Talianskej vojnovej dráme Veliteľ (festivalový názov Kapitán) od Edoarda De Angelisa sa dostala česť otvoriť v roku 2023 filmový festival v Benátkach. Odvíja sa od skutočnej udalosti: rozhodnutie veliteľa talianskej ponorky Salvatora Todara zachrániť stroskotancov z nepriateľskej nákladnej lode ako prejav aktu ľudskosti sa skutočne udialo. Todaro bol nakoniec zabitý pri útoku britského lietadla v decembri 1942. Druhú svetovú vojnu prežilo len 19 zo 112 ponoriek talianskeho námorníctva, Cappelini je jednou z nich. Po kapitulácii Talianska v roku 1943 pripadla Japonsku, ktoré ho potom odovzdalo nemeckému námorníctvu. Na nakrúcanie bola postavená 73 metrov dlhá kópia ponorky v plnej veľkosti, ktorá vážila okolo 70 ton.

Pred šestnástimi rokmi ho jeho matka Lucilla (Connie Nielsen), dcéra niekdajšieho cisára Marka Aurélia, poslala do severoafrickej Numídie z obáv, čo by sa mu, ako potenciálnemu následníkovi trónu mohlo stať. Veľký Rím bol totiž v jej očiach zrelý na drvivý pád. Aktuálne mu s manželkou Arishat (YuvalGonen) nezostáva nič iné len brániť svoju novú domovinu pred dobyvačnými vpádmi rímskeho generála Marka Akácia (charizmatický Pedro Pascal). V boji s mnohonásobnou presilou sa to však Luciovi Verovi (Paul Mescal) nepodarí. Jeho manželka je tragicky zasiahnutá šípom, väčšina mužov z jeho radov padla, bola zranená alebo následne odvedená légiami spoločne s ním priamo do otroctva. Túžba po pomste aj nenávisť k Rímu v jeho srdci tak narastie do ešte väčších výšin a zrejme nájde svoju možnosť na efektívne prejavenie sa medzi múrmi Kolosea. Markus Akácius je však skôr zástupný protivník, napriek všetkému, čo Luciovi spôsobil. Jedná skôr na rozkaz dvojice cisárskych bratov Getu (Joseph Quinn) a Caracallu (Fred Hechinger), akejsi zvrhlo dekadentnej obdoby zakladateľov Ríše Romula a Réma...

Vianočných komédií nikdy nie je príliš dosť, a keď si ich pozrieme v správny čas, odpustíme im azda aj vyššiu mieru sentimentality alebo rozprávkový, často ťažko uveriteľný, záver. Film Red One má však to šťastie, že sa vôbec nesnaží byť realistický, a tak môže byť divák pripravený na akčnú dobrodružnú jazdu do sveta, v ktorom existuje Santa Claus, či dokonca bezhlavý jazdec z obávanej dedinky Sleepy Hollow. Režisérom filmu je skúsený Jake Kasdan, ktorý dynamickú rodinnú zábavu rozprúdil už vo filme Jumanji a v jeho následnom pokračovaní. Aj v prípade filmu Red One si na pomoc privoláva známeho herca prevažne akčných rolí Dwayna Johnsona (známeho zo svojej wrestlingovej éry pod prezývkou The Rock), ktorý sa tu spoločne s Chrisom Evansom (pre mladšieho diváka jediný predstaviteľ postavičky Kapitán Amerika na plátne) pokúsi zachrániť uneseného Santa Clausa.

Aký pocit môže mať dievčina sotva plnoletá, keď nastúpi do newyorského metra s papierikom v ruke a pýta sa ľudí, kde má vystúpiť. Hľadá reštauráciu The Grill. To je zrejme jediné slovo, ktoré povie po anglicky. Je Mexičanka a hovorí iba po španielsky. Estela (Anna Diaz) sa bludiskom ulíc Veľkého Jablka napokon dostane do reštaurácie, nevchádza však hlavným vchodom, ale bludiskom dvorov, pivníc, kde pokojne možno naraziť na krysy. Betón, plechové skrine, nekonečné chodby a napokon aj odosobnená čakáreň pred kanceláriou manažéra Luisa (Eduardo Olmos). Estela sa v čakárni stretáva s inou uchádzačkou o zamestnanie, nejakým omylom (skôr zmätkom preťaženého manažéra Luisa), možno iba šťastnou náhodou sa jej podarí dostať k manažérovi ako prvá. Odvoláva sa na odporúčanie kamarátkinho syna Pedra (Raúl Briones), ktorý v reštaurácii pracuje ako kuchár a prácu získava.

Už pred tým, ako jeho ramená zaťažili povinnosťou organizovať a dohliadať na priebeh konkláve – voľby nového pápeža – sám tak trochu prechádzal krízou viery. Britský diakon Thomas Lawrence (skvelý Ralph Fiennes) pôvodne dokonca zvažoval žiadosť o rezignáciu, avšak dnes už zosnulý pápež ho vtedy nevypočul a udržal ho na jeho poste s argumentom, že je skvelým manažérom. V aktuálne pre cirkev a najmä jej liberálnejšiu časť dosť kritických časoch je podľa jeho slov veľmi potrebným. Teraz mu nezostáva nič iné len zotrvať uzavretý pred okolitým svetom v Sixtínskej kaplnke spoločne so 117 ďalšími kardinálmi a s nádejou dúfať v minimálne dvojtretinovú dominanciu pri dvoch tajných hlasovaniach denne niektorého z hlavných pápežských „favoritov“. Nakoľko sa výber bude skutočne týkať skutočných kresťanských hodnôt, je otázne. Každopádne, bude to voľba plná politických, názorových sporov vo vnímaní modernej spoločnosti verzus spiatočníckeho konzervativizmu, možno korupcie, zatajovania dávnych previnení, jemných aj navonok okatých intríg, vypočítavých stratégií mužov náchylných na rozmanité pokušenia života, na konci ktorej by na znamenie zvolenia novej hlavy katolíckej cirkvi mal konečne z komína kaplnky zaviať biely dym...

