Titul Black Space patrí v myriade izraelských seriálov venovaných vojne, terorizmu, alebo špiónom, najmä v domácím kontexte, k menej frekventovanej téme. Nedá sa spoľahlivo označiť za novátorskú, lebo streľba na školách je hlavne v zámorí často pretriasanou záležitosťou. Izraelčania, ktorí patria v kategórii nových seriálov k svetovej špičke, si v tomto prípade merajú sily s hojne obohranými scenáristickými štruktúrami. A treba poznamenať, že úspešne.

Je náhoda, že sa na úplne prvom zábere seriálu Umenie špionáže objaví samotný veľmajster špionážneho remesla Vladimír Putin? Tvorcovia i streamovacia platforma Netflix určite ani len netušili, ako tento seriál zapadne do aktuálneho kontextu okolitých štátov i samotného Slovenska. Izraelský spyware Pegasus mal pôvodne slúžiť na sledovanie ľudí z organizovaného zločinu. Medzinárodný investigatívny tím však zistil, že vlády tento softvér používajú na špehovanie politických oponentov, novinárov a aktivistov. Síce nie pomocou tohto softvéru, ale predsa, boli ešte donedávna sledovaní aj niekoľkí slovenskí politici i novinári, vrátane zavraždeného Jána Kuciaka.

Asi nebývalo úplne zvykom, aby v titulkoch švédského seriálu Ľahké prachy takmer kompletne na predných miestach figurovali mená z Blízkeho východu a Afriky, ale v tomto prípade je tomu tak. Nejde prirodzene o nejaký etno kúsok o uzavretej komunite, ale regulérny žánrový titul. Toto intenzívne prelievanie kultúr má svoje čaro, aj keď sa ortodoxným vyznavačom národnej „čistoty“ asi veľmi pozdávať nebude. Kým v blízkovýchodních krajinách má dôležitú pozíciu Európa v zastúpení najmä Francúzska a Británie, na severe dostávajú možnosti herci a režisér z Iraku, Iránu alebo Turecka. Či je táto prítomnosť úplne bezproblémová nie je jasné a v reáli tak skoro ani nebude. Aspoň oficiálne.

Detroit, rok 1954. Trojica nižšie postavených v hierarchií miestnych zločineckých skupín je najatá cez prostredníka Douga Jonesa (Brendan Fraser) na kšeft, ktorý by mali zvládnuť za tri hodiny. Očakáva sa od nich, že navštívia dom účtovníka Matta Wertza (David Harbour), zajmú ho aj s manželkou Mary (AmySeimetz) a dvomi deťmi. Ak im následne nepomôže získať tajomnú obálku z trezoru šéfa firmy, v ktorej pracuje, celú rodinu čakajú nepríjemné chvíľky. Matt, samozrejme, na ich podmienky pristúpi. Lenže, keď po určitých drobných komplikáciách nakoniec šéfov trezor otvorí, po spomínanej obálke v ňom nie je ani stopa. A tak mu nezostáva nič iné, len začať trochu improvizovať...

Britské detektivky ešte stále majú pôsobivý cveng, aj keď popri tých škandinávskych hrajú čoraz častejšie nižšiu ligu. Vyznačujú sa spoľahlivou kvalitou, čo iste potvrdia fanúšikovia Wallandera (2008-2010) , Inšpektora Morsa (1987-1993), ale aj ľahších ako sú Vraždy v Midsomeru (1997-2021), alebo zástupu geniálnych detektívov, vystupujúcich z románov Agathy Christie. Obvyklé dvojice Randall a Hopkirk, Dempsey a Makepeaceová alebo Dalziel a Pascoe (nakoniec i v obľúbených Profesionáloch figuruje dvojica agentov), striedajú i v britských detektivkách čoraz častejšie ženské vyšetrovateľky. Ich počet nie je taký hojný ako v severských seriáloch, ale nástup genderovej rovnováhy je evidentný. Marcella, je jednou z inovovaných figúr nového zastúpenia.

Po islandskom seriáli Katla, navyše ovenčenom menom majstra, ktorým Baltasar Kormákur nesporne je, asi siahnu s očakávaním mnohí. Magické obrazy severskej prírody a ich asketická estetika je kulisou, ktorá priťahuje akosi automaticky už len svojou terapeutickou, meditačnou krásou. Po prvom diele však je jasné, že tvorcovia si len s touto devízou nevystačili. Aj voľba vysoko atraktívneho prostredia si žiada dej plný neočakávaných obratov a prekvapení, čo avízo sľubne naznačovalo.

