Vhodným entré k seriálu Mare z Easttownu môže byť miniúvaha o existencii žánru, ako katalogizujúcej pomôcke diváckej obci. Stručne označené tituly jasne siganlizujú, čo môžme čakať a podľa akých pravidel sa bude hrať. Táto jednoduchá premisa sa v priebehu mnohých desaťročí menila a vytvorila ako klasické vzory, tak i spotrebnú televíznu vatu, na ktorú si masy zvykli a nechcú ani viac ani menej. Ďalším zaujímavým segmentom vývoja žánrov je ich inklinácia k artovému modelu. V tomto priestore je dovolené viac a veselo sa experimentuje s jazykom naratívov, od ktorých sa očakáva, samozrejme, originalita a ak sa podarí, aj nejaká zmysluplná ídea. Metóda prístupu má silné syntetizačné afinity, kombinuje sa všetko so všetkým, melodráma s thrillerom, komédia s hororom, alebo historický žáner so sci fi. Príklady ani netreba hľadať, tlačia sa do takéhoto kruhu sami.

Keď sa forenzný účtovník Owen Casserly (Jake Weber) dozvie, že jeho zamestnávateľ nešťastne zahynul vo vlastnom dome pri údajnom výbuchu plynu, rozhodne sa konať. Aj s malým synom Connorom (Finn Little) sa dávajú na útek v presvedčení, že spomínaná nehoda vôbec nemusela byť nehodou a ďalším cieľom pre tiež otcovsko-synovskú dvojicu nájomných vrahov Jacka (Aidan Gillen) a Patricka (Nicholas Hoult) Blackwellovcov môžu byť oni sami. Dôvod? No predsa dôkazy proti Arthurovi Phillipovi (Tyler Perry), šéfovi organizovanej skupiny, ktoré Owen našiel a rozhodne sa ich nemieni len tak vzdať, kým ho pred súdom neusvedčia.

O láske vo všeobecnosti platí, že je slepá. V milostných vzťahoch sa ale ružové okuliare snímajú z očí pomerne skoro, čo sa týka tej rodičovskej, tam môže byť situácia podstatne zložitejšia. Vlastná krv je vlastná krv a iba málokedy počujeme, že by sa matka či otec vzdal svojho dieťaťa na základe racionálnej úvahy. Ide zároveň aj o ústrednú tému kanadskej snímky Všetko pre syna stojacej na pomedzí rodinnej drámy a akčnej gangsterky.

Označenie výpravy do Británie 19. storočia, štartujúcej k velkému obdobiu priemyselnej revolúcie a novej doby, ovenčenej vynálezmi ako elektrina, alebo bezdrôtové spojenie, za science fiction asi nie je úplne presné. Do relatívne stabilného života viktoriánského impéria sa dostávajú správy o skupine „dotknutých“ žien. Majú výnimočné schopnosti, znepokojujúce všetky společenské vrstvy. Lord Massen sa obáva narušenia harmónie i hierarchie a vyvolávania nepokojov. Tvrdí, že „chaos nie je zmena“. Asi takto nejako musela dobová spoločnosť vnímať všetko, čomu nerozumela a bola nútená sa nejako so všetkým, čo nepoznala, vyrovnať.

Človek inštinktívne striktne delí známy svet na našu planétu Zem a okolitý vesmír. Cesty mimo našu atmosféru nazývame cestami do vesmíru, pričom sme jeho plnou súčasťou a žijeme skrátka vo vesmíre. Táto spätosť, pociťovaná najmä vďaka gravitácii a atmosfére, s našou planétou je možno dôvodom práve tohto delenia na TU a TAM a tak sa niet čo čudovať, že zopár vyvolených, ktorí z otvoreného vesmíru mali možnosť z dostatočnej diaľky uvidieť tretiu planétu od Slnka, budú potencionálne vnímať aj svoj život po návrate domov ako odtrhnutý od každodennosti, či reality všednosti. Podobným syndrómom začne trpieť aj hlavná hrdinka americkej snímky Lucy in the Sky, pohľadná tridsiatnička a kozmonautka Lucy Colová po návrate z kozmickej misie.

