V roku 2019 si odbila svoju premiéru na Netflixe dlho očakávaná seriálová adaptácia Zaklínača, ktorá vznikla na motívy populárnej knižnej série od poľského spisovateľa Andrzeja Sapkowskeho. Ten sa na nej podieľal i ako kreatívny konzultant a hoci sa dá diskutovať o tom, že americká produkcia nedokázala ideálne zachytiť slovanskú atmosféru, predošlý, rýdzo poľský, pokus beztak poslala do dejín zabudnutia. No ešte pred vydaním druhej série, ktorá príde už tento rok, si môžu fanúšikovia vychutnávať aj animovaný prequelový film s názvom Zaklínač: Vlčí sen.

Juhokórejská romantická dráma Láska sladká aj kyslá môže na prvý pohľad odradiť prvoplánovým názvom, prípadne tak trochu presladeným distribučným plagátom, v oboch prípadoch by však išlo o nespravodlivý predsudok. Film sa momentálne nachádza na platforme Netflix a po zhliadnutí celého diela pochopíte, prečo sa práve tento kúsok z ďalekého východu dostal do ponuky najväčšieho streamovacieho kanálu v jeho západnom teritóriu. Toto publikum sa totiž doslova vyžíva v prekvapivých, šokujúcich pointách a rado skladá do seba náročné puzzle kúsky a presne taká je aj Láska sladká aj kyslá. Trochu zavádza teda nielen názvom, plagátom či náčrtom deja, ale aj samotnou stavbou naratívu. Ten sa zdá byť spočiatku ako jednoducho čitateľný, nakoniec tomu však tak nie je a rozuzlenie bez diskusie pridáva celému dielu výrazné body navyše.

„Jahňacie je von z mrazničky!“ znie správa, ktorá dorazí na mobil Richarda Brumérea (Jean-Claude Van Damme), legendárneho francúzskeho tajného agenta, práve vo chvíli, kedy zachraňuje syna ukrajinského oligarchu z pazúrov únoscov. Útočníci sú zväčša už zneškodnení, lenže zachránený mladík v panike vráža do všetkého, čo sa mu dostane do cesty... Zarazený prijatou správou agent sotva dokáže zabrániť tomu, aby si jeho „cudzí“ chránenec spôsobil ešte väčšiu fyzickú ujmu, než na akú sa vôbec zmohli jeho protivníci. Dokáže po tom všetkom ochrániť tiež svojho vlastného odcudzeného syna Archibalda (Samir Decazza) pred problémami, ktoré mu zrejme práve hrozia?

Ben Wheatley patrí medzi najzaujímavejších a najkultovejších (nielen) britských tvorcov súčasnosti. V roku 2011 šokoval festivalové publikum sektárskym hororom a zároveň drámou o nájomnom zabijakovi s názvom Zoznam smrti, hororovými prvkami oplývala aj historická dráma Polev Anglicku. Hviezdne obsadenie malo sci-fi odohrávajúce sa v obrovskom obytnom komplexe High Rise a podobne obsadená slávnymi menami bola aj jeho adaptácia románu Daphne Du Maurier Rebeka z minulého roku. Zdá sa tak, že Wheatley sa na striedačku, ako mu postupne rastie medzinárodná reputácia, venuje ako komerčnejšie ladeným, tak výsostne autorským nízkorozpočtovým projektom. Po „netflixovskej“ vysokorozpočtovej Rebeke, s bohatými kostýmami a úchvatnou výpravou, tak nastal čas opäť na niečo menšie, šokujúcejšie a experimentálnejšie. A všetky tieto kritériá spĺňa jeho tohtoročná novinka s názvom In the Earth. Po nej by mal režisér nakrútiť prekvapivo prvýkrát v kariére blockbuster, pokračovanie oceánskeho hororu Meg v americko-čínskej produkcii.

