Zdá sa, že interpretačný register filmov renomovaného gréckeho režiséra Yorgosa Lanthimosa je široký a v jednom z rozhovorov konštatuje únavu z otázok, ktorý z výkladov je ten správny. Herečka Emma Stone, hlavná hrdinka príbehu Chudiatko o Belle Baxter a jej stvoriteľovi, doktorovi Godwinovi Baxterovi (Willem Dafoe), formuluje zámer filmu jednoducho, „je to príbeh o žene, ktorá sa nepotrebuje vyrovnávať s hanbou“. Režisér ju chápe ako stvorenie s druhou šancou. Má na svet vlastný, slobodný názor a podľa toho sa i chová.

Tehotnú Bellu vylovia z rieky, kam skočila podľa všetkého dobrovoľne. Je mŕtva, ale Baxter ju oživí tým, že jej implantuje mozog nenarodeného dieťaťa. Sledujeme teda dospelú, 28-ročnú ženu so správaním batoľaťa. Vyvíja sa rýchle a bez zábran voči akýmkoľvek vonkajším pravidlám chovania. Baxter v kritických momentoch jej živelného vzdoru siahne jednoducho po handričke s chloroformom. Pomáha mu jeho asistent Max (Rami Youssef) a keď sa u Belly objavujú prvé znaky sexuality usúdi, že by bolo dobré, keby sa zosobášili. Do hry však vstupuje bohatý právnik Duncan Wedderburn (Mark Ruffalo), fascinovaný Belliným sexuálnym a ničím neviazaným apetítom. Vydajú sa na cesty a v salónoch luxusných hotelov, uprostred distingvovanej aristokaratickej spoločnosti, Bella predvádza svoju excentrickú, živelnú „prirodzenosť“. Pri stole vypľúva, čo jej nechutí, komentuje všetko, čomu nerozumie a je odolná voči svetu s jeho zvláštnymi pravidlami. Duncana privedie ku krachu, lebo vidí biedu, a tak rozdáva jeho peniaze tým, ktorí ich potrebujú. Dobrodružný a zvedavý duch ju privedie v Paríži do bordelu a s prekvapením zisťuje, že za to, čomu sa tak rada oddáva, dostane i peniaze. Na tie si však robí nárok bordelmamá Swiney a Belle, posadnutej myšlienkou na slobodný výber vysvetľuje, že ich potrebuje pre chorú vnučku. S manipulátorským inštinktom vie, čo na Bellu s jej novými afinitami k miestnym socialistom platí. Jej mozog dospieva a Bella sa mení. Rozhodne sa študovať medicínu a keď nakráča k otcovi Baxterovi, stretáva jeho ďalší „projekt“, oháňa sa s detským bľabotom tĺčikom na mäso. Poučená Bella kývne na sobáš s Maxom, ale na scéne sa v momente obradu objavuje nová postava, generál Alfred Blessington , manžel z jej predošlého života, kedy sa volala Viktória. Ponúkne jej návrat a ona súhlasí, netušiac čo ju na zámku čaká.

Zámer sfilmovať román škótskeho spisovateľa Alasdaira Graya, vznikol už v roku 2011, keď ho Lanthimos navštívil. Autorovi románu jeho meno nehovorilo vôbec nič, ale po zhliadnutí filmu Psí zub (Dogtooth, v českom preklade Špičák) z roku 2009 nadšene súhlasil. Gray, označovaný za „otca renesancie škótskej literatúry“ napísal román, vydaný v roku 1992, ako nespútaný pastiš viktoriánských príbehov. Mal inú štruktúru rozprávania ako film, príbeh Belly rozpráva niekoľko mužov v odlišných verziách, ktoré sa navzájom popierajú. Lanthimos so svojím scenáristom a spisovateľom, Austrálčanom Tonym McNamarom sa rozhodli sústrediť na Bellinu verziu sveta a rozprávať príbeh jej optikou.

Téza, že každá doba si žiada svoj vlastný štýl, reflektovaný a modelovaný v príbehoch, hrdinoch a zodpovedajúcej vizualizácii sveta, je možno tým najvhodnejším východiskom pre úvahu nad zmyslom a odkazom tohto filmu. Viktoriánsky svet 19. storočia bol obdobím radikálnych zmien vo všetkých oblastiach spoločenského života. Dovŕšila sa priemyslená revolúcia, nastupuje kapitalizmus, rodí sa moderná demokracia, socializmus, liberalizmus a začína silné feministické hnutie. Je to storočie Darwina, ale aj prvých tovární, železničnej dopravy a parných rušňov. Z doby prelomu vyrastá romantizmus, impresionizmus alebo art nouveau.

