Katie (v pôvodnom znení Abbi Jacobson) si nikdy veľmi nerozumela s rovesníkmi. O to viac sa však snažila venovať svojej záľube v nakrúcaní krátkych filmov, s ktorými jej neraz pomáhal jej podobne svojrázny, dinosaurami posadnutý mladší brat Aaron (Michael Rianda) a škuľavý psí miláčik Monchi. Pri sledovaní Psieho poliša I-IV síce mama Linda (Maya Rudolph) a otec Rick (Danny McBride) často nevedeli, čo si o svojej dcére majú myslieť. Otec – kutil, ktorý by najradšej trávil celý svoj život v nejakom zrube v lese a čo najďalej od moderných technológií, dcéru dokonca od rozvíjania jej talentu odrádzal a snažil sa ju postrčiť k niečomu pre život praktickejšiemu. Prijali ju však na kalifornskú filmovú školu...

Prvá z rodinných katastrof nastane hneď večer pred Katieným odchodom na univerzitu, keď otec omylom zapríčiní zničenie dcérinho notebooku aj s jedinou kópiou najnovšieho filmu. Druhá nastane ráno, keď sa Katie dozvie, že tvrdohlavý rodič nielenže zrušil jej letenku, ale tiež kvôli vyriešeniu napätej situácie medzi nimi naplánoval dlhočizný výlet celej rodinky z Michiganu do L. A. autom. Nech „naposledy“ spoločne strávia čo najviac času, kým sa Katie osamostatní. Tretia katastrofa... No, s tou má čo do činenia skôr technologický magnát Mark Bowman (Eric André), privádzajúci na trh sériu pomocných domácich robotov. Jeho predchádzajúci výtvor – vysoko inteligentná UI v mobile PAL (Olivia Colman) – sa odmieta zmieriť s tým, že je vraj už zastaraná. Prevezme Markovu spoločnosť, dá robotom rozkaz zajať všetkých ľudí a vypustiť ich do vesmíru. Dokonca vypne na celom svete Wi-Fi. Mitchellovci, tak musia vyriešiť svoje vzájomné nezhody, zomknúť sa spolu ako rodina a čeliť nefalšovanej robotickej apokalypse. Pričom nečakaných pomocníkov môžu nájsť aj v Ericovi (Beck Bennett) a Deborahbotovi 5000 (Fred Armisen), dvojici komicky poškodených robotov, ktorí ich pôvodne mali zajať.

Rodina na baterky režisérov Michaela Riandu a Jeffa Rowea využíva zápletku s robotickou apokalypsou na parodovanie množstva tematicky podobných príbehov od Terminátora, cez Matrix až po Šialeného Maxa. Spôsob, akým roboti jednajú so zajatými ľuďmi, pripomenie mimozemskú inváziu vo Vojne svetov Stevena Spielberga. Pokazení robotickí pomocníci rodiny Michellovcov Eric a Deborahbot 5000 na seba dokonca strhávajú pozornosť akýmsi zvláštnym poľudštením a osobnostnou charizmou, ktorou disponovali napríklad mechanické postavy vo filme Ja, robot. Pričom Rodina na baterky neváha pri návšteve obchodného centra protagonistami priamo citovať Úsvit mŕtvych Georgea A. Romera, či jeho remake v réžií Zacka Snydera. Klasické zombie nahrádzajú bežné elektrospotrebiče ovládané mikročipom. V tom, ako príbeh preberá dôležité motívy zo svojich známych filmových predobrazov určených skôr dospelému publiku a ako tieto motívy kombinuje do funkčného rodinného filmu, sa prejavuje zjavný talent a nápaditosť tvorcov.

