Imana (Missagh Zareh), povýšia na vyšetrujúceho sudcu Revolučného súdu v Teheráne, aby sa osvedčil a dostal vysnívané miesto sudcu. Má z nečakaného povýšenia radosť len kým sa nedozvie, že bez dôkazov musí odsúdiť mladého chlapca na smrť. Miesto sa uvoľnilo len preto, že jeho predchodca to odmietol urobiť a prepustili ho. Iman, ak nechce o miesto prísť, to musí podriadiť príkazu. To ešte netuší, ako to zamáva s jeho psychikou a čo všetko ho ešte čaká. Nemenej nadšená je aj jeho verná žena Najmeh (SoheilaGolestani), len dve dcéry, ráznejšia a staršia Rezvan (Mahsa Rostami) a mladšia Sana (Setareh Maleki) si zo začiatku nevedia čo si o tom majú myslieť. Po ráznych opatreniach matky sa nadšenie ani nedostaví. A úplne opadne, keď matka nechce dovoliť, aby u nich prespala najlepšia kamarátka Rezvan, Sadaf (Niousha Akhsi), ktorá čaká na internát. Obe sú emancipované mladé ženy, túžiace po plnohodnotnom a normálnom živote a vzťahoch.

Nový projekt amerického režiséra nezávislých filmov Aarona Schimberga s názvom Iný človek ma zaujal vďaka svojmu traileru, ktorý dával tušiť, že pôjde o nezvyčajný kus filmárčiny. Netušil som však ešte, že u nás v komerčných kinách (pred akýmsi blockbusterom) budem môcť vidieť upútavku na umelecký film, ktorému na preplnených kinách vôbec nezáleží. Zrejme aj preto ma Iný človek prekvapil, v pozitívnom, ale aj v menej pozitívnom svetle.

Stretli sa spolu v arkhamskej psychiatrickej liečebni. On - Arthur Fleck (vynikajúci Joaquin Phoenix), zlomený muž s rozdvojenou osobnosťou, čakajúci na súdny proces za mnohopočetné vraždy. Ona - Harleen Quinzelová (Lady Gaga), sebadeštruktívna podpaľačka domu vlastných rodičov, a tak trochu tajná fanúšička jeho násilného, od ucha k uchu vysmiateho alter ega s menom Joker. Mohli by spolu navštevovať hudobné terapeutické sedenia - teda pokiaľ im to dovolí násilnícky a dosť posmešne sa obzvlášť k nemu správajúci „bachár“ Jackie Sullivan (Brendan Gleeson), ponúkajúci mu cigaretu za každý vyrieknutý vtip. Aspoň na tých pár zdanlivo príjemných chvíľ, čo im ešte spolu s Harley Quinn zostávajú... Arthurova právnička Maryanne Stewartová (Catherine Keener) by ho totiž rada zbavila trestnoprávnej zodpovednosti, kvôli jeho údajnému neuvedomovaniu si odvrátenej druhej osobnosti v kritických chvíľach, kedy k spáchaným zločinom došlo. Zatiaľ, čo novozvolený okresný prokurátor Harvey Dent (správne arogantný Harry Lawtey v predtuche stvárnenia postavy Dvoch tvárí) má pochybnosti a najradšej by zlovestného klauna videl po odsúdení zomrieť na elektrickom kresle...

Šesťdesiate roky, Praha, jedna obyčajná rodina. Otec (Daniel Fišer), mama (Magdaléna Borová) a dvaja chlapci. A dedo (Miroslav Krobot). Bežný život v socialistickom Československu s jeho problémami, s iba ťažko utajovanými, ale bežnými konfliktami rodičov, s chorými prieduškami mladšieho Toníka (Vojtěch Vaverka) a so zdanlivo nie dôležitými správami z televízie. Je rok 1968 a vonku kvitne Pražská jar. Nie dosť na to, aby sa o ňu Tonda zaujímal, oveľa dôležitejšia je lákavá ponuka, aby si rodina urobila výlet do Paríža. Žije tam dedov brat. Ale Tonda nemôže ísť, keďže to jeho choré priedušky nedovolia. Musí zostať s dedom na chalupe v Jezerských horách, kde mu na čerstvom vzduchu bude určite lepšie. Ktorý chalan by sa s tým len tak zmieril. Tonda je predovšetkým smutný, má pocit, že ho sklamal celý svet a tak sa v noci potrebuje aspoň pritúliť k dedovi. Ten sa usiluje vnukovi spríjemniť prázdninový pobyt ako najlepšie vie.

Pôvodom francúzsky režisér Alexandre Aja je jednou z najznámejších tvárí moderného hororového filmu. Sľubnú kariéru naštartoval roku 2003 krvavým filmom Noc s nabrúsenoubritvou, vďaka ktorému získal svoju „vstupenku“ do Hollywoodu. Práve v Spojených štátoch následne nakrútil pomerne vydarený remake staršieho hororu Hory majú oči, na ktorý nadviazal solídnym hororom Zrkadlá. Hororovému žánru ostal verný aj v neskoršom období a aj keď ho kritici nemali príliš v láske, získal svoj stabilný okruh fanúšikov. Vo svojom najnovšom filme Nikdy sa nepúšťaj! sa nás teda opäť pokúša vydesiť, pričom treba povedať, že v tom má už nemalú prax.

