Slovenský filmový ústav (SFÚ) je jediná pamäťová a fondová štátna príspevková organizácia pôsobiaca v oblasti audiovízie. Sústreďuje, uchováva a ochraňuje filmové a iné audiovizuálne diela a dokumentačné materiály a sprístupňuje ich verejnosti. Je správcom filmového archívu, ktorý je v zmysle zákona archívom osobitného významu. Dňa 1. apríla si SFÚ pripomenie 60 rokov od svojho vzniku, počas roka sa k tomuto okrúhlemu výročiu vráti prostredníctvom viacerých aktivít.

Verzie slovenskej reality sa v dokumentárnych filmoch rôznia a už z povahy svojho zamerania sa obvykle navážajú do kritických spoločenských javov. Primárne v tejto vrstve filmov ide o interpretáciu fungovania štátu a jeho systémových štruktúr, od politickej reprezentácie, cez súdnictvo, ľudskoprávnu agendu, väzenstvo, alebo stav kultúrno-historickej identity. Nakoľko tento druh reflexie zodpovedá reálnemu stavu spoločnosti a môže byť dôveryhodným zdrojom určovania jej kvalitatívnych súradníc, pomáha k poznaniu a odčítaniu širšej kultúrnej paradigmy, základného konceptu, do ktorého sa vpisujú podmienky skupinového myslenia, chovania a najrôznejšieho druhu vzájomných interakcií, je otázka pre mnohých pozorovateľov, vrátane filmových kritikov.

Písal sa rok 2003 a obaja sa po prekvapivom závere pokerovej partičky spoločne ocitli v jednej posteli. Ani ona, ani on si od tohto stretnutia veľa nesľubovali a predsa... Po necelých dvadsiatich rokoch, síce každý z nich žije na opačnom konci Spojených štátov, stále sú v kontakte, keď už nič iné aspoň cez mobil alebo obrazovku počítača a viac než len dôvernými priateľmi. Peter Coleman (Ashton Kutcher) žije sám, staromládeneckým životom a spravidla „len“ vo vzťahoch nepresahujúcich zvyčajnú dĺžku šiestich mesiacov. Bojí sa zemetrasení. Aj priemerný psychoterapeut by však korene jeho neurózy poodhalil skôr v niečom inom ako vo všednom chvení sa zeme. Debbie Dunnová (Reese Witherspoon) je už rozvedená s chlapíkom, čo bol skôr po svete rozlietaným dobrodruhom, zatiaľ čo ona si o všetkom vždy radšej čítala doma...

Záujem českého režiséra Petra Václava o osobnosť hudobného skladateľa Jozefa Myslivečka bol zrejmý už z dokumentu Zpověď zapomenutého, ktorý mu venoval v roku 2015. Napriek tomu sa však film Il Boemo vymyká z Václavovej filmografie, ktorá upriamovala pozornosť predovšetkým na domáce problémy, pričom v ohnisku jeho záujmov bola predovšetkým rómska tematika. Je teda mierne prekvapujúce, že sa Václav z českých luhov a hájov preniesol do vzdialených Benátok a prostredie rómskych outsiderov vystriedala talianska smotánka v ambicióznej kostýmovej dráme plnej lesku a biedy 18. storočia.

V roku 2014 prišiel do kín prvý diel dnes už populárnej akčnej série John Wick, ktorý zároveň hlásal návrat obľúbeného herca Keanu Reevesa. Z priamočiaro vyzerajúceho akčného filmu o pomste, sa vykľul veľký hit. Úspech prvého dielu spočíval v jeho vynikajúcich akčných scénach, ktoré v dobe jeho vzniku nemali konkurenciu. Zrazu chcel byť každý akčný film ako John Wick. Táto žánrová snímka istým spôsobom revolucionalizovala žáner a spustila novú vlnu priamo inšpirovaných akčných filmov, medzi ktoré patria napríklad Atomic Blonde (2017), Extraction (2020), Nikto (2021) a mnoho ďalších. Inšpirácia je viditeľná najmä v spôsobe akým snímajú akčné sekvencie, teda dôraze na dlhé, neprerušované zábery, dôkladne premyslenú, plynulú choreografia súbojov a nekompromisnú brutalitu jednotlivých zabití, ktoré zaváňajú realizmom.