Najlepšia hraná adaptácia anime a výrazné zlepšenie oproti iným podobne ladeným Netflix projektom poslednej doby ako filmový Death Note či seriálový Cowboy Bebop. Podobné chvály zaznievali na adresu najnovšieho hitu One Piece svetoznámej streamovacej platformy a tie už sami o sebe naznačujú, že tentoraz to zrejme americkí tvorcovia uchopili až nečakane správnym spôsobom. Sú teda tieto reakcie pravdivé a skutočne sa zrodil jeden z čiernych koňov seriálovej sezóny?

Téma úteku a migrácie inšpirovala v posledných rokoch nespočetné množstvo filmárov. Väčšina výsledných titulov sú pritom zväčša drámy alebo dokumenty. Z času na čas sa objaví i dielo s netradičným potenciálom, prípadne i pokusy využiť túto tému na generovanie napätia. Príkladom je horror Jeho dom (2020, His House), v ktorom manželský pár z Afriky utiekol do Anglicka, kde ich dostihne minulosť, alebo aj Vychovávateľka (2022, Nanny), taktiež príbeh o Afričanke. Nový film Netflixu Uprostred ničoho od Alberta Pintóa sa zaobíde bez nadprirodzených prvkov a tému úteku a migracie zasadzuje do rámca survival thrilleru, nemilosdrného boja o prežitie v nehostinnom prostredí.

Gil Bok-soon (Jeon Do-yeon) je slobodná matka s menšou krízou stredného veku, spravidla zažehnávanou posteľovými stretnutiami s ambicióznym stážistom Han Hee Sungom (Koo Kyo-hwan) a tajomstvom, ktoré úzkostlivo skrýva pred svojou pubertálnou dcérou Gil Jae Yeong (Si-ah Kim). Vyzná sa v zbraniach a kontaktnom boji, pričom so stopercentnou úspešnosťou zneškodňuje nepohodlné ciele, čo jej vyberá generálny riaditeľ spoločnosti MK Cha Min-Kyu (Sol Kyung-Gu) so svojou zákernou sestrou Esom (Cha Min-Hee). Nevybrať si zo zadaných cieľov alebo v čomkoľvek drobnom pri akcií zlyhať, sa nevypláca. Hoci je Gil legendou svojho remesla, na chrbát jej dýcha mnohopočetný rad ľudí, čo by ju veľmi radi na vysokej pozícií nahradili. Väčšinou by každá jej zákazka mala po úspešnom dokončení vyzerať ako nehoda. Nafingovať však samovraždu syna skorumpovaného politika, ktorý by rád odpútal pozornosť médií od toho, že mu pomohol dostať sa na prestížnu školu vďaka úplatku, to už s protagonistkiným, aj keď trochu vychýleným „morálnym“ kompasom veľmi nekorešponduje...

Estetika vikingov a severskej mytológie je posledné roky v médiách veľmi populárna. Či už úspešný seriál Vikingovia (2013-2020) a jeho spin-offy, ktoré dodnes pokračujú alebo nedávna filmová novinka Severan (2022) autorského režiséra Roberta Eggersa. Nehovoriac o digitálnych hrách, v ktorých sú vikingovia a severská mytológia taktiež mimoriadne populárne témy. Táto tematika bola spracovaná aj v podobe mangy, teda japonského komiksu. Ilustrátor a spisovateľ Makoto Yakimura, vyhral za svoju historickú mangu Vinland Saga už niekoľko cien. Práve obľúbenosť a kvalitné spracovanie tohto diela prispelo k jeho televíznej adaptácii v podobe japonského anime.

Blízky východ – pravdepodobne vojnou zasiahnutý Irak, v presnejšie neujasnený čas: na miestnu čínsku ropnú rafinériu „vo všetkej slušnosti nakupujúcu“ dostupné čierne zlato útočia okrem domácich rebelov tiež žoldnieri „z prehnitého kapitalistického západu“. Ohrozeným zamestnancom nezostáva nič iné, ako spoliehať sa na záchranný únik pod dohľadom bývalého vojaka špeciálnych síl Lua Fenga (Jackie Chan), prezývaného Drak a jeho súkromnej bezpečnostnej služby. Plán je síce šialený, ale nádej zomiera posledná. Treba vypraviť konvoj desiatich autobusov, ktorý by prenikol mínami, vrakmi zničených automobilov a rôznymi inými nepredvídateľnými nástrahami takmer apokalypticky pôsobiacej Cesty smrti do podstatne bezpečnejšej Zelenej zóny. Hlavne treba ochrániť profesorku Chengovú (Wenli Jiang) s kľúčom k celému čerpaciemu systému v podobe USB a jej chorľavého syna. Lenže, kto by dopredu rátal s umelo vytvorenou púštnou búrkou, keď všetky predpovede pred útekom hlásali pekne slnečno...

