Je náhoda, že sa na úplne prvom zábere seriálu Umenie špionáže objaví samotný veľmajster špionážneho remesla Vladimír Putin? Tvorcovia i streamovacia platforma Netflix určite ani len netušili, ako tento seriál zapadne do aktuálneho kontextu okolitých štátov i samotného Slovenska. Izraelský spyware Pegasus mal pôvodne slúžiť na sledovanie ľudí z organizovaného zločinu. Medzinárodný investigatívny tím však zistil, že vlády tento softvér používajú na špehovanie politických oponentov, novinárov a aktivistov. Síce nie pomocou tohto softvéru, ale predsa, boli ešte donedávna sledovaní aj niekoľkí slovenskí politici i novinári, vrátane zavraždeného Jána Kuciaka.

História špionáže siaha až do starovekého Egypta, Indie, Číny a dokonca aj do Biblie. 18. storočie, ktoré zaznamenalo dramatický rozmach špionážnych aktivít je však v seriáli spomenuté veľmi okrajovo. Umenie sledovania do veľkej miery zromantizovala moderná kinematografia prostredníctvom rôznych hollywoodskych trhákov ako James Bond, Jason Bourne alebo možno aj Johnny English. Umenie špionáže (Spycraft) je však oveľa „modernejší“ dokumentárny seriál, ktorý dokumentuje rôzne sofistikované špionážne techniky. Zameriava na techniky používané v súčasnosti alebo v nie príliš vzdialenej minulosti. Konkrétne sa tu zameriavame na to, ako sa technológia zmenila a pokročila v špionážnej hre.

Každá z ôsmich epizód sa ponára do remesla špionáže prostredníctvom rôznych sledovacích techník alebo odborných oblastí: sledovanie, jedy, sex, informácie, komunikácia, špeciálne operácie, rozbíjanie kódov a nábor. Vedeli ste, že medzi osvedčené špionážne techniky patrilo aj využívanie femme fatale nazývaných „honeypots“ alebo „honeytraps“, vrátane holandskej exotickej tanečnice Mata Hari? Alebo využívanie temperamentných a manipulatívnych „Romeos“, ktorí pôsobili počas studenej vojny, ktorých úlohou bolo zviesť sekretárky pracujúce v západnom Nemecku a presvedčiť ich, aby odovzdali tajomstvá svojich zamestnávateľov?

Posledná siedma epizóda s názvom „The Code Breakers“ v sebe nesie zreteľný Da Vinciho kód. Ten pokrýva pôdu od Cipher Reel Thomasa Jeffersona vynájdeného v roku 1795 až po invazívneho počítačového červa Stuxnet z roku 2010. Posledná epizóda búra aj princíp „MICE“ pri pedantnom výbere špiónov: peniaze, ideológia, kompromis a ego. Ako uvádza séria, je efektívnejšie zamestnať človeka v užitočnej pozícii špióna, na rozdiel od manévrovania špióna na užitočné miesto. Epizóda poskytuje príbeh pre každú zo štyroch metód, vrátane rozhovorov s niektorými subjektmi spoza mreží.

Každá epizóda prezentuje zhutnené množstvo informácií popretkávaných skutočnými príbehmi. Seriál neustále obieha medzi historickou sériou a modernou vedeckou analýzou. Príbehy z vojen dvadsiateho storočia sú popretkávané najnovšími technológiami, ktoré v dnešnej dobe využívajú naše vlády, aby dostali pod kontrolu čo najväčšiu časť zeme. Každá epizóda si síce vyžaduje vašu úplnú pozornosť, aby ste sa nestratili. No rozhodne to nie je najzaujímavejšia a najzábavnejšia dokumentárna séria, akú ste kedy videli. Aj keby sa tento seriál mohol zdať príliš zložitý, Umenie špionáže je oveľa jednoduchší, než by ste čakali.

Keďže ide o pravidelnú reláciu The Discovery and History Channel, tvorcovia presne vedia, kto je ich publikum. K látke sa primárne pristupuje z historického hľadiska, no zameriava sa aj na súčasnosť či budúcnosť. Ako veľmi invázne sú naše smartfóny? Do akej miery môže byť môže byť prenášanie hackovateľného zariadenia so všetkými našimi osobnými údajmi nebezpečné? Seriál vám neodporúča zbaviť sa pohodlia, ktoré so sebou prináša vlastnenie smartfónu. Iba jemne pripomína, aby sme prehodnotili riziká spojené s jeho využívaním. Práve televízny formát s menším rozpočtom a pravdepodobne aj s dôrazom na deadline výrazne znižuje kvalitu tejto dokusérie spoločnosti Netflix.

To však nie je jeho najväčší problém. Za ten považujem absenciu kritického diskurzu okolo mnohých špionážnych techník. V prvej epizóde je nenápadne spomenuté Snowdenovo menom a v krátkosti sa zmieni o nebezpečenstvách, ktoré predstavuje moderná technológia. No nič viac. Navyše, je tu množstvo zamerikanizovaných informácií odsudzujúcich konkurentn svetové veľmoci ako Rusko či Čínu. Je tu len veľmi málo scén, ktoré reálne a aktívne diskutujú o nevýhodách týchto techník. Namiesto toho je to oveľa oslavnejšia séria zameriavajúca sa na dobrú prácu, ktorú špióni za tie roky odviedli. Najmä americkí špióni. Kedy už konečne začne byť povestný americký patriotizmus otravní aj pre Američanov?

Umenie špionáže (Spycraft), USA, 2021
Dĺžky: 4 h 31 min. (Minutáž: 29–38 min.)
Réžia: Marek Bureš, Maria Berry, Jan Spindler
Kamera: Ondřej Pokorný, Alexander Sworik
Hrajú: Keith Melton, Ray Parrack, Robert Bigman, Hamet Yousef
Strih: Jan Spindler, Matěj Šrám
Zvuk: Pavel Fröde
Distribúcia: Netflix
Foto: Netflix a ČSFD cz.