Nemý film Metropolis rozhodne patrí medzi najzásadnejšie filmy nemeckého expresionizmu a je považovaný za základný kameň scifi vôbec. Obyvatelia mesta Metropolis žijú v dvojtriednej spoločnosti. Na zemi žijú privilegovaní a bohatí občania. Dole pod zemou zas pracujúci robotníci, ktorí udržiavajú mesto v pohybe. Joh Fredersen (Alfred Abel) ovláda celé mesto a vládne mu prísnou rukou. Jeho syn Freder (Gustav Fröhlich) ako jediný spochybňuje bezstarostný život privilegovaných a vydáva sa do srdca mesta za svojou milou Mariou (Brigitte Helm)...

Myšlienka zásadného oddelenia športu a politiky sa často ukázala ako mylná. Či už ide o vystavené objekty a ľudí – subjekty, špeciálne odevy, symboly, formy profesionalizácie a financovania alebo zakomponovanie do verejných a súkromných štruktúr. Šport vždy súvisel aj s politikou, či sa nám to páči alebo nie. Vo svojom najnovšom filme Tatami režisérka Zar Amir a režisér Guy Nattiv demonštrujú, ako komplexne možno v tomto smere šport využívať.

Oficiálne posledný diel trilógie o mimozemskej entite menom Venom prichádza na plátna kín a s ním aj jeho druhá polovička Tom Hardy. S podtitulom Posledný tanec sa úlohy režisérky tentokrát zhostila debutantka Kelly Marcel, ktorá sa však produkčne a scenáristicky podieľala už na predošlých dieloch. Tentokrát sa musí symbiot postaviť nemilosrdnej hrozbe zo vzdialených útrob galaxie a zabrániť zániku vlastného druhu. Bojuje však aj so znepriatelenými armádnymi zložkami. Podobne ako marvelovský antihrdina má aj režisérka pred sebou neľahkú úlohu, a to dôstojným a uspokojivým spôsobom ukončiť sériu, o ktorej nemožno povedať, že by si získala prílišné uznanie kritickej obce. Podarilo sa jej to?

V roku 2022 dokázal ešte neznámy režisér Parker Finn zaujať hororovú verejnosť tajomným a patrične desivým filmom Úsmev, ktorý vychádzal z jeho krátkometrážneho filmu Laura Hasn´t Slept z roku 2019. Film Úsmev bol v rámci svojho žánra pozitívne vnímaný divákmi aj kritikou, pričom zaujala aj originálna marketingová kampaň spočívajúca v niekoľkých usmievajúcich sa ľuďoch v pozadí pri rôznych verejných akciách. Úsmev 2 teda prichádza s neľahkou úlohou – vyťažiť z pomerne jednoduchého nápadu viac ako prvý diel a priniesť čosi neočakávané a nové.

Jeho plán je nasledovný: zbaviť New York City aktuálne premenovaný na Nový Rím vlády najmocnejších rodín, odbremeniť chudobu od dlhov a celú moc nad mestom vložiť do rúk zbedačeného ľudu. Pričom hlavným nástrojom na dosiahnutie takto kontroverzného spoločenského cieľa by sa mal stať jeho vynález, za ktorý už získal Nobelovu cenu: zázračný nový stavebný materiál neobmedzených možností tvarovania, schopný ohýbať nejeden fyzikálny zákon zvaný Megalon. Geniálny architekt Cesar Catilina (Adam Driver) v tvorivom zápale uniká do vlastnej fantázie až do tej miery, že neraz zabúda až priam odsúva do úzadia svojich blízkych. Možno práve z dôvodu nedostatočnej pozornosti pred pár rokmi záhadne zmizla jeho manželka. Mnohí, no najmä niekdajší okresný prokurátor a momentálny starosta Franklyn Cicero (Giancarlo Esposito) ho majú za vraha. On sám v manželkinom zmiznutí vidí samovražedné rozhodnutie, za ktoré môže a z pocitu viny podlieha alkoholizmu, či občasnému pocitu skočiť si z jedného zo svojich už postavených návrhov. Dokonca sa stane na určitej úrovni hmatateľnou aj jeho túžba zastaviť, či aspoň na moment vrátiť čas...

Islandský režisér Rúnar Rúnarsson je majstrom ťaživých, mračných príbehov. Jeho hrdinovia čelia samote a často sa vyrovnávajú so smrťou. Traumy sa zvláštne odľahčujú v prírode, priestore, ktorý mlčí a neasistuje smútku a žiaľu. V roku 2004 nakrútil krátky film Posledná farma o starcovi, ktorý sa plánovite pripravuje na odchod, poctivo uzatvára svoj životný priestor, bez emócií a zbytočných slov. Island ho nominoval na Oscara. Ani jeho ďalšie filmy Vulkán (2011) a Vrabčiaci (2015) sa od tejto línie neodkláňajú. V prvom sa starý a nikým nemilovaný Hannes vyrovnáva s mŕtvicou svojej ženy, upútanej na lôžko a v druhom chlapec Ari, opustený matkou putuje za otcom kamsi na vidiek, aby našiel k nemu cestu až vtedy, keď stratí babičku, jedinú oporu v jeho strastiplnom živote.

