Čílsky režisér Pablo Larraín na seba za posledných pätnásť rokov pozornosť pritiahol naozaj zaujímavou filmografiou. Po politicky orientovaných dielach ako Tony Manero (2008), Post Mortem (2010) a jeho medzinárodným prelomom No (2012), ktorý zaznamenával kampaň za ukončenie Pinochetovej diktatúry v Čile, ho talent na režisérskej stoličke, ako aj záujem o politické témy a postavy priviedli aj k biografii Jacqueline Kennedy (Jackie, 2016). Poslednou snímkou bola biografia princeznej Diany (Spencer, 2021), ktorá opäť podčiarkla Larraínovu nenapodobiteľnú schopnosť vysporiadať sa so zložitými osobnosťami a historickými udalosťami. S Grófom sa Pablo Larraín opäť venuje temnej minulosti svojej vlasti v podobe čiernej komédie o diktátorovi Augustovi Pinochetovi, ktorý zomrel v roku 2006.

V tejto filmovej vízii prežíva 250 rokov ako upír. Po sťatí hlavy Márie Antoinetty nielenže zlizol jej krv z gilotíny, ale následne aj ukradol jej hlavu z krypty, aby ju uchoval ako obraz dokonalej ženy. O 250 rokov neskôr Augusto Pinochet (Jaime Vadell), ktorý v rokoch 1973 až 1990 vládol v Čile despotickými metódami (a vždy si pritom nabaľoval vlastné vrecká), dosiahol koniec svojich síl: takmer dve desaťročia po svojom oficiálnom úmrtí upírsky diktátor prestal piť krv a jesť srdcia svojich bývalých poddaných. Teraz čaká na svoju smrť v schátranej farme na južnom cípe krajiny.

Edward Lachmann, dvakrát nominovaný na Oscara, známy najmä ako stály kameraman Todda Haynesa a Ulricha Seidla, zachytáva pustú južnú čilskú krajinu vo veľkolepých čiernobielych obrazoch s jej tiesnivo depresívnou atmosférou. So zábermi, miestami trochu pripomínajúcimi vrcholné diela Ingmara Bergmanna (napríklad Siedma pečať) či tvorbu Carla Theodora Dreyera (postava mladej mníšky nápadne pripomínajúca jeho Pannu orleánsku) vytvárajú vytúžený kontrast, keď proti ťaživým, melancholickým, hmlou zahaleným scenériám stavajú hravé, absurdno-hororové scény a dialógy. Diktátor vo svojej generálskej uniforme sťa v upírskom plášti poletuje okolo mrakodrapov veľkomesta, aby našiel nové bezbranné obete – mimochodom, aj to je jeden z obrazov, ktoré podobne, ako nečakané výjavy explicitného násilia ostávajú v pamäti. Pri sledovaní Grófa, vzdialene pripomínajúceho Murnauovu klasiku Nosferatu, rýchlo vyvstáva otázka, o čo vlastne tejto politickej satire ide. Upír je unavený zo svojej nesmrteľnosti a rodina má problémy s dedičstvom. Majetok treba spravovať, mníška prichádza vyháňať zlo. Pri výsluchoch sa opäť pripomínajú staré zločiny z čias diktatúry. Bohužiaľ, je prostredná časť filmu pomerne preťažená nadbytočnými, na krátkej ploche rozvinutými dejovými linkami. Sľubne rozbehnutý námet, s rázne napredujúcim tempom, je akoby nasilu zabrzdený.

Otázka, ktorú Larraínov film kladie, nie je svetoborná ani nevídaná, je to hľadanie skutočného vinníka, otázka o pôvode tohto zla, ktoré postihlo krajinu. Môže byť vina pripísaná jedinému generálovi hladnému po moci (a krvi)? Vojakom, ktorí vykonávali jeho teror? Alebo hádam Satanovi? Podnikateľom a rodinným príslušníkom, ktorí zbohatli na jeho režime? Katolíckej cirkvi spolupracujúcej s režimom? Zahraničným politickým mocnostiam, ktoré podporovali jeho prevraty? Anglicku, ktoré ťažilo z jeho vojenskej spravodajskej služby vo vojne o Falklandy? Filmu možno do istej miery vytknúť, že svoje myšlienky a témy podáva príliš doslovne, pričom diváka po celý čas zahlcuje dialógmi. Implikácie Pinochetovho zobrazenia sú jasné, jeho pôvod je stelesnením myšlienkových posunov filmu a vyjadrenie fašizmu ako nesmrteľného monštra je, hoci pravdivé, nie práve subtílne.

Gróf je trpko chutiaca politická upírska fraška, ktorá miestami trochu dopláca na svoju tonálnu nevyrovnanosť bizarnej kombinácie satiry a hororu, tragickú etapu histórie však vníma cez skutočne originálnu prizmu a preto si zaslúži zhliadnutie.

Gróf (El Conde/The Count) Čile, 2023
Dĺžka: 110 minút
Réžia: Pablo Larraín
Scenár: Guillermo Calderón, Pablo Larraín
Kamera: Edward Lachman
Strih: Sofía Subercaseaux
Producent: Juan de Dios Larraín
Hrajú: Jaime Vadell, Gloria Münchmeyer, Alfredo Castro, Paula Luchsinger, Stella Gonet, Antonia Zegers, Amparo Noguera, Marcial Tagle
Distribúcia: Netflix
Foto: ČSFD cz.