Frekvencia bulharských filmov v našich kinách je veľmi skromná, naposledy to s najväčšou pravdepodobnosťou bol film Lekcia (2014) režisérskej dvojice Kristina Grozeva a Petar Valčanov. Premiéra bola u nás o dva roky neskôr a v tej dobe mal už na konte desiatky medzinárodných ocenení. Tematizácia krádeží, spojených so školou a učiteľkami je asi osvedčeným smerom, lebo v Lekcii s nimi bojuje učiteľka angličtiny Nadežda a to na všetkých frontoch, ako v škole tak aj v súkromí. Ak si toto bulharskí duo doplníme i nemeckým filmom Zborovňa (Teacher´s Lounge), nominovaným na Oscara, kde sa s krádežou peňazí v škole aktívne konfrontuje ďalšia učiteľka, je to signál, ktorý stojí za úvahu. Spája ich téma morálky a je zrejmé, že zostručňovať interpretáciu bulharských filmov na obrázok zo života post- komunistickej spoločnosti, zápasiacej s nástrahami kapitalizmu, je videnie povrchné a zjednodušujúce.

Príbeh učiteľky literatúry a bulharčiny na penzii Blagy (Eli Skorčeva) vo filme Blažine lekcie nesie určite viac ako kritiku bulharskej sociálnej reality. Je vdova a aby mohla pre svojho muža kúpiť dôstojné hrobové miesto, predá chatu. Peniaze má doma a ktosi to vie. Hlas v telefóne ju vystraší správou o tom, že zlodeji sa chystajú na prepadnutie jej bytu a ak chce peniaze zachrániť, treba ich v igelitovej taške vyhodiť z okna. Žena to v panike urobí a vzápätí zistí, že o ne prišla. Ktosi ich rýchle odnesie. Celá kauza sa dostane do médií a inteligentná žena vie, že urobila hlúposť, za ktorú sa hanbí. Príjem z lekcií bulharčiny pre mladú cudzinku nestačí a tak si začne hľadať prácu. Narazí na štedrého zamestnávateľa. Podmienkou však je, aby mala auto. Spojazdní ho a plní v podstate ľahké úlohy za dobrý podiel. Má vyzdvihnúť z určených miest tašky s peniazmi a uvedomuje si, že toto je biznis, ktorým ona o tie svoje prišla. Jednako však pokračuje a po zúfalom útoku jednej z obetí sa rozhodne k zásadnému kroku. Realizuje formu spravodlivosti, ktorá sa síce vymyká legálnym formám jej výkonu, má charakter súkromnej vendetty a zároveň si zjedná súkromnú satisfakciu. Je sporná, ale funkčná.

Stephan Komandarev týmto príbehom predostiera otázku morálnej dilemy. Ak okradnutej nedokáže zabezpečiť ochranu a spravodlivosť štát a jeho aparát, aké možnosti má obeť podvodu ? Samostatná obrana má silný motív a vynachádzavá akcieschopnosť penzistky je obdivuhodná. Nie je to ten druh individualizmu, ktorý tak intenzívne vyvoláva krédo kapitalistickej spoločnosti, deklamujúcej, že ak sa každý bude starať o seba, o všetkých bude postarané? Iste, má na výber, môže peniaze odovzdať polícii a čakať, že nakoniec sa spravodlivosť nejako dostaví. Tomu však oprávnene neverí. Hrá s kartami, ktoré sa jej dostali a dosahuje maximum možného. Nedá sa zastrašiť a znehybniť.

Tento druh dilemy je súčasťou širšej diagnózy spoločnosti a s rozladeným politickým mechanizmom a ani zďaleka nejde len o Bulharsko. Ľudia v takomto „status quo „ prirodzene hľadajú zónu bezpečia a ochrany. Tiahnu k postavám autokratov a režimu, od ktorého si takéto záruky sľubujú, alebo spoliehajú na moc korupcie. Komandarev sa politickým narážkam vyhýba a predstavuje divákom fenomén sily slabých. Ich šance sú zdanlivo mizivé, ale nakoniec prekonajú aroganciu i násilie a víťazia. Nie je vôbec náhoda, že v tomto prípade sa záchranná energia projektuje do ženskej postavy, predstavujúcej teoreticky esenciu slabosti. S takýmito hrdinkami akčné filmy nepočítajú a ak , tak len v komédii. Osudy Blagy v niečom pripomínajú český film Staříci (2019), kde sa s neexistujúcou spravodlivosťou rozhodne vysporiadať dvojica starcov s minulosťou protikomunistických odbojárov. Týka sa súkromnej pomsty voči komunistickému prokurátorovi z 50. rokov.

To, čo by filmu možno prospelo je väčší dôraz na vizuálnu stránku. Hľadanie estetiky sociálne kriticky orientovaných príbehov z post- komunistických krajín sa až na niektoré výnimky, najčastejšie z Poľska alebo Pobaltia, stráca v dôraze na autenticitu prostredia a jeho dokumentárnu fakticitu. Nejde, samozrejme, o hľadanie atraktívnych lokálov, alebo kontrastne luxusných interiérov. Skromná všednosť a chudoba nemusí byť nutne odpudzujúca, ale pri sústredenejšom prístupe má šancu zintenzívniť a spoluúčinkovať pri vytváraní významu. Zaujímavá je i recyklácia modelu, určeného učiteľskými lekciami. Jeho overená úspešnosť je, ako vidíme prenosná a dá sa varírovať. Dokonca tvorivo, čo v obore sociálnych drám vôbec nie pravidlo. Kým my sa blížime k nakupovaniu scenársitických frančíz tu z Talianska, tu z Rumunska, Bulhari si vystačia s vlastnými nápadmi.

Blažine lekcie sú zároveň príkladom nízkorozpočtového filmu s originálnym príbehom, výbornými hereckými výkonmi a medzinárodným ohlasom, modelom, ktorý by pri troche pozornosti mohol inšpirovať aj našich tvorcov. Sociálne drámy majú ostatne u nás ešte stále vysoký kurz, len invencie je v nich minimum. Hľadanie obetí je obľúbenou disciplínou, menej už hrdinov všedného dňa. Že to môže byť inak, nás presviedča i tento film. (Film bol viťazom vlaňajšieho MFF Karlove Vary a čo sa nestáva často Eli Skorčena získala aj cenu za herecký výkon. Poznámka red.)

Blažine lekcie (Urocite na Blaga/Blaga's Lessons), Bulharsko, Nemecko 2023
Dĺžka: 114 minút
Réžia: Stephan Komandarev
Scenár: Simeon Vencislavov, Stephan Komandarev
Kamera: Vesselin Hristov
Strih: Nina Altaparmakova
Zvuk: Johannes Doberenz
Produkcia: Stephan Komandarev, Katja Tričkova
Hrajú: Eli Skorčeva, Ivan Barnev, Stefan Denoljubov, Ivajlo Christov
Distribúcia: ASFK
Premiéra v SR: 8. februára 2024
Foto: ASFK