Za ich stretnutie po rokoch mohla šťastná náhoda. Obaja pôvodom Američania, absolventi francúzskeho lýcea v New Yorku sa stretli na parížskej ulici. Fanny toho času Fournierová (Lou de Laâge) to mala na konci svojej obedňajšej prestávky namierené do galérie, kde pracuje. Alain Aubert (Niels Schneider), spisovateľ s vlažnými úspechmi, jej šiel hľadajúc v uliciach inšpiráciu pre najnovší román, priamo oproti. Vymenili si medzi sebou pár úsmevov, príjemne si v spontánne živom rozhovore zaspomínali a vo vzduchu zostal aj prísľub pozvania na obed niekedy v presnejšie neujasnenej blízkej budúcnosti. Vzhľadom na to, že Alain očividne Fanny od strednej tajne miluje a tá sa pri ňom začína cítiť menej ako „trofej“ vlastného manžela Jeana (zlovestne zábavný Melvil Poupaud), ktorý jej krásu majetnícky vystavuje pred očami svojich bohatých priateľov, je jasné, že určite nezostane len pri jednom obede a možno ani nie len pri obede... Lenže, čo ak sa im to následne obom vymkne spod kontroly?

Jean Fournier je v istom zmysle milujúcim manželom, čo sa prakticky v ničom nepodobá na Fannynho bývalého – údajne rockového hudobníka, plného citu a omamných látok, ktorého mala Fannina matka Camille Moreauová (skvelá Valérie Lemercier) tak povediac za stroskotanca. A v istom zmysle, určitá zatiaľ nepriznaná miera stroskotania je tak trochu cítiť aj z jej pletiek s Alainom. Žeby nutne potrebovala „rozbiť“ životné istoty, ktoré jej dokáže dopriať aktuálny manžel Jean? Alebo v Jeanovi podvedome vníma niečo znepokojivé za jeho sebavedomou maskou úspešného človeka? Veď Fanny ani netuší, čím sa vlastne živí. Vie podľa jeho slov len, že pomáha bohatým, stať sa ešte bohatšími. Zatiaľ, čo po večierkoch s jeho priateľmi sa s určitou mierou čierneho humoru šíri „šuškanda“ o tom, že utopenie sa Jeanovho niekdajšieho spoločníka v podnikaní, nemusela byť tak úplne náhoda. Na druhej strane, keď niektorí priatelia Fannynho manžela v súvislosti s čoraz častejším strácaním sa ľudí zvyknú spomínať aj mimozemské únosy a podobné absurdnosti, je jasné, že nie úplne všetkému, o čom hovoria, treba prisúdiť nadmernú mieru vážnosti. Samozrejme, že Jean začne byť v súvislosti s Fannyným zvláštnym správaním v ostatnej dobe podozrievavým, čo ho nakoniec vyprovokuje k tomu najať si súkromných detektívov. Po tom, čo sa jeho najhoršie obavy potvrdia, mu nezostane nič iné, len svoj vzťah k milovanej manželke od základov prehodnotiť. Fanny v najbližšom období bude určite potrebovať od neho výraznejšiu psychickú podporu, keďže aj Alain sa čoskoro bez jediného slova vytratí. Veď ono to už tak čas od času „vypáli“, že milenec pred kľúčovým rozhodnutím v čoraz vážnejšom vzťahu odrazu spanikári...

Zásah šťastím je už päťdesiatou položkou v režijnej filmografií kráľa filmových neurotikov Woodyho Allena. Film, ktorý nakrútil viac-menej v tvorivom exile po obvinení zo sexuálneho obťažovania zo strany dcéry Dylan Farrow, a ktorý by mohol byť vzhľadom na vek aktuálne osemdesiatosem ročného autora, prípadne problémy s distribúciou pár jeho predchádzajúcich titulov v kinách zároveň aj akousi labuťou piesňou. Je opäť vyjadrením lásky k mestu svetiel - napriek tomu, že väčšina autorových vrcholných diel nachádza vďačnú kulisu v New Yorku. Herecky je sám o sebe opäť neprítomný. Dialógy a monológy – Allanov dosť zásadný tvorivý nástroj – sú po prvý raz vo francúzštine, čo im dodáva isté špecifické čaro a zároveň to pomáha divákovi oprostiť sa, či až scudziť od vlastných očakávaní v súvislosti s dominujúcimi zápletkami a zvratmi. V scenári Woodyho Allena je možné nájsť určité „ozveny“ dávnejších režisérových klasík ako Zločiny a poklesky (1989), či Match Point – Hra osudu (2005), avšak v podstatne odľahčenej podobe. Príbeh je prehľadne rozdelený do dvoch pocitovo odlišných polovíc, pričom v každej akoby hrali prím vždy iné postavy.

