Sedemnásťročný Bayou (Joshua Boone) to ako Afroameričan v rodnom južanskom mestečku Hopewell nemá práve najľahšie. Je až príliš slušný, bojí sa akokoľvek vyčnievať a spravidla sa vyhýba konfliktom, pretože sa bojí za seba postaviť. Otec Buster (E. Roger Mitchell), zapálený jazzový hudobník, si ho doberá za to, že nedokáže ani poriadne „fúknuť“ do trubky. Zosmiešňuje synov netradičný spev, pričom otvorene nadržiava jeho sebavedomému bratovi Williemu Earlovi (Austin Scott). Ten má tiež Bayoua tak trochu za spomaleného, hoci ich spoločná matka Hattie Mae (Amirah Vann), rázna vedúca miestnej práčovne, robí všetko preto, aby udržala v rodine akú takú rovnováhu. Netrvá dlho a na scénu nastúpi tiež mladá a krásna černoška svetlejšej pleti Leanne (Solea Pfeiffer). Pre mnohých je nedosiahnuteľná, takže pri nej často nešetria prejavmi nenávisti. Pre Bayoua má však veľa súcitu a slov neoceniteľnej podpory...

Sissy je stále v kurze. Máme ju momentálne hneď v troch verziách, nemecko-rakúskom seriáli na RTVS , o chvíľu v kinách vo filme Korzet a na Netflixe. Jej rebelský imidž búriacej sa princeznej, extravagantnej a krásnej, asi bude nesmrteľný a len tak sa neopotrebuje. Z bohatého repertoáru jej životných peripetií sa už do filmových príbehov dostalo takmer všetko a odbočiť k nejakým menej známym okolnostiam sa ani veľmi nedá. Rakúska režisérka Marie Kreutzer v Korzete (2022) sleduje Sissy štyridsiatničku, v zápase o zachovanie ikonickej figúry a mladistvého vzhľadu, ale inak sme stále v úvode jej cisárskej kariéry. Asi najzaujímavejšiu Sissy vystihol v Ludvíkovi Bavorskom (1973) Luchino Visconti. Je tu vedľajšou figúrou, navštevujúcou šialeného kráľa, s ktorým si prekvapivo dobre rozumie a snaží sa mu pomôcť. Zahrala ju najznámejšia Sissy, Romy Schneider.

Keby vopred vedel, čo ho tento džob bude stáť, nikdy by naň nepristúpil. Aktuálne sedí na lavici obžalovaných a sudkyňa mu hlása svoj rozsudok o vine za nebezpečnú jazdu autom, nedbanlivosť, podpaľačstvo a ničenie cudzieho majetku. Pôvodne mal totiž strážiť luxusný, modernou elektronikou na komplet ovládaný dom Niny (Jing Lusi) a Christiana (Julian Rhind-Tutt) Kolstad-Bergenbattenovcov, kým mali byť týždeň niekde na dovolenke. Myslel si, že na to má, lebo však aj on vlastní nejaký dom... Ehm, teda kedysi vlastnil. Vo chvíli, keď sa ho sudkyňa ešte naposledy spýta, či sa k svojej vine chce nejako vyjadriť, Trevor Bingley (Rowan Atkinson vo vrcholnej forme), asi ten najväčší smoliar na svete, príde s posledným, pomerne pochybným argumentom: „Bola tam včela.“

Prvýkrát v režisérskom kresle sa Austrálčan Thomas M. Wright, doteraz známy predovšetkým ako herec, rozhodol nakrútiť thriller Neznámy. Hoci si pre svoj debut na Netflixe nezvolil námet oplývajúci prílišnou originalitou, dokáže zaujať minimálne svojím spracovaním a obsadením. Do titulných úloh dvoch protikladných, no okolnosťami zblížených postáv sa rozhodol obsadiť pomerne známe tváre - Joela Edgertona a Seana Harrisa. Film je založený na skutočnom prípade Daniela Morcomba. V roku 2003 bol v Austrálii 13-ročný Morcombe unesený a zabitý. Zdĺhavá tajná policajná operácia nakoniec viedla k tomu, že sa Brett Peter Cowan priznal k zabitiu Morcomba. Ako teda tento prípad spracoval Wrightov atmosférický celovečerný debut?

Keby sa kvalita filmov merala na nejaké energetické stupne, doplnené škálou atmosferického tlaku, film syna slávneho režiséra gréckeho pôvodu Costu Gavrasa, Romain Gavras, by bol iste v tomto obore ak nie víťazom, tak na poprednom mieste. Film však, ako dramatické umenie potrebuje profesionálne vystavaný príbeh a zaujímavé postavy, hru, kde vieme prečo a o čo sa hrá. Taká je povaha vecí a výbeh do experimentálneho priestoru je iná liga.

