Sedemnásťročný Bayou (Joshua Boone) to ako Afroameričan v rodnom južanskom mestečku Hopewell nemá práve najľahšie. Je až príliš slušný, bojí sa akokoľvek vyčnievať a spravidla sa vyhýba konfliktom, pretože sa bojí za seba postaviť. Otec Buster (E. Roger Mitchell), zapálený jazzový hudobník, si ho doberá za to, že nedokáže ani poriadne „fúknuť“ do trubky. Zosmiešňuje synov netradičný spev, pričom otvorene nadržiava jeho sebavedomému bratovi Williemu Earlovi (Austin Scott). Ten má tiež Bayoua tak trochu za spomaleného, hoci ich spoločná matka Hattie Mae (Amirah Vann), rázna vedúca miestnej práčovne, robí všetko preto, aby udržala v rodine akú takú rovnováhu. Netrvá dlho a na scénu nastúpi tiež mladá a krásna černoška svetlejšej pleti Leanne (Solea Pfeiffer). Pre mnohých je nedosiahnuteľná, takže pri nej často nešetria prejavmi nenávisti. Pre Bayoua má však veľa súcitu a slov neoceniteľnej podpory...

Ich spočiatku platonické priateľstvo začína v roku 1937 a zmení sa na milostný vzťah, aby v nasledujúcej dekáde prerástol až do životnej tragédie nemilosrdne usmerňovanej nezdravými rodinnými väzbami a spoločenskou nevôľou. Ako prvý uteká z domu otec až sedeštruktívne túžiaci presadiť sa v Chicagu a protivný Willie Earl ho nasleduje. Bayouova žiadosť o ruku je síce potvrdená Leanniným áno, jej matka však dlho nečaká a ako reakciu na zásnubné gesto si ju odvádza do Bostonu. Plánuje totiž pre svoju dcéru, aj kvôli jej vzhľadu, budúcnosť vedľa niekoho spoločensky prijateľnejšieho a rozhodne bez černošských koreňov. Bayou má teda zlomené srdce, no neváha svojej milovanej písať aj päťkrát do týždňa, bez ohľadu na to, že sa pošta do Leanniných rúk pravdepodobne ani nedostane. Keď sa Leanne po rokoch opäť vráti do Hopewellu, je vydatá za značne agresívneho belocha Johna Claytona (Brent Antonello) z mocnej georgijskej rodiny, ktorá by s lynčujúcim davom za chrbtom a podporou rasistického šerifa Jacksona (Brad Benedict) neváhala obesiť každého černocha, čo si na nich „dovolil“ hoci len zahvízdať. Nehovoriac už o tom, čo by asi urobili, keby sa zamilovaný pár začal znovu tajne stretávať, prípadne, keby Leanne hrozilo nejaké to nie úplne plánované tehotenstvo... Domov sa vráti tiež Willie Earl spoločne so svojím židovským agentom Irom (Ryan Eggold), čo prišiel o ženu a dieťa v nacistickom koncentračnom tábore a veľmi dobre vie, aké to je cítiť sa utláčaný niekým, považujúcim sa za nadradeného. Spoločne s Williem Earlom sa síce tvária, že v Chicagu prežívajú jeden úspech za druhým, ich závislosť na heroíne však dáva tušiť presný opak. A kto vie, ako sa asi Willie Earl zachová, keď zistí, že nielen Ira, ale aj mnohopočetné publikum začína prejavovať záujem o Bayouov spev?

Jazzmanovo blues scenáristu a režiséra Tylera Perryho je film, ktorý zaujme množstvom reflektovaných tém, nie úplne vždy však dokáže naplniť svoje ambície tak, akoby si látka zaslúžila. Je to príbeh o narušených rodinných vzťahoch, kde otec až absurdne šikanuje vlastného syna, zatiaľ, čo matka preňho predstavuje neoceniteľnú podporu. Je to príbeh nešetriaci biblickými narážkami vo vzťahu súperiacich bratov nie nepodobných Kainovi a Ábelovi, ani v stvárnení titulného protagonistu snažiaceho sa ku každému správať s úctou, rešpektom a vo všetkej slušnosti, za čo je viac-menej postavený do pozície tŕpne všetko znášajúceho pasívneho mučeníka. Je to film o rasovej neznášanlivosti v tej časti Spojených štátov, ktorá sa dlhé roky odmietala vzdať otrokárstva. Narážky na obdobie druhej svetovej vojny však pomáhajú nájsť aj medzi belošskými postavami sympatických nositeľov nekonfliktných inšpiratívnych názorov. A paradoxne príbeh nachádza aj vo vzťahov samotnej afroamerickej komunity stopy po tom, ako sa strania sebe navzájom aj kvôli čo i len drobnej rozdielnosti odtieňov vlastnej pleti. Navrch ešte všetko „lemuje“ jedna tragická, melodramatická romanca, vrátane politickej kampane odohrávajúcej sa štyridsať rokov po prezentovaných udalostiach...

