Sestry z dymovej sauny (Smoke Sauna Sisterhood)

Hodnotenie používateľov: 5 / 5

Hviezdy sú aktívneHviezdy sú aktívneHviezdy sú aktívneHviezdy sú aktívneHviezdy sú aktívne
 

Sau resizeKultúra sauny je spojená predovšetkým so severom a je výrazom väzby s prírodou, ponúka rituál očisty a zároveň slúži ako miesto spoločenského kontaktu. Dokumentárny film, debut estónskej režisérky Anny Hint  Sestry z dymovej sauny sa sústreďuje na priestor tvz. dymovej sauny, ktorá je v rodine týchto hygienicko-spirituálnych zariadení najstaršia. Spaľuje sa v nej drevo a miestnosť napĺňa dym. Keď je oheň uhasený, ostávajú po ňom sadze a tie účinkujú detoxikačne a očistne.

V saune sa stretáva skupinka žien, absolvujú potrebné úkony a rozprávajú sa, zverujú si zážitky a skúsenosti zo svojich vlastne obyčajných životov. Témy ich rozhovorov sa točia okolo intímnych záležitostí. Komentujú svoje komplexy, jedna z nich sa hovorí o tom, že ju odmalička považovali za škaredú, chudú s Sau2 resizekruhmi pod očami a riedkymi vlasmi. Matka jej tvrdila, že na rozdiel od sestry, krásnej ako bábika, je ona pekná „svojim spôsobom“. Iná bola zase tlstá a najväčší kompliment sa týkal chudnutia. Pocit sebavedomia sa dostavil až neskôr, keď pochopili, že krása sa netýka len tela. Napriek tomu chceli byť príťažlivé a mať všetko, čo priťahuje mužskú pozornosť. Sú to témy archaického ženského sveta. Nebavia sa o kariérach, práci a nejakých ambíciách. Ich svet je definovaný biologickou stránkou existencie, vzťahy k rodičom, mužom, deťom. V spomienkach starších žien bol znevýhodnený, lebo mať dcéry znamenalo vždy to horšie, patrilo sa im dať veno a s ním odišli do cudzieho domu.

Pozvoľna sa téma rozhovoru mení na partnerské vzťahy, popisované s otvorenosťou, ktorá zrejme do tohto prostredia patrí. Neexistuje žiadne tabu, hovoria o sexe a vzťahoch s mužmi. Jedna z nich popisuje cestu k uvedomeniu si svojej sexuálnej odlišnosti. Oznámila to rodičom. Otec jej priznanie Sau3 resizenekomentoval a matka skonštatovala len, „človek ako človek“. Iná sa dotýka vzťahu s matkou. Keď ju nahnevala, naháňala ju s kosou, ale mala svoje tri deti rada. Láska sa doma nespomínala. Žiadne objímanie, ani hladenie. Estónci o tomto druhu vzťahov nevedia veľmi hovoriť. Nič sa príliš nerozoberá. Jedna zo žien popisuje, ako sa po nejakom čase vrátila domov. Nikto sa jej nepýtal, kde bola. Otázky jej kládol až brat. Matka pozorne počúvala. Prejaviť tento druh záujmu je v „kultúre mlčania“, známka slabosti. Zamýšľajú sa i nad širšími súvislosťami, zaznie úvaha o tom, že schopnosť zeme produkovať potravu vnímame ako zdroj a rovnakú funkciu je možné priradiť aj ženskému telu. Právo rozhodovať o ňom by mali mať len ženy. Hovoria o potratoch, hanbe, ktorá ich sprevádzala, o znásilnení, priamo, detailne, so všetkou krutosťou a jej dôsledkami. Ženy v saune rámcujú obrazy zmeny prírody, zima Sau5 resizeprechádza do jari a zelene, uprostred lesa sa v drevenom prístrešku, z ktorého sa šíria dymové oblaky, odohráva zdieľaná, úprimná spoveď o živote a jeho siločiarach, kruhoch medzi životom a smrťou.

