Na úplnom začiatku populárnej hororovo komediálnej série to bol režisér komárňanského pôvodu Ivan Reitman, kto z charakterovo rôznorodej skupinky niekdajších profesorov parapsychológie z Kolumbijskej univerzity Petera Venkmana (Bill Murray), Raymonda Stantza (Dan Aykroyd) a Egona Spenglera (Harold Ramis) s výpomocou ďalšieho nemej bláznivého vedátora Winstona Zeddmorea (Ernie Hudson) stvoril Krotiteľov duchov (1984) – nielen nadčasovú filmovú, žánrovú, ale vlastne až všeobecne popkultúrnu ikonu. Navliekol ich do ľahko identifikovateľných sivých kombinéz, zabýval v starej nepoužívanej požiarnej zbrojnici, dal im do rúk protónové delá a rafinované pasce na lov priesvitných „slizúňov“ rôznych veľkostí, tvarov a farieb, pričom do akcie sa vždy viezli tzv. ektomobilom, limuzínovým cadillacom s nápadne jačiacou sirénou.

Ľudské sny sú odjakživa niečim, čo fascinuje či už umelcov, filozofov, alebo vedcov. Prečo vlastne snívame, čo presne sny ovplyvňuje a prečo si niektoré z nich pamätáme a iné zase nie? Snenie malo taktiež vplyv na svetové dejiny a nemalou mierou sa tejto tematike venujú i filmári vedomí si jej potenciálu. Najnovším prírastkom do tejto skupiny je tretia snímka Kristoffera Borgliho To sa mi snáď len zdá, kde sa hlavnej úlohy chopil niekdajší držiteľ Oscara Nicolas Cage. Podarilo saj je však priniesť niečo nové, alebo ponúka iba klasické mnohokrát videné trópy?

Rok 1848 bol významným historickým medzníkom v dejinách národov Habsburskej monarchie. Zlomovým udalostiam predchádzali revolúcie v Rakúšanmi ovládanej Lombardii a Benátsku, búrili sa Taliani a nasledovalo Francúzsko, kde v Paríži vypukli demonštrácie. Tento pohyb mal veľký ohlas v celej vtedajšej Európe, i v Rakúsku a Uhrách. 3. marca 1848 vystupuje Lajos Kossuth s požiadavkami na zrušenie poddanstva, zavedenia rovnosti všetkých občanov pred zákonom , vytvorenie samostatnej uhorskej vlády a adekvátny podiel Uhier na správe celého Rakúska. O desať dní neskôr, 13. marca vypukne revolúcia vo Viedni. Kossuth s delegáciou uhorských poslancov dorazí do Viedne a predkladá v cisárskom paláci v Hofburgu požiadavky z 3. marca.

Všetko sa začína nežným hlasom matky, ktorá svojmu synovi rozpráva legendu o Hanumánovi. Napoly človek, napoly opičí hinduistický boh stelesňujúci odvahu a silu. V Ázii tento mýtus inšpiroval množstvo animovaných filmov a seriálov, akčný thriller Opičí človek čiastočne sprostredkúva postavu aj západnému publiku. Dev Patel po dvoch krátkometrážnych dielach predstavuje svoj celovečerný debut ako režisér, ku ktorému napísal scenár spolu s Paulom Angunawelom a Johnom Colleem.

V kultúrnom a zábavnom priemysle sa vyobrazenie nacistov často rovná karikatúre. Na jednej strane je to pochopiteľné. Každý, kto má na svedomí milióny obetí, nemôže byť predsa normálnym človekom – aspoň taký je predpoklad. Ako ukazuje najnovší film anglického režiséra Jonathana Glazera realita bola možno banálnejšia, než by sa zdalo. Zóna záujmu triezvo rozpráva o živote Rudolfa Hössa – veliteľa tábora Osvienčim – zameraním dištancovanej perspektívy na každodenný život tejto osoby a jej rodiny.