Prvá polovica je typickou allenovskou štúdiou či už manželských alebo mileneckých vzťahov, kde v štandardnom milostnom trojuholníku začne prevládať idealistická romantika nad chladným pragmatizmom každodenného života. Vývoj zápletky asi nikoho veľmi neprekvapí. To očakávané však príjemne oživujú drobné originálne detaily v súvislosti s pozvoľna sa obmieňaným, až priam „gradovaným“ výberom obedového menu. Pri sledovaní príležitostných stretnutí Fanny s Alainom prevláda pocit úsmevnej romantickej komédie, pričom prívlastok romantickej je pre publikum skoro až pohlcujúci. Parížske parky hrajú ideálnu kulisu nežným, nápaditým dialógom sledovaným kameramanom Vittoriom Storarom v inscenačne náročných, dlhých záberoch. Svoje osobité čaro má aj nápadný estetický kontrast medzi nalešteným luxusom domu, v ktorom Fanny žije s Jeanom a určitou patinou Alainovho „bohémskeho“ podkrovného bytu. O podstatnú mieru čara sa postarajú, samozrejme, tiež herci bez zaváhania mimikou a gestami sekundujúci zamatovo nežným jazzovým melódiám a rytmom, ktorým dominujú skladby Nat Adderley Sextet, Herbie Hancock, Milt Jackson, prípadne Art Farmer & Donald Byrd.

Väčšina z hereckého obsadenia, mimo ústredného páru, hrá v prvej polovici len druhý part, aby sa o niečo výraznejšie začali prejavovať neskôr s prispením dejových motívov vhodných pre detektívku. Jean Melvila Poupauda začne výraznejšie vystrkovať „rožky“ a s ním sa aj režisér výraznejšie pohrávať s napätým očakávaním diváka. Nepredstavuje totiž žiadnu štandardnú variáciu na zhrdeného podvedeného manžela, čo by už pri prvej príležitosti konal impulzívne a bez rozmyslu. Rovnako tak by asi málokto čakal nakoľko s prvými prichádzajúcimi podozreniami ozvláštni dej niekdajšia fanúšička knižných detektívok Camille Valérie Lemercier (Návštevníci, Operácia Corned Beef), odhodlaná za každú cenu vlastnej dcére pomôcť, napriek tomu, že Jean bol v porovnaní s inými Fannynmi nápadníkmi jej zaťom-favoritom. Pričom s jemne existenciálnym konštatovaním často prehliadanej a málokedy skutočne reflektovanej dôležitosti šťastnej náhody v živote postáv alebo nás divákov – napríklad jedna z hlavných tém Alainovho románu, spúšťač celej milostnej zápletky – si režisér vtipne vypomôže aj „zásahmi“ Deus ex machina na tých správnych miestach.

Zásah šťastím nie je majstrovským dielom Woodyho Allena, ale od veľa z tých pamätných si čo-to vypožičiava. Je to film nakrútený pre radosť a v prvom rade pre divákov, ktorí naňho napriek rôznym kontroverziám nezanevreli. Pri scénach parížskymi kulisami ozvláštnenej romantiky duša nejedného pookreje. A keď dôjde na zločin, významovo náznakovej jemnosti a hlavne neprvoplánovo gradovaného napätia je dostatok na to, aby každý – či už svojmu partnerovi / partnerke verný / neverný - člen publika tam niekde v prítmí kinosály tŕpol, ako to s postavami humorne podliehajúcimi vlastným osobným neurózam, zločinom a pokleskom nakoniec dopadne. V prípade, žeby sa Zákaz šťastím ukázal byť predsa len režisérovým rozlúčením sa so strieborným plátnom, je to rozlúčenie naozaj dôstojné.

Zásah šťastím (Coup de chance ), Francúzsko, USA, 2023
Dĺžka: 96 minút
Réžia: Woody Allen
Scenár: Woody Allen
Kamera: Vittorio Storaro
Strih: Alisa Lepselter
Zvuk: Jean-Marie Blondel
Scénografia: Alain Bainée
Masky: Marie Lastennet, Fabienne Robineau
Kostýmy: Sonia Grande
Produkcia: Letty Aronson, Erika Aronson
Hrajú: Lou de Laâge, Valérie Lemercier, Niels Schneider, Melvil Poupaud, Elsa Zylberstein, Grégory Gadebois, Guillaume de Tonquédec, Anne Loiret, Sara Martins, Arnaud Viard, William Nadylam, Yannick Choirat, Jeanne Bournaud, Philippe Uchan, Sâm Mirhosseini, Benoît Forgeard
Distribúcia: Magic Box Slovakia
Premiéra v SR: 4. januára 2024
Foto: Magic Box Slovakia