„Žiaden politik by nedovolil filmárovi, aby bol tak blízko a sledoval jeho prácu, ako prezidentka Zuzana Čaputová“, povedal pre denník Sme režisér filmu Prezidentka Marek Šulík. Päť rokov sledoval jej prácu, radosti, starosti, ale najmä politické nešváry, ktorým musela čeliť. Pochopiteľne, že sa do filmu všetko nedostalo, ale cieľom režiséra bolo v tomto časozbernom dokumente čo najpresnejšie priblížiť je päť turbulentných rokov. Ak si niekto myslí, že nič horšie, ako sa stalo nášmu prvému prezidentovi Michalovi Kováčovi, že mu uniesli syna a pred prezidentským palácom hodiny odbíjali jeho odchod z funkcie a že jej predchodca, Andrej Kiska, takisto nemal chvíľu pokoja a dodnes ho vláčia po súdoch, je na veľkom omyle. To čo si „gentlemani“ dovolili voči žene a hlave štátu nemá v našich dejinách, ale ani v Európe obdobu.

Film Prezidentka mala premiéru na Medzinárodnom filmovom festivale Ji.hlava, ktorý zároveň aj slávnostne otvoril. Do našej distribúcie prichádza dokument o právničke a občianskej aktivistke až v týchto dňoch. Zuzana Čaputová nastúpila do funkcie v roku 1919, počas jej funkčného obdobia sa vystriedalo päť vlád, päť premiérov, zastihla ju pandémia koronavírusu, energetická kríza a aby toho nebolo málo v roku 2022 napadlo Rusko Ukrajinu. Rozmáhajúce sa antivaxerské hnutie, plné nedorozumení, špinavostí, rozličné postoje k udalostiam na Ukrajine, rozdelilo slovenskú spoločnosť ako ešte nikdy. A navyše hádky vo vládnej koalícii nepridali na nálade ani Slovensku, ani žene, ktorá to musela riešiť. K tomu sa neskôr pridali útoky opozície, najmä z radov členov Smeru, z ktorých ju jeden nazval americkou agentkou, druhý ešte hnusnejšie a hanlivejšie - konkrétne menovať nie je nutné. Týmto odporným útokom musela hlava štátu, matka dvoch dcér čeliť, ale útoky a očierňovanie jej rodiny bolo v istom okamihu pre ňu už skutočne cez čiaru.

Vrátim sa však k úvodným sekvenciám filmu. Podľa mojej mienky vo filme sú štyri kľúčové momenty jej vládnutia. Príbeh sa začína, keď Zuzana Čaputová čakala na výsledok volieb, sledujeme jej inauguráciu a veľmi ľudský a rozumný úvodný prejav, v ktorom odznie veta, že bude verne slúžiť státu, ale popritom chce byť predovšetkým dobrou matkou. Táto veta je v jej príbehu hádam najdôležitejšia. Hneď pred inauguráciou ju stihla správa, že jej dcéra Ema má nádor na mozgu, našťastie, sa ukázalo, že to nie je tragické. Prezidentka hneď na úvod stála pred dilemou, či sa úradu ujme a ako to zvládne. Zvládla, ale to ešte netušila čo všetko ju čaká. Okrem toho sa obe jej dcéry, ale najmä Ema, sa stali terčom zosmiešňovania a ušli sa im aj vyhrážky. Druhým kľúčovým momentom bola návšteva pápeža, behom jeho pobytu jej zomrel otec. Zuzana Čaputová to zvládla s noblesou, ale veľmi ranená a nalomená. Tretím zlomovým momentom bola výmena premiéra. Igor Matovič prišiel do prezidentského paláca už s podpísanou rezignáciou, ale v poslednom momente ju vytrhol z ruky vedúceho prezidentskej kancelárie, lebo si to rozmyslel. To už bolo aj pre prezidentku priveľa. Štvrtým bolo brutálna nezmyselná vražda dvoch mladých ľudí v bratislavskom gay bare Tepláreň. Prezidentka nehladiac na protokol vrúcne a zo slzami v očiach objala majiteľa baru. To boli spomínané štyri momenty, ktoré úradujúcu hlavu štátu priblížili z ľudskej stránky a dodali jej osobnosti, napriek udalostiam, keď jej nebolo do smiechu a ukázala aj svoju zraniteľnosť, paradoxne vážnosť a úctu. Nie vždy hrdinské činy, ale práve ľudské črty a prípadné váhanie a slabosť, dodá silným osobnostiam punc dôveryhodnosti.

Ku cti Mareka Šulíka slúži, že si udržal odstup od udalostí a predostrel portrét prezidentky bez toho, aby ju za každú cenu ukázal v najpriaznivejšom svetle, Nie je to násilná adorácia jej osobnosti, ale veľmi triezvy pohľad na ženu, na ktorú sa valí jedná horšia udalosť za druhou a ona sa snaží z toho vyjsť so cťou. Nemala to ľahké, neustála vládna kríza, covid a hystéria okolo očkovania, ruská agresia na Ukrajinu, vražda pred Teplárňou, už spomínané špinavé útoky politických oponentov – to všetko viedlo k rozhodnutiu opäť nekandidovať. Mnohí jej to zazlievali, ale rozhodla sa znovu to nezažiť. Ak si však niekto myslí, že by to nezvládla tak je opäť na omyle. Jej dôvody neboli politické, aleosobné. Zuzana Čaputová, ako vo svojej inauguračnej reči povedala, že chce ostať predovšetkým dobou mamou, tou aj ostala. Pred politikou dala prednosť rodine. Nechcela chrániť seba, ale neriskovala vystaviť takémuto tlaku a nechutnostiam svoje dve dcéry. Mnohí by sa v tejto súvislosti mali zamyslieť nad stavom našej spoločnosti, ktorej istá časť zhrubla, nemá nijaké škrupule urážať aj hlavu štátu. V podstate to vzdal aj Andrej Kiska. Nič mu nebránilo pokračovať a bol by uspel takisto ako Zuzana Čaputová. Otázkou ostáva čo musíme urobiť s našou spoločnosťou, aby slušní ľudia neutekali pred hrubosťou a rôznymi kreatúrami. Asi ešte veľmi veľa, žiaľ, recept na to nemáme.

Najcennejšie však na tomto časozbernom dokumente je jeho civilnosť pri zobrazení pozadia vrcholovej politiky, spôsobom nevtieravým, ale emocionálne o to účinnejším. Napriek tomu, že sa Zuzana Čaputová rozhodla znovu nekandidovať, film neodrádza od vstupu do politickej arény. Ukazuje len to čo človeka, kto sa na to dá, môže stihnúť. Päťročná odysea našej prvej prezidentky je snímka poučná a či už niekto bude mať k nej výhrady nie je podstatné. Už aj preto, že v slovenskej kinematografii takýto záznam chýbal a pre budúcnosť bude rozhodne mať svoju nezastupiteľnú historickú hodnotu.

Prezidentka (Ms. President), Slovensko, Česko, 2024
Dĺžka: 109 minút
Réžia: Marek Šulík
Scenár: Marek Šulík
Kamera: Marek Šulík
Strih: Janka Vlčková, Marek Šulík
Zvuk: Daniel Němec
Produkcia: Barbara Janišová Feglová, Anna Lisalová, Ivo Andrle
Hrajú: Zuzana Čaputová
Distribúcia: Film Expanded
Premiéra v SR: 31. októbra 2024
Foto: Film Expanded