Predstava, že sa chce žena so štyrmi deťmi, najmladšie má cca 4 roky a najstaršia dcéra je tínedžerka v puberte, realizovať v práci, je i vo vysoko sociálne empatických a ženám naklonených severských podmienkach mierne povedané, sťažená. Rozdelenie rolí v rodine má svoju logiku, nepriestrelnú aj napriek existujúcej snahe ju zvrátiť, popierať jej biologickú podmienenosť, alebo aspoň nastaviť tak, aby vyhovovala ambíciám oboch rodičov. Situácia v manželstve Marie a Sigmunda je sťažená aj tým, že ona je týmto stavom frustrovaná a za hlavného vinníka sa snaží označiť svojho manžela. Zápasí navyše s vlastnou neschopnosťou problémy vo vzťahoch riešiť, kvôli nezvládnutých emocionálnym návalom hnevu a agresie. Vo filme Až na veky sledujeme priebeh narastania napätia až do momentu, keď Marie odchádza, ocitne sa sama v cudzom byte a jej úvahy o tom, čo sa vlastne stalo sú stále bez šance čokoľvek pochopiť a čokoľvek zvrátiť. Pokúšajú sa o vzťahové poradenstvo, ale Sigmund stráca s jej reakciami po nejakom čase trpezlivosť a niet sa čomu čudovať.

Marie má problémy i s dcérou z prvého manželstva, dievča jasne demonštruje svoj odpor voči konfliktnej a hysterickej matke a radšej chce žiť s otcom, čo ona dosť ťažko nesie. Čím viac sa snaží svoje negatívne emócie potlačiť, tým väčší výbuch nasleduje. Je to asi vec názoru a životných skúseností, ale režisérke vyšla z Marie negatívna hrdinka, preplnená neschopnosťou vyrovnať sa predovšetkým sama so sebou. Portrét dopĺňa a sčasti vysvetľuje jej nevyrovnanosť stretnutie s matkou, nositeľkou veľmi podobných charakterových čŕt. Dcére po chvíľke vyčíta jej neochotu pristúpiť na delenie povinností v rodine, tvrdí, že sa dávala obsluhovať a nebola milá ako jej brat. Rozhodne jej v kríze nijako nepomôže. Dokáže to až terapeutka. Zdá sa, že jej stratégia láskavého prístupu pomáha. Recept je jednoduchý. Mariu uloží na gauč, prikryje dekou a dovolí jej pokojne relaxovať. Záver je mierne optimistický, ale či tak bude „až na veky“ je otázny.

Napriek uveriteľnému realistickému popisu manželskej krízy sa pri bližšom pohľade predsa len objavujú scenáristické a dramaturgické trhliny. S ohľadom na to, že ide o celovečerný debut, asi prípustné. Nechce sa mi úplne veriť, že režisérka a scenáristka v jednej osobe mienila vytvoriť kritický portrét ženy v problémoch. Všetky jej chybné kroky mali byť motivované, vysvetlené a pochopiteľné. Nevieme, prečo sa rozpadlo jej prvé manželstvo, otec dvoch starších detí, dcérin hnev voči matke nijako v scéne, keď si ich odváža nekomentuje. Pri zoznámení so Sigmundom v retrospektívnej scéne chýba jeho motivácia. Nevieme, čo ho na invazívnej osobe tak očarilo a vstúpil do manželstva s rozvedenou ženou navyše s dvoma malými deťmi. On bol evidentne bez záväzkov. Jeho reakcie nie sú úplne čitateľné a niekedy sa zdá, že na jeho perspektívu sa trochu zabudlo. Deti tu vystupujú ako zdroj permanentných starostí a trochu jasnejšie máme len vo vzťahu s tou najstaršou. Dokáže ich v hneve na manžela bez náznaku výčitiek opustiť, čo tiež neprospeje jej pozitívnejšiemu imidžu.