Televízna sci-fi séria Expanzia sa dostala na obrazovky v decembri 2015 a odvtedy už priniesla päť sérií. Je založená na románoch Jamesa S.A. Coreyho a upriamuje sa na život ľudstva v budúcnosti vzdialenej niekoľko stovák rokov od súčasnosti. Od začiatku dávajú tvorcovia jasne najavo, že ich výtvor patrí medzi umelecky najambicióznejšie seriály svojho žánru, čo sa prejavuje ako na priaznivom prijatí kritikou, tak aj na niekoľkých oceneniach. Expanzia získala Hugo Award pre „Best Dramatic Presentation“ a tri nominácie na Saturn Awards pre „Best Science Fiction Television Series“.

Televízna adaptácia románu Margaret Atwood z dielne HBO si razí svoju vlastnú cestu už od prvej série z roku 2017, ťažko ju tak vôbec nazývať adaptáciou, ide skôr o projekt založený na knižnej predlohe, po čase už značne od románu vzdialený a rozvetvujúci sa rôznymi novými a originálnymi smermi. Základ je však rovnaký, matka June sa stáva v diktátorskom Gileáde, novom to štátnom zriadení založenom na základoch bývalých Spojených štátoch amerických, služobníčkou v rodine manželov Waterfordových. Tu je pravidelne znásilňovaná dôležitým politikom Fredom pri rituáloch založených na kvázi kresťanských hodnotách spoločnosti. Dostáva nové meno Offred a bude všetkými silami bojovať za svoju slobodu a opätovné vlastníctvo vlastnej dcéry. Postupne sa zoznamujeme s ďalšími dôležitými postavami príbehu, Fredovou manželkou Serenou, krutou vedúcou nútených pracovných táborov Lýdiou, či Lukeom, manželom June a s ďalšími služobníčkami.

Nový televízny sci-fi seriál Hovory z produkcie spoločnosti Apple+TV patrí bezpochyby k najoriginálnejším a zároveň aj najexperimentálnejším seriálovým novinkám tohto roka. Jeho tvorca Timothée Hochet vymyslel spoločne s etablovaným hororovým a thrillerovým režisérom Fedeom Alvarezom zaujímavý koncept rozprávania mysteriózneho príbehu o záhadných udalostiach ako vystrihnutých z legendárnych Aktov X. Celý deväťdielny projekt je totiž akousi vizualizovanou verziou rozhlasovej hry založenej na záznamoch viacerých telefónnych rozhovoroch vedených medzi postavami naprieč viacerými časovými rovinami. Zápletka teda rozhodne nie je inovatívna, niečo podobné sme videli v snímkach Frekvencia alebo Telefón z juhokórejskej produkcie a aj z nich dobre vieme, že zahrávať sa s osudom, respektíve zmenami minulosti – prítomnosti – a budúcnosti nikdy neprinieslo ich aktérom nič dobré. V tomto prípade to však môže odniesť celý svet, rozumej nielen Zem, ale aj celý vesmír, pretože sa do hry dostáva aj kvantová fyzika a s ňou si nevedia ešte poriadne rady ani najmúdrejší súčasní vedci na svete.

Na poli žánrových filmov sa raz za čas objaví snímka, ktorá zmení pravidlá hry. Nastaví latku svojho spracovania tak vysoko až nasledujúce filmy v príslušnom žánri pôsobia zastaralo a nedostatočne. Jeden z filmov, ktorý zožal takýto úspech a ktorý sa snažia filmári napodobňovať, je John Wick, režiséra a bývalého kaskadéra Chada Stahelskiho. Klasickú premisu staromódného akčného filmu s drsným, životom ubitým hrdinom, bojujúcim proti mafii dvíhala choreograficky prepracovaná fyzická akcia, zachytená v dlhých, rýchlym strihom neprerušovaných záberoch. John Wick taktiež prekvapil zaujímavým filmovým svetom s vlastnými pravidlami, ktorý mu dodal až akýsi komiksový šarm. Spôsob akým režíroval Stahelski akciu bol špecifický a jeho vplyv na žáner akčného filmu je jasne znateľný. Predstava „kvalitnej akčnej scény bez použitia digitálnych efektov“, sa zmenila, posunula sa o level vyššie. John Wick si tak získal právom veľa fanúšikov. Od úspechu prvého dielu sa objavilo niekoľko filmov, ktoré sa snažili zviezť na jeho úspechu. Snímky, ako napríklad Atomic Blonde, Nikto a teraz aj Výbušný kokteil.