Zdá sa, že dlhotrvajúca a bohatá kariéra milostných príbehov je nekonečná a žije naďalej v najrôznejších verziách romantických drám i komédií, ujíma sa jej prostredie genderových, transgenderových, binárnych i nebinárnych príbehov a svoje k nej má čo povedať i polyamorická organizácia vzťahov medzi mužmi, ženami a všetkými ďalšími. Nedávno rezonovala aj korejská love story Minulé životy (2023), s metafyzickým rámcom osudom nerušenej večnej lásky.

Na tejto vlne do našich kín doputovala aj kanadsko-francúzska verzia dilemy medzi srdcom a rozumom Povaha lásky. Rieši ju profesorka filozofie Sophie. Jej teoretickým súradniciam, rozloženým medzi Platóna a Schopenhauera, rozumie a zasvätene ich vykladá penzistom na univerzite tretieho veku. V reálnom živote tieto znalosti však veľmi nepomáhajú. Vzťah s jej partnerom Xavierom, vzdelaným intelektuálom z dobre situovanej rodiny, je usadený a konzumovateľný bez väčších konfliktov. Zdá sa, že zdieľajú spoločné názory, nič ju neruší, možno až na mierne únavné rodinné stretnutia. Svokor zjavne trpí Alzheimerom a prestáva si pamätať aj meno svojej manželky. Návšteva vidieckeho domu odhalí jeho kritický stav a opravy sa ujme príťažlivý Sylvaine. Má firmu na stavebné práce a pre Sophie je toto stretnutie osudné. Je to láska na prvý pohľad so všetkým, čo do náhleho vzplanutia patrí. Prizná sa Xavierovi a nasleduje odchod do nového bytu. Keď však Sylvaine nájde na pohovke jeho bundu, vzbĺkne a podozrieva ju z hry na obe strany. V pauze začne Sophie rozmýšľať, jej milovaný je jednička, čo sa týka mužnosti a sexuálnych kompetencií, ale keď dôjde na intelekt, tak sa ukáže jeho nemotorná ťažkopádnosť a dokonca aj sklon k rasizmu. Na chvíľu sa vráti ku Xavierovi, ale obrat netrvá dlho. Sylvaine má však o pokračovaní vzťahu tradičnú predstavu, uvedie ju do rodiny a na oslave narodenín pred Sophie pokľakne, vyberie prsteň a požiada ju o ruku. Je zmätená. S takýmto vývojom akosi nepočítala, napriek do zbláznenia vystupňovanej vášni.

V podstate by sa asi dal celý príbeh označiť ako tuctový, niet tu výraznejších podtextov, vidíme dvojicu, ktorú nepriaznivo dobehne ich rozdielne spoločenské zaradenie. Za sexuálnym ošiaľom už nie je nič, čo by ich spájalo. Sophie nie je vyznávačkou manželstva, i s Xavierom zrejme neboli zosobášení a k rozhovoru so Sylvainom na túto tému nedošlo. Sophie uviazla medzi tradičným a netradičným, znehybnená dilemou, z ktorej akosi niet východiska. V tomto momente by sa mohol začať iný príbeh a dovolím si tvrdiť, že oveľa zaujímavejší. Ako by sa asi rozvíjal vzťah s mužom s rovnakou skúsenosťou už však môžeme len fabulovať. Na ten  však v disciplíne love story asi niet bezpečných schém a šablón, s ktorými by sa dalo operovať.

Autorke, režisérke a herečke Monii Chokri, ktorá si vo filme zahrala menšiu úlohu, však nešlo o rozpletanie zložitej sociálnej a emocionálnej dilemy. Šlo tu hlavne o francúzsku zábavu, ľahkú, romantickú a vtipnú. S málom si však vystačila vcelku znesiteľne aj napriek tomu, že sa milostné hry nekonali v príťažlivom exotickom a navyše dovolenkovom prostredí. Ak malo ísť v prvom rade o evokáciu sexuálneho pôžtiku a vzrušenia pre dámy i pánov, šetrenie so zábermi na telá, oddávajúce sa radostiam tohtodruhu, nebolo celkom na mieste. Tento žáner si ich žiada dosť nekompromisne. Situovanie do kanadského Quebecu malo vo vykreslení prostredia tiež úsporný charakter. Okrem francúzštiny s akcentom si lokálne farby príliš nezahrali. Šarmantný francúzsky voluntarizmus a radosť zo všetkého, čo je nielen v posteli, ale aj na stole, tu bol vtesnaný do rodinných kruhov s neznesiteľnými deťmi a hysterickými matkami.

Ak trochu rozšírime referenčný rámec tohto filmového príbehu a spojíme si ho so zrejme blízkovýchodným pôvodom režisérky (otec je Tunisan), vidíme, že jeho ťažkopádnosť a jednoduchosť môže vykazovať črty orientálnej optiky. Aj keď sa evidentne snažila napasovať príbeh l´amour fou, bláznivej lásky, do polofrancúzskeho prostedia frankofónnej Kanady, niet tu žiadnych typicky francúzských prvkov, zábavného intelektuálneho cynizmu, ironických zvratov, alebo jeux d´esprit v Diderotovom štýle, aj keď šlo o profesorku filozofie. A nielen to, Francúz by možno povedal, že takéto vzrušene hrubozrnné pálenie mostov a totálne slepá dôvera v nový vzťah nie je francúzska, lebo jej chýba oná polyfónia rozkoše, užívanej na všetky strany. Sophie viac pripomína nejakú zúfalú blízkovýchodnú manželku, ktorú by hra s milencom stála život. Ak sa už rozbehla, musí bežať a tá záverečná osamelosť je výrazom tragédie vyradenia z akéhokoľvek spoločenského okruhu, čo, samozrejme, zase nie je záležitosť ani európska, ale ani americká.

Povaha lásky (The Nature of Love), Kanada, Francúzsko, 2023
Dĺžka: 112 minút
Réžia: Monia Chokri
Scenár: Monia Chokri
Kamera: André Turpin
Hudba: Emile Sornin
Strih: Pauline Gaillard
Zvuk: François Grenon, Olivier Guillaume
Scénografia: Colombe Raby
Kostýmy: Guillaume Laflamme
Produkcia: Sylvain Corbeil, Nancy Grant, Elisha Karmitz, Nathanaël Karmitz
Hrajú: Magalie Lépine Blondeau, Pierre-Yves Cardinal, Francis-William Rhéaume, Monia Chokri, Steve Laplante, Marie-Ginette Guay, Micheline Lanctôt, Guillaume Laurin, Linda Sorgini, Mathieu Baron, Christine Beaulieu, Lubna Playoust, Guy Thauvette, Karelle Tremblay
Distribúcia: Continental film
Premiéra v SR: 13. júna 2024
Foto: Cintinental film