V roku 2019 distribuovala ASFK poľský dokumentárny film Vietor režiséra Michala Bielawského. Tematizoval fenomén zvláštneho vetra, ktorý spôsobuje prudké zmeny tlaku, teploty a vlhkosti, veje z hôr do dolín nezvyčajnou rýchlosťou až 300 km za hodinu. Je známy najmä na poľskej strane Vysokých Tatier, na Podhalí a dostal názov halný. Film popisoval jeho ničivé dôsledky na prostredí i ľuďoch, trpiacich zdravotnými problémami, s častým výskytom epileptických záchvatov a infarktov. Bol nakrútený s dôrazom na poetiku dokumentárneho thrilleru, kameraman Bartek Solik žil v Zakopanom a jeho dôverná znalosť prostredia i života tamojších ľudí sa premietla do sugestívneho rozprávania o ich vzťahu k prírode, naplneného obrazmi ničivého živlu, ale aj nevšednej krásy. Svoj príbeh zanechal halný aj v miestnom folklóre, legendách o démonoch a čarodejniciach, drakoch, spúšťajúcich vietor pohybom krídel.

Po nedávnom zlatou soškou ovenčenom japonskom zobrazení slávneho jaštera sa k nám do kín dostáva i americké spracovanie. To sa však neobmedzuje len na Godzillu. S titulom Godzilla a Kong: Nová Ríša sa jedná v poradí už o piaty film v takzvanej sérii Monsterverse štúdia Legendary, ktorá započala v roku 2014 s filmom Godzilla. Zároveň ide o druhú snímku v tejto sérii, na ktorej sa režisérky podieľal Adam Wingard. Bez zbytočných okolkov môžeme pristúpiť k samotnému filmu, koniec koncov, fanúšikovia už zrejme dobre vedia, s čím majú do činenia. Pre nezainteresované publikom nebude tento diel rozhodne zlomovým bodom, ktorý vyvolá naklonenie sympatií pre obrovské príšerky.

Po prvý raz sa stretli vo chvíli, keď bezdomovec Bedřich alias Kozí bobek (Bolek Polívka) otvoril kontajner, aby dôkladne preskúmal jeho skrytý obsah. Malý fľakatý kríženec Gump (s ľudským hlasom Ivana Trojana ako rozprávača) sa v jeho útrobách aj so svojimi ďalšími odvrhnutými súrodencami dusil vo vreci. Len čo ho Béďo z vreca vyslobodil, bola to láska na prvý ňuch. Aktuálne, po niekoľkých rokoch, Gump sprevádza svojho záchrancu po obľúbených kútoch jeho rodnej dedinky a je mu čoraz jasnejšie, že milovanému pánkovi pozvoľna dochádzajú sily. Bývalý itečkár Oříšek (Richard Krajčo), momentálne žijúci v karavane na samote čo najďalej od veľkého davu, sa tak dočasne stane Gumpovým opatrovníkom, kým sa Béďo nedá trochu dokopy v nemocnici. Aj keď lekári, ani miestny kňaz (Zbigniew Czendlik) mu veľké šance na uzdravenie nedávajú. Dvoch smutných spoločníkov vtedy k sebe ešte viac pripúta zistenie, že Oříšek zrazu nájde spôsob, ako porozumieť psej reči. A Gump mu začne rozprávať svoj doterajší životný príbeh, z ktorého by mohla byť jedna pekná inšpiratívna knižka...

Mladá, hlboko veriaca sestra Cecilia (Sidney Sweeney) sa rozhodne zmeniť svoj doterajší život a vstúpiť do rádu v malebnom Taliansku. V kláštore ju všetci milo privítajú a svojou otvorenou, nezvyčajne milou povahou si rýchlo získava priateľky a strháva na seba pozornosť. A aj tú neželanú. Nadšenie z nového života však nemôže vytrvať dlho, pretože hrubé múry opátstva skrývajú nejedno desivé tajomstvo...

Oceňovaný maďarský režisér Gábor Reisz prichádza so svojim tretím celovečerným filmom Vysvetlenie na všetko, pričom sa opäť nevyhýba aktuálnym a pálčivým témam súčasnej maďarskej spoločnosti. O tom, že si film všimli aj v zahraničí môže svedčiť špeciálne ocenenie Orizzonti na medzinárodnom filmovom festivale v Benátkach, rovnako ako aj hlavné ocenenie na Chicagskom medzinárodnom filmovom festivale. Napriek tomu, že je snímka zasadená do maďarských reálií, témy, ktorými sa film zaoberá, možno preniesť do ľubovoľnej, politicky rozdelenej, krajiny sveta.