Na počiatku bola rovnomenná knižná-fi sci-fi séria, po tomto roku si už môžeme vychutnávať i seriálové spracovanie, ktoré vzniklo pod taktovkou Apple TV+. A to ju jej autor, americký spisovateľ Hugh Howey, spočiatku ani nezamýšľal ako ságu a krátky príbeh sa až zásluhou nečakanej popularity rozrástol v čosi viac – konkrétne v trojicu pozitívne prijatých sci-fi románov. Ako je na tom prvá séria seriálu a darí sa jej zmysluplne prenášať autorove idey do filmovej podoby?

Od romantických filmov spoločnosti Netflix sa zväčša veľa neočakáva. Takmer vždy divák dostane šablónovitý a málo uveriteľný príbeh, ktorý pôsobí akoby ho vypľul počítač, teda odľudštený stroj pracujúci len s obmedzeným množstvom informácií. Veľké očakávania nebudil ani nenápadný film s pomerne odstrašujúcim názvom Láska na prvý pohľad. Príbeh však vychádza z literárneho počinu spisovateľky Jennifer E. Smith, ktorej nenáročný román vyšiel pod názvom Štatistická pravdepodobnosť lásky na prvý pohľad a vzápätí sa dočkal aj slovenského prekladu. Nejde teda o jeden z rýchlokvasených počinov zmieňovanej streamovacej spoločnosti, ale o adaptáciu literárneho diela, ktoré sa do povedomia čitateľov dostalo už roku 2012.

Čílsky režisér Pablo Larraín na seba za posledných pätnásť rokov pozornosť pritiahol naozaj zaujímavou filmografiou. Po politicky orientovaných dielach ako Tony Manero (2008), Post Mortem (2010) a jeho medzinárodným prelomom No (2012), ktorý zaznamenával kampaň za ukončenie Pinochetovej diktatúry v Čile, ho talent na režisérskej stoličke, ako aj záujem o politické témy a postavy priviedli aj k biografii Jacqueline Kennedy (Jackie, 2016). Poslednou snímkou bola biografia princeznej Diany (Spencer, 2021), ktorá opäť podčiarkla Larraínovu nenapodobiteľnú schopnosť vysporiadať sa so zložitými osobnosťami a historickými udalosťami. S Grófom sa Pablo Larraín opäť venuje temnej minulosti svojej vlasti v podobe čiernej komédie o diktátorovi Augustovi Pinochetovi, ktorý zomrel v roku 2006.

Matt Groening. Meno, ktoré asi netreba bližšie predstavovať fanúšikom seriálovej animovanej tvorby, za čo môže vďačiť hlavne mimoriadne populárnym Simpsonovcom (tohto roku si odbije premiéru už ťažko uveriteľná tridsiata piata séria), no zároveň i ďalšiemu projektu s názvom Futurama. I stou sa s viacnásobnými prestávkami stretávame dodnes, no zabúdať nesmieme ani na Rozčarovanie, ktoré dopĺňa trojicu jeho najvýraznejších seriálových diel. Alebo sa o to aspoň snaží.

Zostaviť rebríček krajín, ktoré dokázali najúspešnejšie filmovo a seriálovo vyťažiť znalosti a skúsenosti tajných služieb, by asi nebolo ľahkou úlohou, ale tri miesta na vrchole sú asi jasné – CIA, Mossad a britská MI6. Sieť ich filmových verzií je populárna a široko zdieľaná, podporená najmä v Británii zástupom úspešných autorov špionážnych románov. Mená ako John Le Carré, Ian Flemming, alebo Frederick Forsyth vytvárali tradíciu, na ktorej dnes stojí značná časť príbehov o agentoch a agentkách, bojujúcich v utajení kdekoľvek na svete. Menej známi sú u nás izraelskí autori, z celej plejády je to asi len Daniel Silva a jeho romány Portrét neznámej ženy, Čierna vdova, alebo Violončelistka. Milovníci žánru si však prídu na svoje na streame, či už sú to filmy Operácia Entebbe (2018), Red Sea Diving Resort (2019), alebo seriály Agent (2019) s Sachom Baronom Cohenom v roli najslávnejšieho izraelského špióna Eli Kohena, ktorý sa takmer stal ministrom obrany v Sýrii, dokumentárny Mossad (2017) a, samozrejme, vedie Fauda (2015-2022).