Z filmov, mapujúcich vznik najrôznejších technologických komunikačných objavov by bola celkom zaujímavá séria, zjednotená leitmotívom boja o uznanie a realizáciu. V celkom čerstvej pamäti máme film Sociálna sieť (2010) o tom, ako sa rodil Facebook a čím všetkým prešiel v jeho začiatkoch študent Harvardu Mark Zuckerberg, alebo filmy o ďalšom geniálnom „vynálezcovi“ Stevovi Jobsovi. Možno sa časom vynoria i filmové verzie zrodu estónskeho Skypu a ďalších technologických zázrakov, bez ktorých si už dnes vie predstaviť život len horná veková kategória.

K existujúcemu diskurzu, obsadenom poväčšine Američanmi, sa pripája i švédsky seriál The Playlist o Danielovi Ekovi (Edvin Endre). Ten do života uviedol Spotify, hudobnú streamovaciu platformu. Príbeh začína kdesi v roku 2006, keď zázračný programátor Ek predal svoju firmu Advertigo a chystá sa jednoducho nepracovať, lebo peniaze, ktoré potrebuje k životu si už zarobil. Má však nápad a zamieri preto k podnikateľovi Martinovi Lorentzonovi (Christian Hillborg). Uspeje a tak sa začne cesta, na ktorej to nemá ľahké vôbec nikto. To, čo potrebujú sú práva na hudobnú produkciu a tie sú majetkom veľkých nahrávacích spoločností. Nechcú o bezplatnej hudbe ani počuť, šéf švédskej vetvy firmy Sony Per Sundin (Ulf Stenberg) si úchytkom pri odchode z klubu Eka síce vypočuje, ale keď padne slovo zadarmo, skončí to výbušnou reakciou. K vyjednávaniu s hudobnými gigantami získajú právničku Petru Hansson (Gizem Erdogan). Tá síce má silnú pozíciu v renomovanej právnickej firme ako spoločníčka, ale rýchle pochopí, že potenciál jej nových známych je obrovský.

Najväčšou prekážkou je však povaha Daniela Eka. Je tvrdohlavý a neústupný, neschopný k akémukoľvek kompromisu. Keď sa im konečne k rokovaciemu stolu podarí dostať zástupcov jednej z hudobných spoločností a padne požiadavka na 50% ziskov, všetko rýchle ukončí. Vírus mantry slobody, vykročenia z pevného kruhu korporátnej kazajky, zasiahne nielen Petru. Pridá sa i ďalší právnik, obsluhujúci hudobné spoločnosti, Ken Parks (Sam Hazeldine). Scéna, keď volajú s Petrou z New Yorku Danielovi s požiadavkou jeho podielu na firme, signalizuje, že Daniel začína meniť svoju býčiu neústupnosť a cesta k úspechu sa postupne začína rysovať. Ken sa stáva súčasťou tímu, pozná všetkých z nahrávacích spoločností od LA až po Ulanbátar, ich silné i slabé stránky, stratégie, triky i zostatky na účtoch.

V istom zmysle je seriál deskripciou procesu zmeny, podrobne popisuje situáciu, za ktorej k „prevratu“ dochádza, jeho technologické i personálne podmienky. Končí éra hudobných nosičov, CD sa vytrácajú, hudobné spoločnosti bijú na poplach a pozornosť používateľov mieri k sťahovaniu hudby z internetu. Dominuje mu Pirate Bay, webová databáza torrentov vznikla v roku 2003 vo Švédsku. Súdny proces i vyjednávanie Pera Sundina s jej reprezentantom ho presvedčí, že kríza si bude žiadať zásadnú zmenu názorov na to, čo je správne, lebo sa radikálne rozchádza s tým, čo je nutné.

Zmena prichádza s postavami, schopnými strhnúť a presvedčiť všetkých, ktorých pre realizáciu svojej predstavy potrebuje. To včak, samozrejme, nestačí. Určite je podmienkou aj nastavenie spoločnosti na „spracovanie“ výziev tohto druhu. Spočíva v existencii občianskej spoločnosti, právneho štátu a liberálnej ekonomiky, vystuženej flexibilnými štruktúrami, citlivo reagujúcimi na posuny akéhokoľvek druhu. Ten správny podiel liberálneho a konzervatívneho, udržiavajúceho pamäť, hodnoty a všetky potrebné spoločenské axiómy, garantujúce, že sa „doba nevykĺbi“ a nestane sa ringom efemérnych ideí a geniálnych narcisov. Priestor, kde sa nemusia vynálezcovia zatvárať do tajných sibírskych get s výhľadom na nejaký najbližší gulag.

