Pozná ich najtemnejšie tajomstvá. Pozná ich pochybný život na internete a sociálnych sieťach. Drží každého z nich v šachu hrozbou zverejnenia. David Robey (Andy Serkis) je manipulátor na hrane geniality a šialenstva, čo práve vylákal tam, kde chcel, svoju ďalšiu obeť. Matka nezvestného mladého upratovača Corinne Aldrichová (Hattie Morahan) chvíľu na to však dostane sľub od iného génia – detektíva DCI Johna Luthera (Idris Elba), často pri riešení prípadov poháňaného vpred vlastnou posadnutosťou. Vraj jej ho nájde a vráti späť. Lenže, kto v tej chvíli mohol vedieť, že si Robey „dovolí“ nahliadnuť aj do Lutherových súkromných tajomstiev a využiť ich proti nemu – hoci detektív žije prakticky bez pripojenia na internet, čisto analógovým životom. Kto pozná britský televízny seriál Luther z pera Neila Crossa a produkcie BBC, vysielaný v piatich sezónach z rokov 2010 – 2019, ten vie. A kto nevie, možno spoločne s hlavným antagonistom do Lutherovho vnútra nahliadnuť neodolá...

Keď sa manželia Spitzovci konečne odhodlali po pätnástich rokoch manželstva vypraviť na akúsi „dodatočnú“ svadobnú cestu, úplnou náhodou sa ocitli na luxusnej jachte tajomného miliardára s pomerne výstrednou rodinou. Jej členovia si kvôli možnému dedičstvu dokázali ísť navzájom nemilosrdne po krku s takým zápalom, že to nakoniec celé skončilo s veľkým počtom mŕtvych tiel. Niekdajší policajný strážnik, ktorý nedokázal opakovane prejsť skúškami na detektíva Nick (Adam Sandler) a kaderníčka Audrey (Jennifer Aniston) so záľubou v čítaní detektívok sa následne museli skutočne obracať, aby našli dôkazy potrebné pre svoje očistenie. Polícia ich totiž okamžite začala považovať za hlavných podozrivých slušne zamotaného, snáď až komicky prekombinovaného prípadu.

Rodinný film Chupa je režisérskym pokusom Jonása Cuaróna preniknúť do detského sveta, pričom zrejmé je, že v ňom čerpá zo svojich detských spomienok a skúseností. Film sa totiž podľa všetkého odohráva behom 90. rokov, v ére walkmanov, jednoduchých vreckových videohier či videokaziet, a môže teda až nostalgicky pôsobiť na staršieho diváka (pravdepodobne rodiča) sledujúceho túto snímku s vlastnými deťmi. Ťažko povedať, ako bude tento nostalgický tón pôsobiť na mladších divákov (a či sa im doba bez mobilných telefónov a internetu nebude zdať príliš vzdialená), no Cuarón vsádza najmä na vzťah osamelého outsidera, s roztomilo pôsobiacim mláďaťom, údajne desivej príšery zvanej chupacabra.

O filmovom spracovaní Tetrisu sa začalo prvýkrát povrávať ešte v roku 2016. Ak vám pritom vŕta hlavou, čím si mala vcelku simplicitne pôsobiaca záležitosť vyslúžiť miesto na filmovej scéne, plány boli vskutku epické. A to až nezmyselne. Z populárnej videohry, kde na seba skladáte kocky a týmto spôsobom ničíte neprerušované rady, sa totiž mala stať veľkolepá sci-fi trilógia. Že to nedáva žiadny zmysel? Nedáva, našťastie, sme sa však dočkali niečoho iného a od úplne odlišných tvorcov.

Britský televízny tvorca Steven Moffat je preslávený predovšetkým veľmi populárnou modernizáciou príbehov Sherlocka Holmesa so strohým názvom Sherlock. Ten sa dočkal štyroch sérií, po postupnom opadnutí záujmu publika sa však seriál ukončil. Stojí aj za pokračovaniami legendárneho seriálu Pán času a v nedávnej dobe sa z jeho pera a v jeho produkcii dočkala modernizácie aj ďalšia dôležitá fiktívna postava svetovej literatúry - gróf Dracula. Určite stojí za pozornosť, že Moffat spolupracoval aj na scenári vydarených, animovaných Spielbergových Tintinových dobrodružstiev.

