Pre pôvodom bolívijskú strihačku Nataliu López predstavuje film Diamantový plášť prvý celovečerný debut na režisérskom poste. Predtým sa podieľala prevažne na poetických filmoch, pričom svojbytnou poetikou sa vyznačuje aj jej Diamantový plášť. V tomto argentínsko-mexickom filme sa vypravuje na odľahlý vidiek a v obklopení neznámych juhoamerických hercov (a azda aj za účasti nehercov) ponúka pohľad do pochmúrnej reality mexického mimomestského života. Film nezostal bez povšimnutia a z prestížneho filmového festivalu v Berlíne si odniesol Strieborného medveďa, teda jedno z najvýznamnejších ocenení tohto festivalu. Medzinárodná kritika teda prijala Diamantový plášť priaznivo, otázka je však, čo môže film ponúknuť bežnému, hoc i na umelecké filmy privyknutému, divákovi.

Už z prvotných záberov je zrejmé, že režisérke nejde o komerčný potenciál, a čoskoro sa presvedčíme, že sa budeme po celý čas dívať na film bez akéhokoľvek pevného príbehu. Natalia López totiž upriamila pozornosť na drobné fragmenty vidieckeho života a zároveň, azda v rámci autenticity, ponúka takmer úplne oddramatizované obrazy miestneho obyvateľstva. Charaktery sú rôznorodé – od najmladšej generácie ovplyvnenej internetom a sociálnymi sieťami, po starosvetskú generáciu ešte stále uväznenú v prostom technikou nezaťaženom svete. Medzigeneračná priepasť však nie je témou filmu, aj keď následkom týchto neporozumení napokon z konzervatívne pôsobiacej domácnosti uteká chlapec – tínedžer, ktorého matka, pracujúca ako policajtka, cíti výrazný odpor k synovmu gangsterskému štýlu (záľuba v retiazkach a náušniciach) kopírujúceho hip-hopové módne trendy. Toto náhle zmiznutie syna, akokoľvek dramaticky môže znieť, však ostáva len jedným z ďalších otvorených fragmentov a odpovede na otázky si napokon divák musí hľadať sám. Akoby v Lópezovej filme nebolo nič vyrieknuté doslova a pracovalo sa len s náznakmi, čo by za iných okolností mohlo byť zaujímavé, no pomerene neprehľadná kompozícia filmu sťažuje divákovu orientáciu v jednotlivých osudoch vidieckych figúrok.

Ako to už v umeleckých filmoch býva, zábery sú zdĺhavé, statické a táto sondáž do chudobného mexického sveta pôsobí príliš chladne. Emócie sa skrývajú niekde pod povrchom, bolesti skryté v dušiach protagonistov, no bez pomocnej ruky filmu ich divák z vnútier postáv dostáva len ťažko. Diamantový plášť je teda pre diváka akýmsi tápaním a kto nebude ochotný hľadať skryté a nazerať pod nepoddajne sa tváriacu pokrievku filmu, ostane mu len zvláštna zmes nič nevraviacich záberov.

Čo možno z filmu čítať jasnejšie, je kritika všadeprítomnej kriminality, ktorá sa s ohľadom na problémy chudobných mexických štvrtí, zdá byť vo filme poňatá mimoriadne uveriteľne. Či už sú to drobné gangy, skorumpovaní policajti alebo problémy s drogami, všetko to v Diamantovom plášti môžeme cítiť, i keď opäť nič nie je explicitne vypovedané. Teda až na výnimku, ktorú tvorí pravdepodobne najsilnejšia scéna filmu, keď jednu z postáv prostrednej generácie unesú miestni gangstri, okradnú ju a ako sa možno dovtípiť aj znásilnia, keďže je žena následne nútená úplne nahá pobehovať pod taktovkou pištole krutého zločinca vystatujúceho sa svojim kolegom so slovami „Ale som si ju skrotil!“

Treba oceniť uveriteľné herecké výkony a uznať, že Natalia López vie pracovať s rôznorodými figúrkami tohto pre nás vzdialeného prostredia vyprahnutej zeme. Zo životných osudov týchto postáv, hoc i fragmentárne podaných, sa však dalo vyťažiť viacej. Film sa vlečie a dalo by sa povedať, že neponúka nič nové, pričom cynickejší diváci by mohli snímku bez okolkov označiť za „artovú nudu“. Pravdou je však, že podobne umeleckých snímok vzniká dostatok a sociálne štúdie vidieckeho prostredia, vrátane dôrazu na rozvinutý kriminalizmus, sme videli už mnoho ráz a záživnejšie.

Diamantový plášť (Manto de gemas/ Robe of Gems), Mexiko, Argentina, 2022
Dĺžka: 118 minút
Réžia: Natalia López
Scenár: Natalia López
Kamera: Adrian Durazo
Hudba: Santiago Pedroncini
Strih: Natalia López, Omar Guzmán, Miguel Schverdfinger
Produkcia: Fernanda De la Peza, Joaquin del Paso, Natalia López
Hrajú: Nailea Norvind, Antonia Olivares, Aida Roa, Juan Daniel Garcia Treviño
Distribúcia: Film Europe
Premiéra v SR: 3. augusta 2023
Foto: Film Europe