S podvodmi okolo príjmačiek na vysoké školy majú zrejme skúsenosti všetky režimy, demokratické i nedemokratické, lebo kým komunisti využívali prístup na štúdium ako mocnú zbraň voči „ neprispôsobivým“ rodičom a určili presný zoznam priepustiek do vysokoškolského sveta, ten slobodný si pomáhal síce inak, ale tiež bez zbytočných škrupulí. V roku 2019 v USA vypukol škandál, nazvaný Operation Varsity Blues. Vyšlo najavo, že istý William Rick Singer v rokoch 2011 a 2018 inkasoval od rodičov, ktorí chceli svoje ratolesti dostať za každú cenu na prestížne vysoké školy, neuveriteľných 28 miliónov dolárov. Akým spôsobom jeho schéma fungovala popisuje film, nakrútený v dokumentárním štýle, ale s hranými pasážami, doplnenými reálnými nahrávkami telefonických rozhovorov a televíznych šotov.

V úvode  filmu Podplatené prijímačky sledujeme hlavnú postavu rozprávania Ricka Singera (Matthew Modine), disciplinovaného atléta na jeho dennej bežeckej trati. Hovorí sa o ekonomickom modeli jeho zárobkovej činnosti a cenách za poskytované služby. Jeho „bočný vchod“ napríklad na Harvard stál 1,2 milióna dolárov, ale za „zadný vchod“ chce údajne univerzita 45 miliónov a Stanford dokonca 50 miliónov. A dostanú ich, tvrdí Singer. To je na tom to šialené. Singer teda ponúkal rovnaký výsledok, ale za menej peňazí, vlastne so zľavou. Aspoň tak znel jeho argument.

Začínal ako študijný poradca a bol jedným z mála, ktorí celý systém prijímačiek dokonale poznali. Rodičia ho vyhľadávali a platili za poradenstvo. Založil si firmu Future Stars (Budúce hviezdy). Jedným z jeho trikov bolo, že sa obliekal do športových úborov a vyzeral akoby práve prišiel z basketbalu. Trénerský imidž súvisel s tým, že jednou z ciest, ako sa dostať na vysokú školu boli dostatočne presvedčivé športové výsledky. Neváhal ich falšovať, do prijímacích dokumentov sa dostávali upravené fotografie zo zápasov vodného póla a iných vhodných, takzvane okrajových športov, ako je šerm, veslovanie, alebo parkúrové jazdectvo. Obvykle však protežované deti o tieto športy ani nezavadili. Ďalšou cestou bolo využitie pozitívnej diskriminácie. Z belochov robil Hispáncov, alebo Afroameričanov, aby sa vošli do kvót vybranej školy. K prepracovanej schéme patril i podvod s testami. Na prijatie bol potrebný určitý počet bodov a preto ich za klientov vyplnil Singerov asistent. Tvrdil, že jeho firma je jedna z najúspešnejších amerických poradenských spoločností. Čím viac mu prešlo, tým viac si dovoľoval.

Všetko sledujeme spolu s agentou FBI na vyšetrovanie ekonomických zločinov. Vie už, že Singerova nezisková organizácia slúži nato, aby sa vyhol plateniu federálních daní. Rodičia darovali jeho nadácii finančný príspevok a tým bol mimo podozrenia z brania úplatkov. Zo vzdelania sa stala komodita, ktorú si možno kúpiť. O to, čo sa na vysokej škole študent naučí, ani veľmi nejde. Je to záležitosť statusu, elitného postavenia. Zvýši sa práve účasťou v prominentnej inštitúcii s vybranými členmi. A platí to nielen pre deti, ale aj pre rodičov. Ako vtipne tvrdí jeden z komentátorov, sú to rodičia, ktorí sa hlásia na vysokú. Dieťa je len prostriedkom, ako sa tam dostať. Časopis US News od 80. rokov hodnotí americké vysoké školy. Ich kritériom nie je akademická úroveň, ale jedine prestíž, ilúzia, ktorej chcú veriť.

Deti bohatých prominentov študujú prostredníctvom darov. Vo filme sa spomína zať Donalda Trumpa Jared Kushner. Jeho rodičia darovali Harvardu 2,5 milióna dolárov. Podľa všetkého bol len priemerným študentom. Ďalším príkladom je dcera herečky Lory Laughlin a módneho návrhára Massima Gianulliho, úspěšná influencerka Olivia Jade a jej sestra Bella, obe prijaté na prestížnu USC. Ich kredit mali zvýšiť i fotografie na vesliarskych lodiach, vhodne upravené na photoshope. Pred súdom končí skupina rodičov, Singer ochotne spolupracuje s vyšetrovateľmi a ešte nebol odsúdený. Kauza sa nedotkla ani škôl a sponzorské dary podľa všetkého pokračujú bez akýchkoľvek postihov.

Tvorcovia dokumentu sa snažili dať priestor aj Singerovi, ale ich snaha bola bezvýsledná. Aj v tejto forme film odkrýva menej príťaživé stránky „vlády peňazí“, ktorú len s veľkým vypätím krotia súdy a policajní vyšetrovatelia. Do tohto „žánru“ patrí aj dokumentárny seriál Nechutne bohatý: moc a zvrhlosť Jeffrey Epsteina (2020) o zložitej honbe za spravodlivým odsúdením sexuálneho predátora, obľubujúceho neplnoleté dievčatá.

Pohľad do domácich káuz, s falošnými diplomami a diplomovkami, vysokými školami futrujúcimi dokladmi o vysokoškolskom štúdiu najmä politikov, tiež nevzbudzujú žiadny optimizmus a podobný dokument by si veru tiež zaslúžili. V „nových časoch“ sa čoraz viditeľnejšie vynára hrozivá premisa totálnej straty zmyslu vzdelania. Školy už často nie sú schopné prispieť k pestovaniu inteligentního myslenia a ich absolventi majú problém napríklad s tou najjednoduchšou gramatikou, čo vlastne už dlho nie je kritériom dobrého vzdelania. Za elitu sa vydávajú všetci, čo si to môžu dovoliť a za nimi sa v závese tlačia televízne masy moderátorov, influencerov a speakrov. Najhoršie je, že ani nemôžme vzdychať za starými dobrými časmi, lebo totalitný režim hral na rozvrate kultury a vzdelania významnú rolu. O tomto nikto nič, lebo existujú aj jednoduhšie témy ako korupcia v školstve a diktát bohatstva.

Podplatené prijímačky (Operation Varsity Blues:The College Admission Scandal), USA, 2021
Dĺžka: 99 minút
Réžia: Chris Smith
Scenár: Jon Karmen
Kamera: Britton Foster
Strih: Jon Karmen
Hudba: Nick Chuba, Atticus Ross, Leopold Ross
Scénografia: Linette McCown
Kostýmy: Natasha Newman-Thomas
Producenti: Chris Smith, Youree Henley, Jon Karmen
Hrajú: Matthew Modine, Roger Rignack, Jillian Peterson, Courtney Rackley, Wallace Langham, Josh Stamberg, Jeff Rector, Jeremy Sless
Distribúcia: Netflix
Foto: ČSFD cz.