Dôležitú rolu hrá v koncepcii rozprávania vizuálna stránka, spôsob, ako sú snímané nahé telá žien v tmavom priestore, osvetlenom len pieckou, s vlnami dymu a pary, je koncipovaný vo výtvarnom kľúči a táto atmosféra vytvára spirituálne a metafyzické významy. Táto estetika dotvára obraz extrovertnej intimity, zbavenej akýchkoľvek póz, siahajúcej k hranici medzi „vnútornou“ biológiou a „vonkajšou“ kultúrou. Aj tá sa tu okrajovo prejaví, v dyme sa zrejme údi mäso a za zvukov harmoniky tu prebieha veselá tancovačka.

Sau8 resizeSugestívnosť dokumentu je do značnej miery založená na dôvere a schopnosti otvoriť a zveriť takýmto spôsobom režisérke svoje najvnútornejšie svety. Ak sa často hovorí o uzavretosti, neprístupnosti a mlčaní, ako znakoch severských kultúr, tento film demonštruje opačnú stranu tejto hranice. Za odemocionalizovanou a nepreniknuteľnou fasádou sa nachádzajú radikálne odlišné obsahy, podmienené pocitom jednoty. Dovoľuje zdieľať tie najhlbšie pocity, frustrácie i traumy a absolvovať takmer rituálnu očistu. Na záver, v akomsi zborovom rituáli opakujú mantru o tom, že všetku bolesť a strach vypotia, odstránia a zapudia. Vybiehajú nahé do jazera, dovŕšiť akt čistoty. Telá splývajú s vodnou hladinou. Súčasťou nesporne pôsobivého efektu tohto takmer holistického filmu, je i pripomienka silných pohanských tradícií severu, s jeho pevnými väzbami s prírodou. Nahé ženské telá demonštrujú prirodzenú živočíšnosť ako súčasť lesného a jazerného Sau6 resizeprostredia, ich zborové výkriky a zvuky pripomínajú šamanistický rituál zmeny vedomia, prienik s prírodným kolobehom a jeho očistnými silami.

Aj keď o severe vieme viac zo škandinávskych filmov a Pobaltie stojí v tomto ohľade na okraji záujmu, z tohto filmu je zrejmé, že Estónsko po niekoľkých post-komunistických desaťročiach našlo cestu k jadru a zmyslu svojej identity, potlačenej za komunistickej okupácie Sovietskym zväzom. Ak sa ešte pred pätnástimi rokmi javili estónske filmy ako esteticky nevyhranené a tematicky skromné, recyklujúce témy utrpenia za komunistického režimu, alebo kompilujúce západné trendy, zdá sa, že debutujúca režisérka Anna Hints dokázala „esencializovať „ estónsku mentalitu a verbalizovať rozmery jej skúsenosti. Zdá Sau4 resizesa, že nejde o nejakú zložitú intelektuálnu operáciu, ale prinajmenšom sa dokázala oslobodiť od predstavy, že forsíruje čosi, čo do zdieľanej predstavy o kultúre nepatrí. Živočíšnosť, ako súčasť prírodnej súnáležitosti a vedomie, že do nej cez túto rovinu našej existencie patríme, je originálna a rezonuje aj na medzinárodnej úrovni. Film dostal cenu za najlepší zahraničný dokument na festivale v Sundance a Európsku cenu za najlepší dokument. Vznikol v koprodukcii s Francúzskom a Islandom.

Kedy sa aj v našich vodách objaví čosi rovnako originálne, zbavené meštiackej obmedzenosti a slaboduchého snobizmu, presvedčeného, že dobré je len to, čo bolo odobrené niekde inde, je otázkou sebavedomia, schopného prekonať vlastné obavy z nedôležitosti a malosti.

Sau9 resizeSestry z dymovej sauny (Smoke Sauna Sisterhood), Estónsko, Francúzsko, Island, 2023
Dĺžka: 89 minút
Réžia: Anna Hints
Scenár: Anna Hints
Strih: Anna Hints, Qutaiba Barhamji, Hendrik Mägar, Martin Männik
Produkcia: Marianne Ostrat
Distribúcia: Filmtopia
Premiéra v SR: 25. januára 2024
Foto: Filmtopia

 

 

Vyhľadaj

2percenta

220x220stavoing

Táto webová lokalita používa súbory cookie pre lepšie používateľské prostredie. Ochrana osobných údajov tým nie je dotknutá.