Mnohonásobné filmové návraty k téme vyjednávaní medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi v nórskom Oslo, sú zaujímavé aj preto, že uzavreté dohody zásadným spôsobom ovplyvnili situáciu na Blízkom východe. Palestínci uznali existenciu Izraela a získali tak v Gaze a na západnom brehu Jordánu autonómiu. Izrael legitimizoval Arafatovu OOP (Organizácia na oslobodenie Palestíny) ako zástupcu Palestíncov. Tento posun je časťou  logického reťazca, osvetľujúceho aj súčasný pohyb komplikovanej situácie na Blízkom východe. Izraelu sa totiž darí v získavaní regionálnych spojencov, Spojených arabských emirátov, Bahrajnu, či Ománu a dokonca sa odvíja i snaha o oficiálne vzájomné vzťahy so Saudskou Arábiou. Zdá sa, že napriek značnej podpore Palestínčanov v Európe, krajiny Blízkeho východu veľmi nezdieľajú rovnaké sympatie a ak tomu aj v niektorých prípadoch tak je, strach pred Iránom vytvára v regióne radikálne novú situáciu, ktorú Izrael dokázal využiť.

Po rýchlej a víťaznej šesťdennej vojne sa v roku 1967 zmenila mapa Izraela porážkou arabskej koalície, v ktorej Egypt stratil územie Gazy, Sýria Golanské výšiny, Jordánsko východný Jeruzalem a Západný breh rieky Jordán, obývané prevažne Palestíncami. Napätú situáciu sa snažili regulovať už rozhovory v Camp Davide v roku 1978. Neboli úspešné a preto vzniká rovnaká iniciatíva v roku 1993, kedy sa v Nórsku stretávajú predstavitelia oboch strán na spočiatku tajných jednaniach. Film začína spomienkou pracovníčky nórskeho ministerstva zahraničia Mony Juul (Ruth Wilson) na zážitky z bojov v Gaze, kde pracovala. Jej manžel Terje Rod Larsen (Andrew Scott) sa stretáva s Izraelčanom Josi Beilinom (Itzik Cohen, známy aj z izraelského seriálu Fauda ako Gabi) zástupcom ministra zahraničných vecí a vysvetľuje mu, aké chyby robia v jednaní s Palestínčanmi. Ponúka pomoc pri sprostredkovaní ako súkromná osoba, predstaviteľ inštitútu FAFO. „Na stole sú všetkysporné body a za nimi sedia všetky strany. To je katastrofa! Proces je skostnatený, formálny a zastaralý. Výsledkom je totálny krach“, vyčíta Beilinovi Nór. Ten odpovedá, že takto to po nich chcú Američania. Terje navrhuje, aby im vyhoveli a súčasne naštartovali druhý proces. Riešením nie je veľkolepé vyhlásenie vlády, ale skôr diskusie medzi ľuďmi, prebiehajúce izolovane. Problémom je, že izraelskí zástupcovia majú zákonom zakázané hovoriť s predstaviteľmi OOP. Mona zase presviedča palestínsku stranu, jedná s Ahmadom Kurájom (Salim Dau), ministrom financií OOP, nazývaným Abu Ala. Nakoniec sa v honosnej vile, patriacej Terjeho priateľovi, zídu obe strany, Abu Alu sprevádza Hassan Asfour (Waleed Zuaiter), komunista, ktorého Izraelčania podozrievajú, že si pre inštrukcie chodí do Moskvy. Za Izraelčanov vyjednáva profesor ekonómie Yair Hirschfeld (Dov Glickman) a Ron Pundak (Rotem Keinan), historik a novinár.

Dramatický koncept jednaní sa sústreďuje na prekonávanie nezmieriteľných postojov, prítomných z oboch strán. Pre Abú Alu je profesor Hirschfeld prvým Židom, s ktorým sa stretol a podal si ruku. Pre Izraelčanov je prekvapením, že na jednanie sa nedostavila banda agresívnych teroristov. Priebeh jednaní je zároveň lekciou taktiky a stratégie, Mona s Terjem zistia, že ak Abu Ala tvrdí, že pri sporných bodoch musí telefonovať Arafatovi do Tunisu, kde bolo v exile vedenie OOP, nikam nevolá a sedí na izbe. Pri presviedčaní členov izraelskej vlády a ministra zahraničných vecí Šimona Perésa , má fakt, že všetko odobrí sám Arafat váhu a sú ochotní brať celú záležitosť vážne. Terje na druhej strane tvrdí Abu Alovi, že Perés je o všetkom informovaný a len jeho žena Mona vie, že blafuje. Lož obhajuje jedna z postáv originálne tvrdením, že je len „snom, ktorý sa môže naplniť.“ Pri hrozbe, že sa všetko zrúti do sály nakráča kuchárka s vaflami podľa rodinného receptu. Pri príprave stretnutia sa dohodnú aj o tom, že sa nebudú objímať a bozkávať, bude stačiť len potriasanie rukou.