Tvrdenie, že seriál Zmiznúť bez stopy je replikou Faudy v New Yorku musíme brať s rezervou, aj keď oba spája charizmatická postava izraelského herca a scenáristu Liora Raza. Kým Fauda bola zakotvená v reálnom čase a politickej situácii komplikovaných vzťahov Izraelčanov a Palestínčanov, v tomto prípade sa katapultovanie témy do sveta tajných služieb muselo nutne odpútať od reality a pristáť v efemérnych a z veľkej časti neuchopiteľných súvislostiach. Tajné operácie a práca špiónov sa nemôže vierohodne opierať na konkrétnosti a preto treba fabulovať. Na pomoc sa v takomto prípade hlásia overené schémy špiónskych žánrov, známych z množstva takto kalibrovaných tém. Tie sú v tomto projekte zjavné a málo objavné. Treba však konštatovať, že sa s nimi hrá profesionálne, so zmyslom pre dramatické gradovanie i prekvapivé obraty.

Vedúcou katedry na prestížnej univerzite sa po prvýkrát stala žena. Ba čo viac, „woman of color“. Sandra Oh sa v novom pôvodnom seriáli streamovacej spoločnosti Netflix snaží splniť závratné požiadavky a vysoké očakávania vedenia v rámci nepopulárneho anglického odboru. Herečke, známej vďaka postave doktorky z Kliniky Grace či seriálu Na muške, v tejto dramedy sekundujú aj Jay Duplass, Bob Balaban, Holland Taylor či David Morse.

V kulisách povojnového Nemecka sa obvykle odohrávali seriózne drámy, odhaľujúce nielen zložitú situáciu porazeného národa, zakliesneného medzi sektory víťazných mocností, hrajúce ako o politickú i kultúrnu budúcnosť, tak aj o holé prežitie medzi rozbombardovanými ruinami miest. Nemecko-kanadský seriál Porazeni s dvojitým pôvodným názvom Shadowplay/The Defeated hra svoje ambície v tomto obore vŕši a zmnožuje, snaží sa hrať na viacerých žánrových platformách a využiť dramatický potenciál na uspokojenie širokého diváckého spektra, akokoľvek nesúrodo môže táto cieľová skupina vyzerať.

Zmeškané stretnutia, nedokonalé načasovanie a odvaha zvoliť si lásku tvoria tematickú časť pôvodnej snímky od streamovacej spoločnosti Netflix s názvom Posledný dopis od milenca od americkej režisérky Augustine Frizzell. Táto snová a atmosféricky svieža dráma vychádza z rovnomenného románu britskej spisovateľky Jojo Moyes z roku 2010. Sleduje osudy dvoch žien žijúcich v rôznych časových obdobiach na rovnakom mieste a ich snahu ovládať svoje romantické túžby. Obe ženy prežívajú klasický príbeh lásky vopred odsúdenej na zánik, no každá špecifickým spôsobom.

John David Washington to nemal v tomto trilleri premiérovanom na festivale v Locarne vôbec jednoduché. Jeho charakter menom Beckett sa ocitol v rovnomennej snímke v hrozivej autonehode, bol postrelený, sledovaný, zrazený autom, zviazaný páskou, pravdepodobne si vytkol minimálne jeden členok a bol dokonca doštípaný včelami. Aby sme nezabudli, po celý ten čas bol na úteku ako štvaná zver. A to je len zlomok z toho, čo sa odohralo v novom filme od streamovacej spoločnosti Netflix.

Mnohonásobné filmové návraty k téme vyjednávaní medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi v nórskom Oslo, sú zaujímavé aj preto, že uzavreté dohody zásadným spôsobom ovplyvnili situáciu na Blízkom východe. Palestínci uznali existenciu Izraela a získali tak v Gaze a na západnom brehu Jordánu autonómiu. Izrael legitimizoval Arafatovu OOP (Organizácia na oslobodenie Palestíny) ako zástupcu Palestíncov. Tento posun je časťou  logického reťazca, osvetľujúceho aj súčasný pohyb komplikovanej situácie na Blízkom východe. Izraelu sa totiž darí v získavaní regionálnych spojencov, Spojených arabských emirátov, Bahrajnu, či Ománu a dokonca sa odvíja i snaha o oficiálne vzájomné vzťahy so Saudskou Arábiou. Zdá sa, že napriek značnej podpore Palestínčanov v Európe, krajiny Blízkeho východu veľmi nezdieľajú rovnaké sympatie a ak tomu aj v niektorých prípadoch tak je, strach pred Iránom vytvára v regióne radikálne novú situáciu, ktorú Izrael dokázal využiť.