Producent Rudolf Biermann siahol po románe novinára Arpáda Soltézsa už pri svojom režisérskom debute, ktorý predstavoval politický thriller Sviňa. Tento kvalitatívne sporný, ale komerčne úspešný film, spolurežíroval ešte so skúsenejšou Máriou Čengel Solčanskou. Vo svojom najnovšom filme Vojna policajtov sa však už predstavuje v úlohe režiséra sám. Príbeh vychádza zo Soltészovej knihy Hnev, pričom Arpád Soltész je aj autorom filmového scenára. Aj keď Hnev by bol pre túto snímku príznačnejší, tvorcovia volia atraktívnejší názov Vojna policajtov (i keď sotva originálny, keďže sa v českej a slovenskej distribúcii objavili minimálne tri zahraničné filmy pod totožným názvom), napriek tomu, že ten je pomerne zavádzajúci.

Príbeh sa odohráva na východnom Slovensku v závere 90. rokov, pravdepodobne v ére končiaceho sa mečiarizmu, čo možno usúdiť, okrem iného, aj z piesní, ktoré režisér zakomponoval do deja. Ťažko však povedať, či sa možno na tieto časové barličky spoľahnúť (piesne ako Maturantky Petra Lipu či Ľudia nie sú zlí od I.M.T. Smile pochádzajú z roku 1998), pretože tie by dej situovali do posledných dní Mečiarovej vlády a s veľkou pravdepodobnosťou sa na takéto detaily nebral veľký zreteľ. Ak by sme sa však predsa len ocitli v spomínanom roku 1998, nič nenaznačuje príchod nových čias, a tak ako aj v predchádzajúcom období, východ ovládajú nebezpeční mafiáni a skorumpovaná polícia sa na ich vyčíňanie iba tichučko prizerá. Keď na niektorú z týchto chránených osôb predsa len polícia siahne, do veci sa zapája Slovenská informačná služba a mafián, ako nedotknuteľná osoba, je vzápätí opäť zbavený svojej viny. Policajt Miky, ktorý je na takýto stav vecí privyknutý a nemá žiadne prehnané ideály, dostáva nového parťáka v podobe svedomitého Igora, ktorý nepozná pravidlá hry a odmieta sa podriadiť zabehnutému systému. To ho napokon stojí život. Otrasený Miky, ovplyvnený smrťou kolegu, sa už viac nehodlá prizerať na všadeprítomné bezprávie a rozhodne sa proti nebezpečným živlom postaviť na vlastnú päsť.

Názov Vojna policajtov teda neodkazuje k sporom vo vnútri polície, ako by si divák mohol myslieť, a film sa netýka ani policajných vojen s východoslovenskými mafiánmi, keďže Miky je v tomto ohľade skôr individualista. Otázne je teda, na akú „vojnu policajtov“ chceli tvorcovia poukázať, a či nie je názov iba reklamným ťahom sľubujúcim dynamický akčný thriller, ku ktorému nijakým spôsobom nedochádza. Film je pomerne pomalý, rozvláčny a viacero motívov zostáva nerozvinutých. Vo výsledku snímka pôsobí, akoby bola pozliepaná z niekoľkých na seba voľne nadväzujúcich poviedok, čo vyvoláva dojem nekonzistentnosti. Sľubovanú akciu nahrádzajú silácke dialógy okorenené množstvom prebytočných vulgarizmov a z tasených zbraní sa takmer vôbec nestrieľa, pretože ku skutočným stretom medzi policajtami a mafiánmi vo filme nedochádza. Po dobu 150 minút s mafiou „bojuje“ iba Miky a jeho priateľka, ktorú Soltész, aj s celou ťažkopádnou romantickou linkou, do scenára zakomponoval, aby mohol pred diváka vyjsť so záverečným (a takisto ťažkopádnym) zvratom. Možno teda súhlasiť s označením kriminálny thriller, ale akcie je vo filme Vojna policajtov skutočne málo.

Nenadchne ani vizuálna stránka filmu, pripomínajúca skôr tuctovú televíznu kriminálku s ľahkým nádychom retro atmosféry. Biermann ako dosiaľ neskúsený režisér neodvádza najhoršiu prácu, ale nohy mu podráža slabý scenár a niektoré nepresvedčivé herecké výkony. Najlepší spomedzi hercov je zrejme Alexander Bárta, ktorý, aj napriek svojej úspornej úlohe muža s kamennou tvárou, nie je zlým predstaviteľom ústrednej postavy policajta Mikyho. Zle sa nepozerá ani na dosiaľ rýdzo divadelnú herečku Anežku Petrovú,  tá však so svojou plochou postavou zázraky nespraví. Najhorším „ťahákom“ filmu však ostáva necharizmatický Patrik „Rytmus“ Vrbovský, ktorý síce pôsobí civilne (rozpráva jazykom, ktorý je mu azda blízky), ale jeho pôsobenie vo filme má so serióznym hereckým výkonom málo spoločné.

Vojna policajtov nie je dobrým filmom, vysoký počet kinonávštevníkov však dáva tušiť, že sa budú politické thrillery nakrúcať aj naďalej. Podobná žánrovka by si však zaslúžila lepší a prepracovanejší scenár, ktorý by nebol primárne len o silných rečiach „rádoby“ drsných chlapcov, ale ponúkol by viacej napätia, akcie a hravosti. Inak sa slovenský politický thriller nezbaví puncu komerčného filmu béčkovej kategórie.

Vojna policajtov (Cop War), Slovensko, 2024
Dĺžka: 150 minút
Réžia: Rudolf Biermann
Scenár: Arpád Soltész
Kamera: Martin Štrba
Hudba: Vladimír Martinka
Strih: Ondrej Azor
Zvuk: Richard Fulek
Scénografia: Peter Čanecký
Masky: Juraj Steiner, Martin Blizniak
Kostýmy: Katarína Štrbová Bieliková
Produkcia: Rudolf Biermann, Marek Jeníček, Tomáš Janísek, Vanessa Biermannová
Hrajú: Alexander Bárta, Juraj Loj, Patrik "Rytmus" Vrbovský, Róbert Jakab, Anežka Petrová, Marián Mitaš, Jakub Štáfek, Ady Hajdu, Annamária Janeková, Jevgenij Libezňuk, Erik Ollé, Jakub Rybárik, Branislav Bystriansky, Roman Polák, Bronislava Kováčiková, Barbora Švidraňová, Tomáš Turek, David Uzsák, Diana Semanová
Distribúcia: CinemArt SK
Premiéra v SR: 1. februára 2024
Foto: CinemArt SK