Štyridsaťštyri - ročný rodák z Massachusetts Mike Flanagan patrí medzi najrenomovanejších hororových tvorcov súčasnosti. A to ako na pôde celovečerného filmu, tak aj v rozsiahlom svete seriálov. Svet straší od roku 2011, keď nakrútil dielo Neprítomnosť. Celosvetovo sa ale začal presadzovať až od hororu Oculus nakrúteného o dva roky neskôr. Príjemne prekvapil sequelom Ouija: Zrodenie zla (2016), či snímkou s relatívne úspešnou snahou o šokujúce rozuzlenie Zlo nikdy nespí z toho istého roku. Že dokáže budovať napätie s minimom hercov a v jednom uzavretom priestore dokázal v kingovskej adaptácii Geraldova hra (2017). Prvým skutočne veľkým filmom v jeho kariére je kvalitne nakrútené pokračovanie legendárneho Osvietenia Stanleyho Kubricka na motívy knihy Stephena Kinga s názvom Doktor spánok od Stephena Kinga z roku 2019. Flanagan je ale workoholik a pre Netlfix produkoval a podieľal sa na scenári a réžii seriálu The Haunting čítajúcej dve série, taktiež nakrútených na základe knižných predlôh.

Postapokalyptických filmov a seriálov sa urodilo nielen v poslednej dobe obrovské množstvo a tak nie je vôbec jednoduché už nasýteného diváka niečím ohromiť. Navyše aj posledné dve série populárneho a vysokorozpočtového seriálu Westworld sa odohrávajú vo svete neďalekej budúcnosti ovládaného umelou inteligenciou, takže konkurencia je skutočne obrovská a zdanlivo niet čím prekvapiť. Tvorcovia desaťdielnej, dosiaľ uzavretej, série s názvom Stanica11 išli však na vec diametrálne odlišne ako konkurencia. Tá ťaží rada ako zo spomínanej umelej inteligencie, tak z príbehov odvážnych tínedžerov ako subžáner nazývaný young adult.

Svojou troškou do seriálového krimi mlyna prispievajú pravidelne aj francúzski tvorcovia. Kráľmi temných detektívok sú stále Škandinávci, Španieli a Američania, ale ani stará dobrá francúzska škola sa nemá za čo hanbiť. Kriminálna miniséria Hvozd však viac nadväzuje na temné nordic noir prípady, než na klasickú francúzsku vlnu zo sedemdesiatych rokov, či postaršie seriály typu Komisár Moulin a Komisár Maigret. Doba je už skrátka inde a populárne je niečo odlišné než v minulosti. To neznamená, že seriál Hvozd je primárne zameraný na konzumentov Netflixu, ide o inteligentnú detektívku s porciou ľudskej drámy, niekoľkými inovatívnymi prvkami a solídnou atmosférou.

S príchodom jesene, najmä v období októbra, sa začína fanúšikmi očakávaná hororová sezóna. Do kín  a na streamovacie stanice prichádzajú hororové filmy a seriály rôznych kvalít, ktoré sa vám pokúsia navodiť tú správnu atmosféru Halloweenskeho večera. Jedným z najpozoruhodnejších tvorcov hororu za posledné roky je David Bruckner. Po jeho ranných participáciách na hororových antológiách V/H/S (2012) a Southbound (2015), sme od neho mohli vidieť dva vynikajúce celovečerné horory, ktoré patria k tomu najlepšiemu, čo nám tento žáner za posledné roky ponúkol. The Ritual (2017) a Temný dom (2020), boli kritikmi veľmi kladne prijatými snímkami. Brucknerove horory sú zamerané prevažne na atmosféru, realisticky napísané postavy a nadprirodzené hrozby, ktoré sú v príbehu síce doslovne prítomné, avšak zakaždým slúžia skôr ako metafora na psychologické rozpoloženie ústredných postáv. Ide o žánrové filmy určené pre náročnejších divákov.

Telefón pána Harrigana je relatívne nenápadný film z produkcie streamovacej služby Netflix, ktorý napriek označeniu „horor“ pravdepodobne ničím nešokuje, ani diváka nevydesí lacnými „ľakačkami“ či desivými obrazmi krvilačných monštier. Ide totiž o komorný príbeh jedného nezvyčajného priateľstva, ktorý je okorenený ľahko mysterióznou zápletkou, pričom však absentujú akékoľvek explicitné hororové úkazy. Azda preto bude väčšina hororových fanúšikov sklamaných, obzvlášť po zistení, že autorom predlohy je jeden z kráľov hororovej literatúry Stephen King. Tí, ktorí autora poznajú aj z inej stránky, však vedia, že Kingove schopnosti prekonávajú priamočiare hororové príbehy a v literárnej tvorbe (a následných adaptáciách) zaujal aj svojimi väzenskými drámami (Vykúpenie z väznice Shawshank, Zelená míľa) či nostalgickými príbehmi zo života americkej mládeže (poviedka Telo sfilmovaná ako Stoj pri mne).