Každá z postáv tohto seriálu má vlastný priestor a prezentuje nám vlastnú optiku a uhol pohľadu. Zaujímavý je ten, ktorý sprostredkúva programátor Andreas Ehn (Joel Lützow) zo štvrtého dielu série. Po slávnostnom spustení Spotify vyčíta Petre, že pošpinila čistú myšlienku prehrávača tým, že ho namočila do peňažných transakcií, ekonomických vzťahov a záujmov. Je to idealista krížený s fanatikom, čo je tiež jeden z „ikonických“ typov pokroku v štýle 21. storočia. Vlastne sa ani veľmi jeho ľudská podstata nemení. Má len viac možností a slobody.

V seriáli celkom nenásilne funguje i explikačná story, teda to, v čom vlastne bol Spotify novátorský a aký bol dovtedajší stav, ovládaný spoločnosťou Pirate Bay, založený na zdieľaní torrentov, čo bol proces zdĺhavý a žiadal si radikálny update. To, čo progresívnej skupinke dokonale uniká je fakt, že hudbu niekto zložil, zahral a naspieval a je to umelecká produkcia, z ktorej niekto žije. Autorské práva chápu ako nezmysel a v tomto duchu sa vzpiera už voči trochu umravnenému Danielovi aj Andreas. Vidí krátkozrako predovšetkým veľké spoločnosti a ich veľké zisky. Táto okolnosť na záver dostihne aj Spotify a jeho stvoriteľov. Danielova kamarátka zo školy, speváčka Bobbie (Janice Kavander) zorganizuje globálny odpor voči platforme, ktorá ignoruje samotných hudobníkov. Bobbie tvrdí, že vydala už šesť CD, koncertuje a stále musí zháňať peniaze na zaplatenie nájmu. Majiteľ klubu, kde hrá tvrdí, že jej pesničky si poslucháči môžu zdarma stiahnuť, tak nevidia dôvod, aby ju prišli počúvať naživo. Daniel obviňuje nahrávacie spoločnosti, s ktorými sa delí o zisk, ale situácia sa nemení a Spotify absolvuje „hearing“ v americkom Senáte. Ovláda 45% trhu a politici majú množstvo otázok.

Čím rýchlejšie sú technologické zmeny, tým zložitejšie je predvídať ich spoločenské dopady. Pri dnešnej úrovni informačných systémov napríklad už takmer neexistujú nezodpovedateľné otázky, môžeme sa dozvedieť všetko hneď a na slovníky v knižniciach už padá prach. Hudba, filmy i knihy sú dostupné v neuveriteľnom rozmere a ich konzum už prakticky nenaráža na výraznejšie prekážky. Paradoxom je, že tento druh slobodného prístupu ani veľmi neprispieva k zvýšeniu povedzme hudobných kompetencií jeho poslucháčov, ale fragmentarizuje publikum, uzatvára ho do bublín s takmer nepriepustnými stenami. Môže to byť len empirický dojem, ale asi všetci vieme, že doba naivných optimistických predpokladov o ďalšom vývoji všetkého, pominula.

The Playlist (Spellistan, TV seriál), Švédsko, 2022
Dĺžka: 5 h (Minutáž: 46–56 min)
Réžia: Hallgrim Haug, Per-Olav Sørensen
Predloha: Sven Carlsson (kniha), Jonas Leijonhufvud (kniha)
Scenár: Christian Spurrier
Kamera: Jonas Alarik, Ulf Brantås
Hudba: Kristian Eidnes Andersen
Strih: Simen Gengenbach, Håkan Wärn
Zvuk: Vytautas Kizala
Scénografia: Liv Ask, Lise Hillkirk Olimb, Ieva Rojute, Liberta Misan
Masky: Linda Boije af Gennäs, Sandra Mateikaitė, Vilma Garliauskiene
Kostýmy: Mia Ögren
Producent: Eiffel Mattsson
Hrajú: Christian Hillborg, Gizem Erdogan, Edvin Endre, Joel Lützow, Severija Janušauskajtě, Ulf Stenberg, Ella Rappich, Jonatan Bökman, Erik Norén, Rufus Glaser, Sofia Karemyr, Valter Skarsgård, Fredrik Wagner, Sam Hazeldine, Patrick Baladi, Hanna Ardéhn, Agnes Kittelsen, Malin Barr, John Carew, Félice Jankell, Amy Deasismont
Distribúcia: Netflix
Foto: ČSFD cz.