Muzikál je žáner, ktorý je tu s nami už od počiatku zvukového filmu a jeho pravidlá - postavy prechádzajúce v spev v ktoromkoľvek momente, za každých okolností - by nás už nemali prekvapiť. Niektoré muzikály sú schopné tento prvok do svojho sveta zakomponovať organickejšie ako iné. Svoj prvý pokus o muzikál si vyskúšali francúzski bratia Jean-Marie a Arnaud Larrieuovci, doteraz sústrediaci sa predovšetkým na komédie. Ich najnovší film Tralala, v hlavnej role s Mathieuom Amalricom a hudobnými číslami napísanými známymi francúzskymi hudobníkmi Dominique A, ako aj Etienne Dahom, je pomerne nezvyklým, no nepochybne svojským filmom, na ktorého hru divák musí pristúpiť.

Pri pohľade na švédsku filmovú produkciu posledných rokov je evidentný akcent na príbehy, analyzujúce národnú psychickú kondíciu. Podpísala sa pod ňu dozaista aj situácia s covidovou izoláciou, trpko popisovaná napríklad vo filme Orca (2020) režisérky Josephine Bornebush, v ktorom sleduje jedenásť hrdinov, zdieľajúcich nútenú samotu. Do nominácie na domáce filmové ceny Guldbagge sa dostal aj film Psychóza v Štokholme (2020) Marie Back o starostiach dcéry a jej psychicky chorej matky. Veľmi v tejto súvislosti neprekvapí ani odbočka do thrillerového žánru, ako to názorne predvádza film Klopanie (2021) Fridy Kempff. Lesbická hrdinka trpí po odchode milenky halucináciami. Počuje hlas týranej ženy aj po prevoze na psychiatriu.

Každý z nich má na svedomí nejaký zločin. Niektorí úmyselne, iní viac-menej nedopatrením. Boli síce právoplatne odsúdení, no dostali na výber, akým spôsobom si svoj trest odpykajú. Konvenčné mreže väzenia vymenili za futuristicky neosobné, akosi zvláštne minimalistické priestory laboratória na ostrove nachádzajúcom sa na presnejšie neidentifikovanom mieste. Vraj to tam riadi nejaká korporácia. Tých pár vedcov skúmajúcich na „dobrovoľníkoch“ psychotropné látky vplývajúce na ich emocionálne prežívanie, sú viac-menej len komparzisti plniaci príkazy. Jeff (Miles Teller) si užíva voľnosť v rámci definovaných možností, zábavu, ku ktorej by sa vo väzení určite nedostal, jedlo, ktoré má okrem bežnej výživovej hodnoty dokonca aj chuť. Jeho emócie mu však patria len vo vyhradenom čase...

Tvorcom série Toy Story sa podarilo nakrútiť štyri kvalitné celovečerné animované filmy a azda bolo aj na mieste dať si od ďalších príbehov hračiek dlhšiu (trvalú?) pauzu. Režisér Angus MacLane teda siahol po zrejme najobľúbenejšej postavičke z štvordielnej filmovej série a rozhodol sa, že jej venuje samostatný film. Nezvyčajné však je, že si MacLane nevyberá Buzza Lightyeara ako ho poznáme, teda hračku, ktorá ožíva v momente, keď sa nikto z nás nedíva, ale predchádza jej vznik a nakrúca film podľa vesmírneho hrdinu, ktorý je jej predobrazom.

Fragile Memory je režijným dokumentárnym debutom mladého ukrajinského režiséra Ihora Ivanka. Snímka vznikla aj v ukrajinsko-slovenskej spolupráci, na ktorej sa podieľal aj slovenský režisér Peter Kerekeš. Takmer celá post-produkcia filmu prebiehala na Slovensku. Scenár k filmu napísala Marija Ponomarjova spolu s Ihorom Ivankom. Fragile Memory je vo svojom poňatí unikátnym dokumentárnym portrétom uznávaného sovietskeho kameramana a starého otca Ihora Ivanka - Leonida Burlaka, ktorý v súčasnej dobe trpí alzheimerovou chorobou.