Americký spisovateľ George R.R. Martin sa preslávil predovšetkým knižnou ságou A Song of Fire and Ice. Tá sa dočkala mimoriadne populárneho a vydareného spracovania v podobe šesťsériovej ságy Hra o tróny (2011-2019). Minulý rok priniesla spoločnosť HBO do svojej ponuky sequel ságy s názvom Rok draka a kritický a divácky úspech bez problémov zopakovala. Čitatelia Martina určite vedia, že spisovateľ písal svoje prvé diela už od sedemdesiatych rokov a v nasledujúcej dekáde sa jedno z nich dočkalo aj filmového spracovania. Ide o novelu s názvom Nightflyers vydanú v roku 1980. Do celovečernej podoby ju previedol režisér Robert Collector podľa scenára samotného autora predlohy a Roberta Jaffeho. Napriek Martinovmu dohľadu išlo o neveľmi vydarené science fiction a vo svojej dobe značne prepadlo, keď zarobilo niečo vyše jedného milióna dolárov. Jej najväčšou hereckou hviezdou bol „Robin Hood“ Michael Praed.

Písal sa rok 2003 a obaja sa po prekvapivom závere pokerovej partičky spoločne ocitli v jednej posteli. Ani ona, ani on si od tohto stretnutia veľa nesľubovali a predsa... Po necelých dvadsiatich rokoch, síce každý z nich žije na opačnom konci Spojených štátov, stále sú v kontakte, keď už nič iné aspoň cez mobil alebo obrazovku počítača a viac než len dôvernými priateľmi. Peter Coleman (Ashton Kutcher) žije sám, staromládeneckým životom a spravidla „len“ vo vzťahoch nepresahujúcich zvyčajnú dĺžku šiestich mesiacov. Bojí sa zemetrasení. Aj priemerný psychoterapeut by však korene jeho neurózy poodhalil skôr v niečom inom ako vo všednom chvení sa zeme. Debbie Dunnová (Reese Witherspoon) je už rozvedená s chlapíkom, čo bol skôr po svete rozlietaným dobrodruhom, zatiaľ čo ona si o všetkom vždy radšej čítala doma...

Z filmov, mapujúcich vznik najrôznejších technologických komunikačných objavov by bola celkom zaujímavá séria, zjednotená leitmotívom boja o uznanie a realizáciu. V celkom čerstvej pamäti máme film Sociálna sieť (2010) o tom, ako sa rodil Facebook a čím všetkým prešiel v jeho začiatkoch študent Harvardu Mark Zuckerberg, alebo filmy o ďalšom geniálnom „vynálezcovi“ Stevovi Jobsovi. Možno sa časom vynoria i filmové verzie zrodu estónskeho Skypu a ďalších technologických zázrakov, bez ktorých si už dnes vie predstaviť život len horná veková kategória.

Príbehy o sériových vrahoch sú vcelku atraktívne a niet divu, že i filmoví tvorcovia nezriedka zabrúsia do podobnej problematiky. Ťažko povedať, čím až tak fascinujú, no pokiaľ sa uchopia správne, odmenou je dostatočne pôsobivý zážitok určený každému fanúšikovi kvalitne spracovaných krimi zápletiek. Výhodou je aj inšpirácia skutočnými udalosťami, o ktoré sa môže opierať i Bostonský škrtič – najnovšie spracovanie známeho prípadu zo šesťdesiatych rokov. Čo presne ponúka a dokáže si obhájiť svoju existenciu?

Videoherné adaptácie sú tu s nami už poriadne dlhý čas, no kvalitatívne to nie je až na výnimky žiadna sláva. Dôvodov, prečo je tomu tak, by sme pritom našli viacero, no tým najzásadnejším je asi fakt, že výber je nezriedka podriadený popularite značky miesto snahy rozprávať skutočne pôsobivý príbeh. O to zaujímavejšie sa však profilovalo seriálové spracovanie oceňovaného The Last of Us pod taktovkou skúsenej dvojice Craig Mazin a Neil Druckmann. Podarilo sa im po sľubnom úvode naplniť nemalé očakávania?