O tom, či smrť naozaj nebolí, môžeme ako diváci polemizovať už od úvodných scén. Predstaví sa nám totiž v rôznych variáciách. Vidíme stále pomerne mladú Vivienne Le Coudyovú (skvelá Vicky Krieps) naposledy vydýchnuť na smrteľnej posteli, zatiaľ, čo sa pri nej v smútku skláňa jej milovaný muž, miestny šerif Holger Olsen (Viggo Mortensen). V blízkom saloone - ťažko povedať, či približne v tom istom čase alebo nie - padne niekoľko smrteľných výstrelov, ktoré nie práve psychicky vyrovnaný Weston (Solly McLeod) uštedrí svojim oponentom. Podľa starostu Rudolpha Schillera (Danny Huston) by sa celým prípadom mal zaoberať Holger, avšak ten vie svoje. Oveľa väčší zmysel preňho teraz má vykopať hrob pre Vivienne, vyplatiť, čo starostovi dĺži na nájme, vrátiť šerifskú hviezdu a hlavne zbaliť svojho malého syna Vincenta (Atlas Green) na dlhú spoločnú cestu k západnému pobrežiu. Čo chvíľa sa aj tak v spomínanom prípade udeje zinscenovaný súdny proces, v ktorom skorumpovaný vlastník väčšiny pôdy v okolí Alfred Jeffries (Garret Dillahunt) jednoducho zariadi, aby za hriechy jeho bezohľadného syna radšej „odvisol“ iný nevinný nešťastník...

Hoaxy, dezinformácie, slová, ktoré sa v médiách, ale aj v hospodách skloňujú každý deň. Nie, zatiaľ sa u nás nik nepustil do tejto vážnej témy formou drámy, možno aj thrilleru. Zatiaľ tu máme komédie. Už film Keby radšej horelo sa s témou dezinformácií pohrával takisto vtipnou formou. A teraz prichádza Jan Hřebejk, ktorého zmysel pre absurdnú komédiu je dobre známy, s filmom Výnimočný stav. Text scenára nie je najmä českému dávkoví celkom cudzí, v januári 2019 mala hra Milana Tesařa, ktorý je, samozrejme, aj scenáristom filmu premiéru v pražskom Divadle na Fidlovačke. A dokonca je možné si ju pozrieť v platenej videotéke Dramox, ktorá je dostupná v ponuke niektorých televízi.

Francúzska režisérka Coralie Fargeat zaujala verejnosť už svojim dlhometrážnym debutom Pomsta z roku 2017, čo bola násilná žánrovka o pomste inšpirovaná staršími exploatačnými filmami a nadväzujúca na vlnu explicitných francúzskych žánrových filmov označovaných ako new french extremity. Na nový film od talentovanej režisérky sme si museli počkať sedem rokov, no mimoriadne priaznivé kritiky krátko po uvedení dávajú tušiť, že čakanie sa oplatilo. V novom filme Substancia nám režisérka predstavuje svoj zárez do subžánra takzvaného body hororu, ktorý rád zobrazuje rôznorodé premeny ľudského tela a často privádza nevoľnosť nepripraveným divákom. Aj z tohto krátkeho popisu je zrejmé, že film Substancia nebude pre každého a prívlastok horor pri ňom nie je pridaný náhodou.

Kto bola Lee Millerová a ako nám názov filmu napovedá - fotografka v prvej línii? Milovníci fotografie nepochybne toto meno poznajú, tým druhým sa núka možnosť ísť do kina. Američanka Lee Millerová bola najskôr známou a úspešnou modelkou. Jej kľukatá cesta svetom umenia stojí za zaznamenanie. V USA sa stala reprezentantkou „moderného dievčaťa“, jej fotografie v modrom klobúku a perami žiarila na obálke časopisu Vogue v roku 1927. K fotografovaniu ju priviedol jej otec, ktorý urobil aj jej prvé akty, ale byť iba predmetom záujmu objektívu Lee nestačí. Cestuje do Paríža a tam študuje u surrealistického fotografa Man Raya. Aj keď umelec zásadne neprijímal žiakov, je krásou Lee očarený, prijíma ju a Lee sa stáva jeho milenkou, ale najmä spolutvorkyňou mnohých fotografií. V Paríži sa zoznamuje s umeleckou smotánkou, v salóne vojvodkyne Solange d’Ayen stretáva Pabla Picassa, Paula Éluarda aj Jeana Cocteaua. V Cocteauovom film Krv básnika je krása Lee Millerovej prítomná v sadrovej soche, ktorej stála modelom.