Nejeden divák si pri sledovaní Jazzmanovho blues spomenie na dve tematicky príbuzné netflixovské produkcie predchádzajúcich rokov – majstrovskú Ma Rainey – matku blues (2020) režiséra Georgea C. Wolfea podľa slávnej divadelnej hry Augusta Wilsona, prípadne na nemenej skvelý minuloročný režijný debut herečky Rebeccy Hall Prebiehanie. Obe snímky na malej ploche dokázali reflektovať tému rasizmu z viacerých možných uhlov pohľadu. Prvý zmienený nachádzal ako zrkadlovú reakciu na utláčanie zo strany belochov rasistické princípy vo vnútri černošskej komunity, zatiaľ čo druhý bol o prebiehaní Afroameričanov svetlejšej pleti do vytúženého „zakázaného“ sveta belochov a následnom tŕpnutí, aby ich skutočná identita nebola odhalená. Aktuálna snímka Tylera Perryho kombinuje oba výrazné motívy do jedného celku. Minimalizmus vo výraze, ale mnohovrstevnatosť vo význame oboch citovaných snímok však nahrádza rozsiahlejšou dejovou mozaikou a väčšou výpravnosťou. Dej je popisnejší a „plochejší“. Niektoré dramatické situácie sú stvárnené s naliehavosťou, ktorú si zaslúžia. Iné sú len skratkovito spomenuté – dokonca až tak stručne a okrajovo, že si ich menej pozorný divák ani nemusí všimnúť. A, úprimne, na jediný film je dejových motívov až priveľa, pričom sa tvorcovia akosi nevedia rozhodnúť pre najnosnejší z nich.

Dramatický potenciál pre jednotlivé motívy je veľký, napriek tomu sa zdá, že buď Tyler Perry - scenárista alebo Tyler Perry – režisér pred stvárnením skutočne silného momentu, schopného zdvihnúť publikum zo sedadla, akosi bezradne uhýba. V naratívnej rovine sa skrátka „bojí“ vymaniť zo všednosti a priemernosti. Kde scenár šetrí s plastickosťou niektorých charakterov, pomáhajú herecké výkony a dodávajú uveriteľnú mieru človečiny. Jazzmanovo blues však nachádza svoje najvýraznejšie kvality vo svojej lahôdkovej formálnej zložke. Dobové kostýmy Karyn Wagner a retro výprava Sharon Busse upútavajú pozornosť kamery Bretta Pawlaka, zatiaľ čo sa hudba Aarona Zigmana príjemne pohráva s emóciami publika. Vrcholom filmu sú vynikajúce spevácke čísla v jazzovom a bluesovom duchu, ktoré so štýlom a vizuálnou energiou fungujú samé o sebe a tiež príjemne odpútavajú pozornosť od niektorých obsahových nedostatkov.

Jazzmanovo blues (A Jazzman's Blues), USA, 2022
Dĺžka: 127 minút
Réžia: Tyler Perry
Scenár: Tyler Perry
Kamera: Brett Pawlak
Hudba: Aaron Zigman
Producent: Tyler Perry
Strih: Maysie Hoy
Scénografia: Sharon Busse
Kostýmy: Karyn Wagner
Producent: Tyler Perry
Hrajú: Joshua Boone, Amirah Vann, Austin Scott, Ryan Eggold, E. Roger Mitchell, Milauna Jackson, Brad Benedict, Lauren Buglioli, Brent Antonello, Lana Young, Kelley Davis, Skyler Semien
Distribúcia: Netflix
Foto: ČSFD cz.