Záverečný zvrat je tiež akosi nedopracovaný. Odkiaľ sa zobrala tichá, submisívna ochota zabudnúť na všetky dôvody nepokoja a vystrieť ruku k zmiereniu? Táto koncovka nemá vo všetkom, čo sme s hrdinkou v príbehu absolvovali opodstatnenie. So všetkými týmito disproporciami si však veľmi dobre poradila herečka Helga Guren, odmenená za herecký výkon v tomto filme na tohtoročnom MFF Karlove Vary.

Pre väčšiu názornosť dôvodov zlyhania si môžeme cvične pripomenúť film Ingmara Bergmana Scény z manželského života (1973). Oba proti sebe stojace postavy majú jasný charakterový profil a jasný je aj konflikt stručne označený formulkou „ani s tebou, ani bez teba“. Navyľe je tu i kameramanská prítomnosť Svena Nykvista, majstra jednoduchosti a „maliara svetla“. Prepracovaný vizuálny rozmer filmu Lilje Ingolfsdóttir chýba a posúva ho viac smerom k psychologickej publicistike, kde je dôležitá diagnóza a estetický rozmer filmu nehrá veľmi podstatnú rolu. Príbehy vzťahových drám nie sú úplne jednoduchou disciplínou a vyžadujú nadmernú citlivosť vo vykreslení všetkých psychologických nuáns charakterov tak, aby sme im rozumeli. Je to i otázka modelovania ich povahovej typológie, prekračujúcej hranice čisto individuálnej náhodnosti, lebo nejde len o demonštráciu konfliktu, ale aj priestor pre nejaký druh zovšeobecnenia a možnosti nájsť momenty, kedy sa s postavami príbehu dokážeme stotožniť.

V tomto prípade chýbala širšia perspektíva problému manželstiev v dobe vypätého individualizmu namiereného na tradičnú úlohu ženy v rodine. Na jednej strane je vystavená tlaku realizovať svoje pracovné ambície, uplatniť sa v živote, tým, že dokáže samostatne zabezpečiť svoju existenciu, byť sama sebou a nerezignovať na vlastné ciele, no na druhej sa hlási každodenná realita s tisíckou povinností voči deťom a chodu domácnosti. Otcovia to tiež v časoch spochybňovania mužských roli nemajú ľahké. Individualizmus bez obmedzení nepočíta s pluralitou a bez rozumného konsenzu sa mení na pozičný boj o možnosti, ústiaci čoraz častejšie do rozhodnutia žiť bez detí. Pitvať vzťahy mužov a žien v konkrétnej dobe s jej spoločenskými a možno i politickými akcentami chce predovšetkým pointu. Aká by mala byť v tomto prípade je otázne. Chceme vedieť ako žiť bez konfliktov, v šťastných, vyrovnaných manželstvách vychovávať deti a zároveň nerezignovať na naplňovanie pracovných ambícií. Aj preto sú tieto filmy obľúbené. Obávam sa, že pátranie po vytúženej pointe je v tomto filme márne, lebo len skrotiť svoj hnev a zabudnúť na frustráciu celkom iste nestačí.

Až na veky (Elskling/Loveable), Nórsko, 2024,
Dĺžka: 104 minút
Réžia: Lilja Ingolfsdottir
Scenár: Lilja Ingolfsdottir
Kamera: Øystein Mamen
Strih: Lilja Ingolfsdottir
Zvuk: Bror Kristiansen, Helge Bodøgaard, Vegard Ronæss Soldal, Nils Are Viken
Scénografia: Lilja Ingolfsdottir
Kostýmy: Lilja Ingolfsdottir
Produkcia: Thomas Robsahm
Hrajú: Helga Guren, Oddgeir Thune, Heidi Gjermundsen Broch, Marte Magnusdotter Solem, Elisabeth Sand, Kyrre Haugen Sydness, Esrom Kidane, Victor Roll Nordstoga, Maja Tothammer-Hruza, Anna Lou Mamen, Aksel August Lenander-Lervik, Solveig Nesle Stang Haugland, Berthina Kayembe, Mona Grenne, Erik Love Aase Øfsdahl, Else Mariann Enger, Lucas Inversini
Distribúcia: FILMTOPIA
Premiéra v SR: 5. decembra 2024
Foto: ČSFD cz.