obrátil na porotu se slovy: „Vy jste se zbláznili.“

Dánsky režisér Lars von Trier bol v dobe uvedenia Antikrista do kín dobre známym provokatérom a s obľubou búral divácke očakávania. Aj z toho dôvodu zrejme každý, aspoň sčasti znalý tvorby tohto výnimočného režiséra, predpokladal, že od jeho najnovšieho diela možno očakávať všetko možné, len nie konvenčný hororový film, ktorého primárnym záujmom by bolo vystrašiť diváka pomocou zaužívaných hororových klišé. Na druhej strane je pravdou, že žáner hororu nebol von Trierovi nikdy príliš vzdialený a svojrázny „hororový“ zážitok nám ponúkol už vo svojej uznávanej mysterióznej mini-sérii Kráľovstvo odohrávajúcej sa v nemocničnom prostredí.

Najnovší film režisérky Miry Fornay Mimi získal na Medzinárodnom filmovom festivale Berlinale ocenenie Grand Prix v kategórii Generation Kplus za najlepší film. Kategória prezentuje filmy určené pre deti a mládež. Festival uviedol Mimi v svetovej premiére 19. februára. Film na festivale predstavili, režisérka Mira Fornay, hlavní detskí hrdinovia, Rozmarína Willems a Cyprián Šulej, kameramanka Simona Weisslechner a vedúca výroby ZuzanaCzaková. Festivaloví diváci ho videli počas štyroch projekcií.