Zo zlomkov týchto odkazov skladajú tvorcovia Chudiatka svet, s ktorým sa konfrontuje čistá a ničím nepoučená Bella. Má len divokú vôľu a neukojiteľnú zvedavosť, absorbujúcu všetky „diagnózy“ rýchle sa meniacej doby. Premietajú sa do nej rysy dekadencie fin de siécle, extrémne sofistikovaného a estetizovaného prostredia s výstrelkami nastupujúcej modernity, namiešanej s existujúcimi tradíciami starého sveta. Do toho patrila napríklad rodinná návštěva verejného domu. Otec tam vodil synov, aby ho protitútky zasvätili do „tajov telesnej lásky“. Takúto lekciu, dovedenú do kreatívnej absurdity, absolvuje aj Bella. Hlava rodiny názorne predvádza chlapcom náruživú kopuláciu. Oni ju pozorujú a robia si poznámky. Pre Bellu je dôležitá dobrovoľnosť celého aktu. Potom odkráča v krátkej sukni, s odhalenými kolenami na schôdzu socialistov so svojou novou lesbickou kamarátkou. Zúfalému Duncanovi v snahe prevedčiť ju, aby si ho vzala, odporučí návrat domov. Ďalej intenzívne hľadá svoju skrytú, ženskä identitu.

V tomto divokom elixíre môžme identifikovať ironický odkaz dobe, kde sa v hurikáne zmien strácajú platné pravidlá a normy, padajú staré zábrany v mene nových slobôd, nárokov a právd. Frankensteinovské inžinierstvo vyrába nové telá a ich implantovaný rozum doháňa realitu vo vlastnej réžii. Nasadzuje právo na realizáciu vlastných biologických inštinktov a slobodu si vykladá živelne, s radostnou anarchiou sa oddáva kopulácii a cestám za nepoznaným dobrodružstvom. Svet nemá hranice a neexistuje nič a nikto, schopný odvážneho homunkula bez hanby a akýchkoľvek známok výchovy zastaviť. Kto sa o to pokúsi, končí v zúfalom bankrote, alebo rovno platí životom. Jedinou empatiou, ktorá sa neplánovane objaví v mentálnom nastavení „novej ženy“, je sociálne cítenie. Bella je šokovaná pohľadom na alarmujúcu biedu a tak rozdáva, čo je po ruke. Najbližšie sú Duncanove peniaze. Keď sa minú, predáva svoje posteľové radosti. Otec Baxter sa poučil, do svojho ďalšieho výtvoru už žiadne emócie nenaprojektoval. Tam, kde on končí Bella začína. Ako študentka medicíny.

Lanthimosa a McNamaru určite z nejakého moralizovania podozrievať nemusíme. Jednoducho svojim divákom naprogramovali fiktívnu podobu sveta, v ktorom ich umelá hrdinka hľadá svoju inteligenciu. Provokujú a fabulujú, vytvárajú podobu jej vlastnej logiky. Ignoruje odpor prostredia a neuznáva cudzie nároky. Keď treba použije násilie. S takouto diagnostickou optikou sa dá zaujímavo operovať. A nielen vo fiktívnych svetoch umenia. (Film nominovaný vo viacerých ketegóriách na tohtoročného Oscara. Poznámka red.)

Chudiatko (Poor Things), Írsko, Veľká Británia, USA, 2023
Dĺžka: 141 minút
Réžia: Yorgos Lanthimos
Predloha: Alasdair Gray (kniha)
Scenár: Tony McNamara
Kamera: Robbie Ryan
Hudba: Jerskin Fendrix
Strih: Yorgos Mavropsaridis
Scénografia: James Price, Shona Heath
Masky: Nadia Stacey, Mark Coulier, Josh Weston
Kostýmy: Holly Waddington
Produkcia: Ed Guiney, Andrew Lowe, Yorgos Lanthimos, Emma Stone
Hrajú: Emma Stone, Mark Ruffalo, Willem Dafoe, Ramy Youssef, Christopher Abbott, Jerrod Carmichael, Hanna Schygulla, Margaret Qualley, Kathryn Hunter, Suzy Bemba, Vicki Pepperdine, Wayne Brett, Tom Stourton, Damien Bonnard, Jeremy Wheeler, Roderick Hill, Jack Barton, Laurent Borel, Gergő Borbás, Jerskin Fendrix, Laurent Winkler
Distribúcia: CinemArt SK
Premiéra v SR: 8. februára 2024
Foto: CinemArt SK