Po Zázrakoch (2014) a Šťastnom Lazzarovi (2016) uzatvára Alice Rohrwacher voľne prepojenú trilógiu o živote na vidieku – vždy spätom s odkazmi do minulosti – tragikomédiou Chiméra. Talianska filmárka sa aj naďalej kinematografii, ktorá kráča zaužívanými cestami, dôsledne vyhýba. Jej tvorbu označuje určitá nostalgia za jednoduchým životom a viera v anarchickú silu utláčaných, jej príbehy sa ponášajú na túžobné sny odohrávajúce sa v jednoduchšom, veľmi zmyselnom svete bez médií. Ide o „staré príbehy“, popretkávané biblickými motívmi, odkazmi na bájky, rozprávky a legendy o svätých nie v podobe nedotknutých tradícií, ktoré treba oživiť, ale pozostatkov opotrebovaných každodenným životom a časom.

Chiméra sa odohráva v 80. rokoch minulého storočia. Angličan Arthur (Josh O'Connor), čerstvo prepustený z väzenia, sa vracia späť do svojho skromného domova na okraji malého talianskeho mestečka na vidieku pri Tyrrhenskom mori. Rovnako ako pred uväznením pomáha bande vykrádačov hrobov vypátrať staré poklady. V chátrajúcej vile Flory (Isabella Rossellini), matky svojej zosnulej veľkej lásky, zároveň stretáva zábavu milujúcu slúžku Italiu (Carol Duarte). Od jeho starých kamarátov, ktorí ho v dobrej nálade vyzdvihujú zo železničnej stanice, si zachováva istý odstup. Arthur je outsider a kríženec medzi priestorom a časom, ktorý žije za mestskými hradbami v chudobnej chatrči z vlnitého plechu. Ovláda tiež tajomnú schopnosť používať konár na nájdenie skrytých vecí a ich zviditeľnenie.

Alice Rohrwacher vo svojom pestrom a mnohovrstevnom filme opäť spája tragikomické a burleskné prvky v tradícii commedie dell'arte. Starosvetská zrnitosť meniacich sa analógových formátov, zasadenie do vidieku 80. rokov, vyžaruje rozprávkovú atmosféru a nadčasový realizmus, ktorý zároveň oživuje grotesku nemých filmov. Talianska režisérka okrem skĺbenia tradičného a mýtického opäť úspešne sprítomňuje anarchického ducha, radosť zo života a naivné sny o slobode tých, ktorí zabudli na históriu. Náhle zrkadlenie alebo prevrátenie kinematografického obrazu tvárou v tvár nadprirodzenému nie je jediným ozvláštnením či sprítomnením aparátu, ktoré Rohrwacherovej film obsahuje: kamera Hélèny Louvarte neustále mení formát, mení pomer strán, využíva zrýchlenie obrazu podobné nemým filmom alebo náhle zmrazenie obrazu. Rohrwacher uplatňuje celý formálny repertoár možností, aby samotný filmový obraz povýšila na hodnotný artefakt. Rozprávanie Chiméry, ktorá začína ako dobrodružný film, pričom sa postupne mení na charakterovú štúdiu večného hľadača a tuláka, a v určitom bode sa čoraz viac rozvinie do filozofickej úvahy o hodnote nedosiahnuteľnej minulosti, zostáva po celé trvanie rovnako hravé. Film taktiež poukazuje na odvrátenú stránku talianskeho vidieku poznačeného chudobou a začiatok predaja talianskych pokladov investorom a zberateľom. V polorozpadnutom paláci sa Arthur zoznámi so starou Florou, matriarchálnou osobnosťou, matkoumnohých dcér, žiarliacich na Beniaminu, nezvestnú sestru, o ktorej je neustále reč. Florinou nedávno zamestnanou slúžkou je mladá Italia (Carol Duarte), ktorá, ako už názov napovedá, je skôr alegóriou ako postavou, je narážkou na tradičné feudálne štruktúry krajiny.

V konečnom dôsledku však Chiméra úplne nedosahuje pútavosť a intenzitu Šťastného Lazzara, Rohrwacherovej predošlého filmu. Naskytá sa pri jej sledovaní otázka. Môže byť film príliš hravý? Natoľko, že sa jeho štylistka stáva príliš do seba zahľadená a očakáva priveľa? Podivné dobrodružstvo s duchom idealistických vydedencov sa stáva nepokojným, niekedy až nevyspytateľným, a hoci má za sebou Rohrwacherovej entuziazmus ako hnací motor, niekedy blúdi rovnako ako jeho hlavný hrdina. Niet pochýb, že sa Chiméru oplatí pozrieť, najmä ak holdujete tvorbe režisérky. Viac sústredenej pozornosti na Arthurovu odyseu vrátane objasnenia, čo ho skutočne spájalo s jeho stratenou milenkou, by priviedlo tento magický realizmus do správnej rovnováhy.

Chiméra (La chimera), Taliansko, Francúzsko, Švajčiarsko, 2023
Dĺžka: 130 minút
Réžia: Alice Rohrwacher
Scenár: Alice Rohrwacher
Kamera:Hélène Louvart
Casting: Chiara Polizzi, Fiona Weir
Strih: Nelly Quettier
Scénografia: Emita Frigato
Kostýmy: Loredana Buscemi
Produkcia: Carlo Cresto-Dina, Manuela Melissano
Hrajú : Josh O'Connor, Isabella Rossellini, Alba Rohrwacher, Carol Duarte, Vincenzo Nemolato, Francesca Carrain, Milutin Dapčevič, Luca Chikovani, Giuliano Mantovani, Yle Vianello, Chiara Pazzaglia
Distribúcia: ASFK
Premiéra v SR: 6. júna 2024
Foto: ASFK