Dôvod výberu filmu Disco do distribúcie bola pravdepodobne jeho zreteľná snaha stopovať cestu bezradnej a zmätenej tínedžerky Miriam do spárov značne agresívnej kresťanskej sekty. Stavia názorne na kontraste medzi nablýskaným svetom disco tancov a akýmsi spirituálnym ošiaľom hry na čistotu a ochranu pred démonmi. Miriam je navyše obklopená rodinným napätím, hádkami medzi matkou a jej partnerom, nedostatkom akejkoľvek empatickej láskavosti. To je vcelku jednoduchý výklad všetkého, čo v priebehu príbehu vidíme.

Problematická je jeho takmer dokumentaristická štruktúra, mapuje atmosféru medzi tanečníčkami, sleduje tréningy, jednotlivé vystúpenia a zlyhanie Miriam pri jednom z nich. Pohyb v tomto prostredí, zameranom na výkon, vyrovnáva návštěvami kaviarne, obsadenej členmi sekty. Spôsob ich prezentácie, oduševnelý spev piesní s náboženskými textami, sprevádzaný svetelnými vizuálnymi efektami a ochotná pripravenosť otvoriť náruč všetkým, ktorí ju potrebujú, je zjavná. Osloví ju jedna z vedúcich sekty, zavedie do akejsi kolónie v prírode a v jednom z domov dostane ubytovanie. Názov sekty Friheten je zrejme fiktívny. Sústreďuje najmä deti a mládež. Poslúchajú na povel a zúčastňujú sa podivných rituálov očisty od démonických síl. V jednom z nich dýchajú do papierových vreciek a zrejme v dôsledku hyperventilácie hromadne omdlievajú. V noci ich vedúci budia, majú bežať do lesa v domnení, že ich prenasledujú nečisté sily. Miriam odvlečú do jazera a takmer utopia. Očista je kompletná. Dievča potom v nejakom hypnotickom stave dôjde k mólu a zrúti sa.

Absentujúca dramatická stavba, bez akýchkoľvek výraznějších situačných akcentov a postavy, zbavené motivačnej výbavy všetko zneprehľadňujú a režisér tak vytvára len sled výjavov bez čitateľného významu. Takýto postup mal zrejme vytvoriť nejakú enigmatickú atmosféru, ktorá je výrazom vnútorného zmätku dezorientovanej postavy, s jasným východiskom, cestou k ľuďom, ponúkajúcim odpovede, s jasnými návodmi na to, čomu veriť a ako žiť.

V Nórsku zrejme tomuto druhu rozprávania rozumejú, lebo film bol nominovaný na domácu cenu Amanda, a to v niekoľkých kategóriách, najlepší film, ženský herecký výkon, najlepší zvuk, kamera a make up. Posledné dve sú zrozumiteľné, prvé dve ani veľmi nie. Najpríťažlivejším artiklom bola pre domáce publikum predstaviteľka Miriam, Josefina Frida Pettersen, hviezda mládežnického televízneho seriálu Skam, vysielaným počas dvoch rokov, od 2015 do 2017. Víťazom a najlepším nórskym filmom sa však stal film Deti (Beware of Children) režiséra Daga Johana Haugeruda. Je to príbeh, situovaný do strednej školy v Osle, kde dcéra ľavicového politika zraní syna pravicového politika, ktorý na jeho následky zomrie. Vzniká tak otázka, aké sú preferencie distribučného výberu. Ja osobne by som v kinách rozhodne radšej zhliadla túto verziu nórskeho tínedžerského života.

Debutant Jorunn Myklebust Syversen mal možno ambíciu udrieť na strunu brain washingu, spôsobu manipulácie s mladými ľuďmi, čo sa mu pravdu povediac veľmi nepodarilo. Sektárske inferno je tu vykreslené tak, ako v akomkoľvek inom filme, kde si tiež nedali príliš námahu zisťovať, ako sa takéto nábory odohrávajú a ako to v izolovanom prostredí pokračuje. Vzhľadom na to, že z Nórska sa šíria správy o celkom inom druhu nebezpečia a po šialenom Breivikovi sa do ulíc vybral islámsky konvertita, ozbrojený lukom a šípmi, sú nejakí pomätenci v bielych košeliach len okrajovou záležitosťou.

Disco, Nórsko, 2019
Dĺžka: 94 minút
Réžia: Jorunn Myklebust Syversen
Scenár: Jorunn Myklebust Syversen
Kamera: Marius Matzow Gulbrandsen
Hudba: Marius Christiansen
Strih: Frida Eggum Michaelsen
Scénografia: Ellen Oseng
Produkcia: Maria Ekerhovd
Hrajú: Josefine Frida Pettersen, Nicolai Cleve Broch, Andrea Bræin Hovig, Espen Klouman Høiner, Kjærsti Odden Skjeldal
Distribúcia: Filmtopia
Premiéra v SR: 28. októbra 2021
Foto: Filmtopia