Scenár Michaela Riandu a Jeffa Rowea nedáva publiku ani chvíľku na vydýchnutie. Neustále sa totiž musí niečo diať. S rozvíjajúcimi sa udalosťami, zvrat od zvratu si však divák dokáže nájsť vlastný spôsob, ako postavám porozumieť. Stále viac im drží palce a záleží mu na tom, ako to s nimi dopadne. Aj keď sú už na prvý pohľad karikatúrami, od ktorých by si mal držať odstup. Každý jeden člen rodiny Mitchellovcov má svoju vlastnú, pozvoľna odkrývanú a vlastne aj podmanivú osobnosť. Každý z nich reprezentuje iný svojrázny pohľad na svet. Od ideálu dokonalej rodiny, ktorou by chceli byť, pri tom majú veľmi ďaleko. Napriek tomu – nielen vďaka prebiehajúcej katastrofe – držia spolu ako akási Rodinka Úžasných so supernedostatkami namiesto zvláštnych schopností. Každá z postáv v priebehu deja prechádza určitým vývojom. Prehodnocuje svoje doterajšie názory. Vzdáva sa svojho starého ja, aby často pre príjemné prekvapenie publika odhalila novú, do teraz skrývanú stránku svojej osobnosti. Každý člen rodiny Mitchellovcov má v príbehu minimálne jednu scénu, kde naplno „zahviezdi“. Samozrejme, bez pár nahlas vyslovených ponaučení sa film nezaobíde. Sú však podané bez vtieravého pátosu a „násilného“ moralizovania.

Technicky sa Rodina na baterky pokúša kombinovať trojrozmernú CGI animáciu s klasicky dvojrozmerným ručne maľovaným akvarelovým štýlom a občasným použitím hraných „youtube“ videí. Jedná sa o techniku, ktorú štúdio Sony Pictures Imageworks použilo už v roku 2018 pri realizácií Spider-Man: Paralelné svety na zdôraznenie určitých komiksových rysov v obrazovej zložke. Kreslené „čmáranice“ dopĺňajúce CGI animáciu zdôrazňujú emocionalitu a subjektívnu perspektívu introvertnej protagonistky, zatiaľ čo akvarelové ťahy štetcom dotvárajú stromy, kríky a niektoré iné vizuálne rekvizity v pozadí. Dôležitými vizuálnymi prvkami sa stanú tiež emotikony, „memečka“, či bežné písmenkové skratky zaužívané v bežnej komunikácií na sociálnych sieťach vznášajúce sa v priestore. Všetko to dôkladne korešponduje zo subjektívnym pohľadom mladej Katie, ktorá skrátka posudzuje svet a život okolo seba nie ani tak na základe vlastných hmatateľných skúseností, ako skôr prostredníctvom početných odkazov na videné filmy, čítané komiksy, či iné zaznamenané oblasti popkultúry.

Ľudské postavy sú zámerne stvárnené tak, aby karikovali určité ich povahové vlastnosti. Akcia a množstvo vizuálnych komických gagov, premyslene sa odohrávajúcich v obraze, sú mimoriadne dynamické a naberajú často tak rýchle tempo, že divák sotva dokáže vstrebať všetko potrebné už pri prvom pozretí. Opakované sledovanie je nutnosťou aj preto, že v záplave pomerne priamych, možno až provoplánových vtípkov sa dá nájsť aj nejeden veľmi originálny, inteligentný postreh. Tvorcovia nimi komentujú ako medziľudské, rodinné vzťahy, tak súčasnú a možno až prílišnú fascináciu technologickými inováciami - so všetkými plusmi aj mínusmi, ktoré vnášajú do bežného ľudského života. Celkovú zbesilosť filmu ešte „preraďuje“ na vyšší rýchlostný stupeň hudba Marka Mothersbaugha, udávajúca rytmus akcií, veselú náladu humorným scénam aj určitú v rámci rodinného filmu stráviteľnú zlovestnosť prezentovanej apokalyptickej vízie. Napriek tomu si divák zrejme zapamätá skôr početné úryvky z piesní, ktoré ústredné melódie často dopĺňajú.

Rodina na baterky (The Mitchells vs. the Machines), USA, 2021
Dĺžka: 114 minút
Réžia: Michael Rianda, Jeff Rowe
Scenár: Michael Rianda, Jeff Rowe
Hudba: Mark Mothersbaugh
Hrajú: Abbi Jacobson, Danny McBride, Maya Rudolph, Michael Rianda, Eric André, Olivia Colman, Fred Armisen, Beck Bennett, Chrissy Teigen, John Legend, Charlyne Yi, Conan O'Brien, Sasheer Zamata, Madeleine McGraw, Alex Hirsch, Jay Pharoah (méně)
Producenti: Phil Lord, Christopher Miller
Distribúcia: Netflix
Foto: ČSFD cz.