Pomerne mladý režisér Drake Doremus sa v poslednej dekáde stal špecialistom na malé komorné milostné príbehy. Najviac zaujal zaujímavými sci-fi dielami, ako Ako ty (2015) alebo Zoe (2018), kde bolo prostredie utopistickej budúcnosti „iba“ pozadím pre citlivý príbeh dvoch zamilovaných ľudí. Zároveň však malo toto prostredie a jeho zákony na ich vzťah vždy priamy vplyv, v prípade Zoe sa dokonca hlavná predstaviteľka dozvedá, že je robot. Jeho posledný film Začiatky a konce sa síce sci-fi hávu zrieka, podstata a režijný Doremusov rukopis zostáva. Bohužiaľ, divák, ktorý spomínané filmy pozná, sa bude možno cítiť práve kvôli stopercentnej civilnosti indie drámy trochu ochudobnený. Konce a začiatky totiž ani v rámci svojho žánru nad konkurenciou príliš nevyčnievajú.

Hlavným hrdinom nízkorozpočtového trileru Oko bez tváre je introvertný mladík Henry, takmer všetok voľný aj pracovný čas tráviaci za svojim počítačom. Ide totiž o skúseného hackera, ktorý nemá problém sa napojiť na akýkoľvek cudzí počítač a sledovať tak cez kamery súkromné životy vybraných osôb, v jeho prípade pochopiteľne mladých žien. Henry však nie je zaškatuľkovaný, ako obyčajný úchyl snažiaci sa zneužiť svoje zručnosti, skôr ide o východzí nápad, ako rozohrať napínavú zápletku točiacu sa okolo istej vražednej hry.

Kriminálky, klasicky rozpletajúce vraždy na všetky spôsoby, úspešne dopĺňajú i dokumentárne subžánre, mapujúce zložité prípady, doložené dobovým mediálnym materiálom a rozhovormi so svedkami. Sú koncipované s ohľadom na dramatické zákonitosti, pracujú s napätím, prekvapivými obratmi a sprostredkúvajú i portréty zainteresovaných hrdinov. Streamovacie spoločnosti ich zaraďujú do svojich programových portfólií často, čo svedčí o ich úspešnom diváckom ratingu.

Z filmu Kripl kemp: Revolúcia na kolieskach sála obrovský rešpekt na mnohých úrovniach. Rešpekt z toho, že sa vôbec odhodláme sledovať film s nie najpríjemnejšou tematikou. Rešpekt z toho, že mnohým ľuďom nie je táto problematika z prostredia hendikepovaných ľudí príjemná, no mala by sa stať normou. Rešpekt zo samotných protagonistov a respondentov, ktorí toho vo svojom živote zažili a dokázali toľko, koľko by mnohí nie hendikepovaní nedokázali ani za dva plnohodnotné životy. A, samozrejme, obrovský strach z absencie rešpektu základných ľudských a občianskych práv hendikepovaných ľudí. Avšak, nezabúdajme, že súčasťou tejto problematiky sa napokon za jedinú sekundu môžeme stať aj my sami.

Katie (v pôvodnom znení Abbi Jacobson) si nikdy veľmi nerozumela s rovesníkmi. O to viac sa však snažila venovať svojej záľube v nakrúcaní krátkych filmov, s ktorými jej neraz pomáhal jej podobne svojrázny, dinosaurami posadnutý mladší brat Aaron (Michael Rianda) a škuľavý psí miláčik Monchi. Pri sledovaní Psieho poliša I-IV síce mama Linda (Maya Rudolph) a otec Rick (Danny McBride) často nevedeli, čo si o svojej dcére majú myslieť. Otec – kutil, ktorý by najradšej trávil celý svoj život v nejakom zrube v lese a čo najďalej od moderných technológií, dcéru dokonca od rozvíjania jej talentu odrádzal a snažil sa ju postrčiť k niečomu pre život praktickejšiemu. Prijali ju však na kalifornskú filmovú školu...