Jan Werich (Jan Werich: Když už člověk jednou je…/ Jan Werich: If Somebody Already Is)
Každá krajina na svete má svoj národný poklad a tým českým, i keď určite nie jediným, je bezpochyby Jan Werich. Divadelný a filmový herec, scenárista, komik, spisovateľ, dramatik a spevák bol ten typ osobnosti, ktorú spoznáva každá nová generácia a opätovne si ho zamiluje. Určite je to dané jeho nadčasovým satirickým humorom, odvahou vzoprieť sa dvom režimom, empatiou s chudobou a, samozrejme, aj niekoľkým nesmrteľným filmovým úlohám. Spoločne s Jiřím Voskovcom dobyli medzivojnové, vojnové aj povojnové divadelné javiská a lákali do kina státisíce spoluobčanov.
Disco
Dôvod výberu filmu Disco do distribúcie bola pravdepodobne jeho zreteľná snaha stopovať cestu bezradnej a zmätenej tínedžerky Miriam do spárov značne agresívnej kresťanskej sekty. Stavia názorne na kontraste medzi nablýskaným svetom disco tancov a akýmsi spirituálnym ošiaľom hry na čistotu a ochranu pred démonmi. Miriam je navyše obklopená rodinným napätím, hádkami medzi matkou a jej partnerom, nedostatkom akejkoľvek empatickej láskavosti. To je vcelku jednoduchý výklad všetkého, čo v priebehu príbehu vidíme.
Paralelné matky(Madres paralelas/ Parallel Mothers)
Karty, ktorými Pedro Almódovar rozohráva svoje príbehy sa postupne menili. Prvý raz sa v našich kinách predstavuje v 80. rokoch s divokou historkou Ženy na pokraji nervového zrútenia (1988). S gustom vášnivého provokatéra tradičných mravov načiera do rozsiahlej bibliotéky melodramatických kusov a ponúka svojim hrdinkám možnosť spektakulárnej vendetty svetu a najmä mužom. Postupne všetko, celý pestrofarebný kolotoč tíchne a krotne. Almódovar sa s čoraz väčšou záľubou oddáva budovaniu intímnych portrétov, naplnených emocionálnymi apelmi na publikum, zdieľajúcim všetky sklamania i víťazstvá hrdých a niekedy i krásnych žien. Čo ho, našťastie, neopúšťa je cit pre jemnú iróniu. Obvykle sa vynára kdesi v druhom pláne, ale je prítomná a dôverčivých nijako neurazí.
Po příběhu 94leté dámy, která se rozhodne nastoupit do první třídy, nemůžete neskočit
V roce 2013 dokumentarista Pascal Plisson vylíčil odvahu a obtíže, kterým čelí čtyři děti ze čtyř různých zemí při cestě za vzděláním. Snímek Cesta do školy vidělo více než milion a půl Francouzů, prodal se do pětadvaceti zemí světa a k tomu získal Césara. Loni francouzský filmař na svůj úspěšný titul navázal dokumentem Gogo, který se nyní promítá i ve slovenských kinech. V něm sleduje Keňanku, která v 94 letech poprvé nastoupila do školy, aby se konečně naučila číst a psát.
Dráma dievčaťa (Drama Girl)
Je náš život príbehom, ktorý sa dá prepísať? Režisér dokumentárneho filmu Dráma dievčaťa Vincent Boy Kars požiada svoju respondentku Leylu, aby stvárnila niekoľko kľúčových scén zo svojho života. Režisér rozoberá jej skutočný život, zveličuje drámu, núti ju reflektovať udalosti z jej života, neustále opakuje zábery, tvorí priamo na pľaci, improvizuje, sonduje a skúma. Mladá žena sa tomuto filmovému experimentu ochotne podriaďuje a hrá hlavnú rolu vo filme o svojom živote. Pomôže jej film vyrovnať sa s konkrétnymi udalosťami z jej nedávnej minulosti?