Izraelčania operujú vlastnou bezpečnosťou, odmietajú odísť z Gazy a Západného brehu, vyjednávajú o postupnosti podľa situácie. Najhorúcejším bodom je Jeruzalem. Vyjednávači trvajú na tom, že je a zostane hlavným mestom Izraela. Šimon Peres, vyznávajúci strategickú „nejednoznačnú konštruktívnosť“ sa v priebehu jednaní obáva, že vyjednávanie OOP oslabí a vyprázdni, čo hrozí pre Izrael stratou partnera. Zaujímavý je i vzťah Izraelčanov k USA, Peres sa vo filme sťažuje, že im Američania zmarili mierové jednania s jordánskym kráľom Husajnom a nórske jednania im majú byť utajené, aby ich nepotopili.

V rokoch 1992 až 1993, od decembra do apríla, sa konalo štrnásť tajných schôdzok v Nórsku i Londýne, Hirschfelda nahradil neskôr Uri Savir (Jeff Wilbusch) z ministerstva zahraničných vecí. Od mája do augusta 1993 sa stretli ešte jedenásť krát. 13. septembra boli vo Washingtone podpísané Dohody z Oslo za účasti ministra zahraničných vecí Peresa, premiéra Jicchaka Rabina, Jásira Arafata, Mahmouda Abbasa a prezidenta Clintona. Ten povie pamätnú vetu : „ Presvedčili ste nás, že vojny sa nevyhrávajú zbraňami, ale mier sa stáva realitou vôľou a slovami.“ Vývoj ďalších udalostí má tragickú dohru, v novembri 1995 zastrelil Rabina židovský extrémista.

Film nakrútil prominentný americký divadelný režisér Bartlett Sher, ktorý režijne pripravil pre divadlá v Londýne i na Broadway hru J.T. Rogersa Oslo, s dátumom premiéry v roku 2016. Z tej vychádzal i scenár filmu. Neveľmi šťastným riešením boli retrospektívne spomienky Mony na krviprelievanie v Gaze. Chodí po uliciach ako nejaká snová bytosť, cez ktorú sa bolestne prelieva okolité utrpenie. Často ju z týchto spomienkových stavov vytrhne realita. Sú to nejaké pseudobaladické postupy, nevhodné do politickej drámy a nemajú okrem konkretizácie reálnej situácie a snáď Moninej motivácie, zásadnejší význam.

Pre doplnenie obrazu o riskantnom pláne viesť v Oslo paralelne tajné rozhovory, je veľmi zaujímavý aj izraelský dokument Mierová dohoda z Osla (Oslo Diaries, 2017) režisérskej dvojice Mor Loushy a Daniel Sivan. Približujú zo zápisov v denníkoch niektorých účastníkov jednania, vtedajšiu vypätú emocionálnu atmosféru a množstvo ilustrujúcich detailov. Strach z krachu sprevádzal všetkých, lebo Izraelčania v podstate porušovali zákon a v akejkoľvek fáze mohli všetky strany, vrátane Nórov, obviniť zo zrady a špionáže. Asi by bolo zložité určiť, či je výrok Šimona Peresa: “ Rýchle a vysoko, to je jediná možnosť“, vo filme autentický, ale je v každom prípade v situácii, keď ide naozaj o všetko, veľmi výstižný. Film ju sprostredkováva so zmyslom pre gradovanie dramatických situácií a autenticitu ako prostredia tak jeho jednotlivých aktérov.

Oslo, USA, 2021
Dĺžka: 113 minút
Réžia: Bartlett Sher
Scenár: J.T.Rogers
Kamera: Janusz Kamiński
Hudba: Zoe Keating, Jeff Russo
Strih: Jay Rabinowitz
Scénografia: Michael Carlin
Hrajú: Ruth Wilson, Andrew Scott, Jeff Wilbusch, Salim Dau, Waleed Zuaiter, Jig'al Na'or, Doval'e Glickman, Rotem Keinan, Itzik Cohen, Tobias Zilliacus a ďalší
Distribúcia: HBO Max