Nemý film Metropolis rozhodne patrí medzi najzásadnejšie filmy nemeckého expresionizmu a je považovaný za základný kameň scifi vôbec. Obyvatelia mesta Metropolis žijú v dvojtriednej spoločnosti. Na zemi žijú privilegovaní a bohatí občania. Dole pod zemou zas pracujúci robotníci, ktorí udržiavajú mesto v pohybe. Joh Fredersen (Alfred Abel) ovláda celé mesto a vládne mu prísnou rukou. Jeho syn Freder (Gustav Fröhlich) ako jediný spochybňuje bezstarostný život privilegovaných a vydáva sa do srdca mesta za svojou milou Mariou (Brigitte Helm)...

Monumentálna nemá klasika, film ktorý finančne zruinoval UFA (nemecká filmová spoločnosť) sa takmer po sto rokoch vracia opäť na plátna kín. Je chápaný ako snaha o európsky blockbuster, ktorý nevyšiel. Režisér Fritz Lang sa prI výstavbe mesta budúcnosti inšpiroval newyorskými mrakodrapmi. Netreba zabúdať ani na to, že predlohu k filmu a tiež scenár písala Thea von Harbou, ktorá bola v tej dobe Langovou manželkou. Ako veľmi sa vyzdvihoval Langov vizuálny prístup, tak scenár bol považovaný kritikou o niečo slabší a triviálny.

Práve preto dokážeme nájsť mnohé referencie práve na Metropolis, či už u Burtonovského Batmana, alebo u Blade Runnerov. Vplyv legendárneho filmu sa rozhodne nedá poprieť a má svoju dôležitosť aj dnes. Uvádza sa na filmových školách, ako zastupujúci film nemeckého expresionizmu a jeho vizuál je pochopiteľne ikonický. Vytvárajú sa nové verzie na základe novoobjavených a zreštaurovaných záberov (tá z roku 2022 má cez 3 hodiny, iná je zas kolorovaná). Vznikajú nové soundracky a dielo tak ostáva stále živé. Neupadá do zabudnutia a je opatrovaným reliktom svojej doby. Niektoré zábery sú známe aj divákom, ktorí Langov opus nikdy nevideli. Predovšetkým plagát s robotom si našiel svoje miesto v pop kultúre.

Ponúka však niečo aj modernému divákovi 21. storočia? Samozrejme. Okrem toho, že musí čítať titulky, dá sa prispôsobiť tempu filmu a správe, ktorá je univerzálna a stále rezonuje v spoločnosti. Dnešnými očami musí pohľad na pobehujúce expresívne postavičky vyzerať smiešne. Lenže, keď sa nad tým divák zamyslí a zapozerá sa, rieši napríklad len vizuál a pozerá sa, ako to v tých dvadsiatych rokoch dokázali, je to fascinujúce. Napriek tomu, že ako filmové médium zostárlo, ostáva Metropolis príťažlivým.

Ak sa zaujímate o dejiny filmu, alebo vás to zaujíma, ako to vyzeralo v minulosti, tak Metropolis môže byť práve tou úvodnou snímkou do sveta nemeckého expresionizmu a na veľkom plátne sa stále dokáže predviesť oveľa viac, ako na monitore počítača, či na obrazovke televízora. Pre takýto druh filmov však musíte mať pochopenie a trpezlivosť, niekomu staré filmy prídu dlhé, nudné a rozvláčne. A herectvo je divné, vôbec nie je minimalistické, na aké sme dnes zvyknutí. Efekty sú pochopiteľne zastaralé, ale je to film čo bude mať čoskoro sto rokov.

Nie je na tom v dnešnej uponáhľanej dobe nič zvláštne. Metropolis slúži ako výskumný materiál, pre ľudí, ktorých tento štýl a spôsob rozprávania zaujíma. Ale je možné, že sa pri filmoch z nemej éry budete možno nudiť. To však nemení na fakte, že je vizionárskym dielom, ktorý vznikal v dobe, keď sa sotva skúmalo, čo film samotný dokáže.
Metropolis je film, ktorý ešte aj dnes má čo povedať o víziách budúcnosti a vzniku kinematografie, a to je povzbudivá myšlienka.

Metropolis, Nemecká ríša, 1927
Dĺžka: 153 minút
Réžia: Fritz Lang
Predloha: Thea von Harbou (kniha)
Scenár: Thea von Harbou, Fritz Lang
Kamera: Karl Freund
Hudba: Gottfried Huppertz, Abel Korzeniowski
Scénografia: Erich Kettelhut
Produkcia: Erich Pommer
Hrajú: Alfred Abel, Gustav Fröhlich, Rudolf Klein-Rogge, Fritz Rasp, Theodor Loos, Erwin Biswanger, Brigitte Helm, Fritz Alberti, Grete Berger, Olly Boeheim, Max Dietze, Ellen Frey, Beatrice Garga, Heinrich George, Curt Siodmak, Helene Weigel, Dolly Grey, Anny Hintze, Georg John, Walter Kuehle, Margarete Lanner, Rolf von Goth, Helen von Münchofen (méně)
Distribúcia: Film Europe
Premiéra v SR: 31. októbra 2024
Foto: Film Europe