Ak sa niečo dokumentaristke Veronike Liškovej, debutujúcej v hranom filme Rok vdovy podarilo, je to mentálna mapa duševného stavu a emócií , sprevádzajúcich úmrtie blízkeho človeka. Vyrovnávanie sa so stratou a hromada administratívnych procesov, často nelogických a byrokratických, si prirodzene protirečia, rozjatrené vnútro musí čeliť odemocionalizovanému a často šikanóznemu mechanizmu vylúčenia mŕtveho z registrov úradov a inštitúcií. Toto všetko je realitou života prekladateľky a tlmočníčky Petry (Pavla Beretová). Vlastne je i problém dozvedieť sa, čo bolo príčinou náhleho úmrtia manžela, pitevná správa sa pohybuje kdesi mimo jej dosahu. Tesne pred osudným okamžikom sa rozhodli pre kúpu vidieckeho domu a odchodu z Prahy. Problematický je prepis majetku, Petra márne obchádza kanceláriu notára s požiadavkou dedičného konania. Právnik má čas a nič ho ku konkrétnemu rokovaniu nenúti. Ďalšou zložitou krížovkou je vzťah k jeho matke (Zuzana Kronerová). Ponúka Petre a dcére Dominike (Julie Šoucová), študentke gymnázia, svoj byt, ale trvá na dodržiavaní jej pravidiel. Petre sa táto vidina nepáči, ale dcéra nechce do školy dochádzať a radšej by bývala u babky.

Nakrútiť životopisný film je obrovská výzva pre tvorcov. Vždy to znamená zozbierať fakty, odlíšiť podstatné historické skutočnosti od nepodstatných a predovšetkým nájsť v často lineárnom deju drámu, príbeh. A ak hlavná postava nedajbože ešte aj žije, tak je to úloha o to ťažšia. A ak je to rovno Donald Trump... Žaloby, spory, právnici.

Teória všetkého má v skutočnosti tri začiatky a prinajmenšom rovnaký počet koncov. Uprostred toho sa skrýva sujet, ktorý sa odvíja v lineárnom slede, hoci navonok pôsobí chaotickejšie a spletitejšie, než v skutočnosti je. Režisér Timm Kröger nám teda so svojím najnovším dielom neservíruje žiadnu oddychovú záležitosť. Väčšina filmu je odetá do čiernobieleho vizuálneho hávu vďaka čomu sú alpské panorámy obzvlášť pôsobivé. Kto je ochotný sa oddať pravidlám neľahkej hry načrtnutej režisérom a scenárom bude zavedený do povojnového Nemecka v roku 1962 - do krajiny, kde sú duchovia nemeckej histórie stále veľmi prítomní.

Pôdorys príbehu filmu Anora, v ktorom dominuje dvojica, prostitútka a syn bohatých milionárov, v sebe nesie nános množstva podobných variácií ako rozprávkových, tak romanticko-melodramatických, od Popolušky až po „pretty woman“ a iste by sa našli aj ďalšie, tragické nevynímajúc. Čo iné, nové a neočakávané sa ešte k týmto príbehom o hľadaní lásky, šťastia a koniec koncov i blahobytu, k tejto existujúcej žánrovej topografii dá dodať, sa dozvieme od Seana Bakera, scenáristu i režiséra, tvorcu s nezvykle širokou optikou pohľadu na svet, s jeho bohato namixovanou kombinatorikou, kultúrnou, sociálnou a vlastne i politickou. Pohybuje sa vo svete bez hraníc s obdivuhodnou slobodou a kreativitou, možno blízkou aj Wesovi Andersonovi, alebo Jimovi Jarmushovi. Jeho prostitútka Anora a Váňa, syn bohatých rodičov a veľmi realistický dedič ruského bojarského oligarchizmu, sediaceho na miliónoch a pusteného z reťaze po rozpade Sovietskeho zväzu, je dvojicou, ktorá nám predvádza viac než búrlivý románik s predpokladaným koncom.

„Žiaden politik by nedovolil filmárovi, aby bol tak blízko a sledoval jeho prácu, ako prezidentka Zuzana Čaputová“, povedal pre denník Sme režisér filmu Prezidentka Marek Šulík. Päť rokov sledoval jej prácu, radosti, starosti, ale najmä politické nešváry, ktorým musela čeliť. Pochopiteľne, že sa do filmu všetko nedostalo, ale cieľom režiséra bolo v tomto časozbernom dokumente čo najpresnejšie priblížiť je päť turbulentných rokov. Ak si niekto myslí, že nič horšie, ako sa stalo nášmu prvému prezidentovi Michalovi Kováčovi, že mu uniesli syna a pred prezidentským palácom hodiny odbíjali jeho odchod z funkcie a že jej predchodca, Andrej Kiska, takisto nemal chvíľu pokoja a dodnes ho vláčia po súdoch, je na veľkom omyle. To čo si „gentlemani“ dovolili voči žene a hlave štátu nemá v našich dejinách, ale ani v Európe obdobu.