Irena Kopáčová (Anna Polívková) je psychologička. Radí svojim prevažne pacientkam, ako si poradiť s ich partnermi v nie práve vydarených milostných vzťahoch. Sem-tam sa za ňou ako následok absolvovaného sedenia zastaví aj nejaký ten manžel (Leoš Noha) s výčitkami, čo to porobila s jeho „milovanou“, že zrazu má ona guláš v hlave a nie on na tanieri? Iný podobne naštvaný jej dokonca vypovie nájomnú zmluvu pre ordináciu... A občas sa vo vzťahoch skúsenejšia pacientka vysloví: „To sa mi nezdá. Niekedy mám dojem, akoby ste mužov ani nepoznala.“ Irena je toho názoru, že muži sú nechutní, smrdia, na každý prst na ruke majú v rezerve nejakú ochotnú „babu“ a vraj to majú v živote ľahké...

V roku 2010 otvoril v Naľčiku, hlavnom meste Kabardinsko-balkarskej republiky, súčasti Ruskej federácie, jeden z najznámejších ruských režisérov Alexander Sokurov ročník filmovej réžie na miestnej univerzite. Podľa niektorých komentátorov to bol zatiaľ najúspešnejší pedagogický počin v dejinách ruského filmu, ktorý nemal obdobu ani na moskovskom VGIKu. Zakrátko nasledovali filmy absolventov a záplava cien na najvýznamnejších filmových festivaloch. Najúspešnejším je Kantemir Balagov. Jeho film Tesnota (2017) dostal cenu FIPRESCI na MFF v Cannes a Dlhaňa (2019) cenu za réžiu (Un certain regard) a opäť cenu FIPRESCI. Filmom Uvoľniť päste ho vlani nasledovala spolužiačka Kira Kovalenko a odniesla si cenu v sekci Un certain regard za najlepší film. K tým najúspešnejším patrí i Vladimír Bitokov (Hlboké rieky, 2018) a Alexander Zolotuchin (Ruský chlapec, 2018). Ďalší svoje debuty pripravujú.

Ukrajinská vojna, zdá sa, nadlho sústredila pozornosť celého sveta na tragické udalosti u našich susedov. Okrem deprimujúcich každodenních správ sme však svedkami aj oveľa optimistickejších signálov, medzi ktoré patrí aj záujem o ukrajinské umenie a teda i film. Práve ten dokáže hlboko a dôkladne predstaviť ukrajinský svet, jeho nielen vonkajšie, ale aj vnútorné súradnice. Tie sme dlho prehliadali z najrôznejších dôvodov, okrem iného, prečo o tom mlčať, boli pre nás Ukrajinci stále ti chudobní gastarbeiteri, uchádzajúci sa o prácu a ochotní žiť v kritických podmienkach kdekoľvek. Vojna a neuveriteľné hrdinstvo „kozáckého národa“ je tak príležitosťou sústrediť sa i na príbehy, vyrozprávané v ukrajinských filmoch. Na tomto mieste by som rada pripomenula, že sa im už tretí rok venuje sekcia Susedia OnLine na košickom Art Film Feste, spolu s filmami z Poľska, Maďarska a Rakúska.

Osem rokov po tom, čo štvorčlenná teroristická jednotka zajala na viedenskom letisku cestujúcich letu 127, šéf tunajšej pobočky CIA Vick Wallinger (Laurence Fishburne) povoláva jedného zo svojich agentov na definitívne doriešenie neslávne známeho a hlavne tragického prípadu. Henry Pelham (ChrisPine) je tak vedený vpred aktuálnym zistením, že medzi agentmi snažiacimi sa vtedy vyhrotenú situáciu vyriešiť, bol aj jeden zradný „krtko“. Zdrojom zistenia je extrémista Ilyas Shushani (Orli Shuka), Henryho niekdajší čečenský informátor, ktorého bol nútený vydať Moskve. Chystá sa preto preveriť výpovede zopár svojich starších kolegov a je otázne, či preto, aby našiel skutočného vinníka alebo „len“ politicky vhodného obetného baránka...

Fantastické zvery: Tajomstvá Dumbledora je v poradí tretím z ikonického pokračovania série o magickom svete čarodejníkov. Za posledné roky sme si už akosi zvykli na to, že v podobných divácky úspešných tituloch hrá celá hŕstka áčkových hercov. Inak to nie je ani v prípade Fantastických zverov. Jude Law hrá čoraz viac ambivalentnú postavu mladého Dumbledora a Mads Mikkelsen jeho náprotivok v podobe zlého čarodejníka Grindelwalda. Ich interakcia je však vlažná. Nikdy sa tak celkom nedostanú do konfliktu. Sú ako dve figúrky šachu ktoré sa len tak prelínajú, no nikdy sa nestretnú.