Po tom, čo minuloročná Krakenteena Ruby (2023, Ruby Gillman, Teenage Kraken) úplne zlyhala v prilákaní patričného počtu ľudí do kín a finančné výsledky Trollov 3 (Trolls: Strong Together) nepredstavovali práve dôvod pre nadšenie, bola na mieste zvedavosť ohľadom ďalšieho vývoja štúdia DreamWorks Animation. Iste, Kung Fu Panda 4 bola tento rok opäť veľkým hitom, no film nedokázal dostihnúť úspech prvých dvoch dielov. Žiadúce sú však aj individuálne úspechy mimo etablovaných franšíz. Otázne teda bude, ako si v kinách povedie najnovšie dielo štúdia - Rozzum v divočine. Inšpiráciou preň bola knižná séria Divoký robot od Petra Browna a filmového spracovania sa napokon chopil Chris Sanders, ktorý predtým režíroval okrem iného aj Ako vycvičiť draka (2010, How to Train Your Dragon) a Lilo & Stitch (2002). Ide o jeho prvý animovaný film po o vyše desiatich rokoch.

Rola režiséra, hosťujúceho v zahraničnej produkcii je v slovenskom kontexte výnimočná a cenná aj preto, že k nej došlo v súvislosti s úspechom predchádzajúceho filmu Petra Kerekeša a Ivana Ostrochovského Cenzorka na MFF v Benátkach. Originálna, hybridná metóda kombinácie hraného a dokumentárneho filmu oslovila taliansku producentku Ericu Barbiani a ponúkla režisérovi projekt, portrét astrologičky Luciany de Leoni, staršej pani, ktorá vytvorila vlastnú metódu pomoci osamelým klientkám a klientom. Spočíva v jednoduchom riešení. V deň narodenín, ich posiela na najrôznejšie miesta, rozosiate po celom svete. Sledujeme teda vo filme Wishig on a Star vybranú skupinku žien a jedného muža. Spovedajú sa pozorne načúvajúcej Luciane a tá podľa svojich počítačových výpočtov vyriekne osudovú destináciu.

Robí to tak rok čo rok, tak povediac „od března do března“. Nedočkavo čaká, kedy mu vrtochy počasia dovolia zase raz nadviazať tam, kde pred zimou prestal. Stuhnutá pôda skôr, či neskôr povolí a záhradník (Oldřich Kaiser) opäť môže naštartovať svoj kultivátor, brázdiť svoju milovanú roličku z jednej strany na druhú. Každý jeden mesiac v roku má svoje vlastné špecifiká a tak, kým mu vôbec príroda dovolí zakúsiť trpezlivo piplané plody, musí dať v otázkach prízemných mrazíkov, dunivého vetra, výdatných dažďov, prípadne ničivých súch, ale aj ohľadom náhlych príchodov, či strmhlavých príletov škodcov za pravdu nejednej pranostike a predkom, ktorí ju nevyslovili len tak pre nič za nič. Po boku má vždy vernú manželku (Dáša Vokatá), ktorá mu na tanier naservíruje všetky tie dobroty, po ktorých má dostatok síl na hrabanie sa v hline prstami, motykou, či rýľom. S ubolenými krížmi sa mu to potom naťahuje za suchými konármi vhodnými na odstrihnutie. Trpezlivo piple už nasadené, prípadne sadí úplne nové. Chráni čerstvé výhonky pred udusením burinou, aj dôkladne hnojí. Má z toho radosť ako on, tak vďační susedia, ktorí ho majú za najlepšieho v tom, čo robí. Až pokým sa hneď vedľa nenasťahuje jeden, čo má iné plány...

Pôvodom grécky režisér Yorgis Lanthimos je dozaista jedným z najoriginálnejších filmárov súčasnej doby. Zaujal už roku 2009 netradičným umeleckým filmom Dogtooth, no do pozornosti náročnejšieho diváka sa dostal predovšetkým snímkami ako Homár (2015) či Zabitie posvätného jeleňa (2017). Jeho predposledný film Chudiatko (Poor Things, 2023) dokonca zaujal aj širšiu divácku obec a Lanthimos sa teda etabloval ako tvorca nezvyčajných filmových zážitkov. Po divácky prístupnejších filmoch, akým bolo spomínané Chudiatko či historický film Favoritka (2018), sa však Lanthimos vo filme Podoby láskavosti vracia k svojim koreňom a nešetriac podivnosťami ponára divákov naplno do svojho svojrázneho filmového sveta, pričom na pomoc si volá svojho starého známeho spolupracovníka – scenáristu Efthymisa Filippoua.

V tú noc bola Dani Timminsová (Carolyn Bracken) odhodlaná spať v spacáku a stane postavenom uprostred ich postupne rekonštruovaného, dôkladne od civilizácie izolovaného vidieckeho sídla niekde na juhu Írska. Foťák, čo nastavila na časozber, medzitým zaznamenával potenciálnu prítomnosť čohokoľvek, hoc len nepatrne pripomínajúceho paranormálne javy, ku ktorým mala vždy jej rodina veľmi blízko. A veru v šerosvitne (ne)osvetlenej barabizni, kde to vŕzga s každým uskutočneným krokom na drevenej podlahe, aj pri miernom poodchýlení dverných pántov, si mladá žena mohla tajuplnú atmosféru užiť do sýtosti. Manžel Ted (Gwilym Lee) práve „zarezával“ na nočnej službe v psychiatrickej liečebni najbližšieho mesta a svojim charakteristickým, možno až príliš racionalistickým spôsobom zbavoval svojich pacientov ich bludných predstáv. Jeden z nich, pred týždňom prepustený Olin Boole (Tadhg Murphy) s keramickou očnou náhradou, však v jeho neprítomnosti zaklope na Danine dvere. Vraj uvidel niekoho čudného vstupovať k nej do vnútra, pokým si odskočila do auta a nepozerala sa. Radšej nech mu otvorí a dovolí mu skontrolovať dom, či je v ňom vôbec v bezpečí...