Keď sme bývalú vojačku impéria Koru (Sofia Boutella s mrákotne melancholickým pohľadom) videli naposledy, pokúšala sa spoločne s farmárom a svojím potenciálnym milostným záujmom Gunnarom (Michiel Huisman) nájsť nejakých odhodlaných pomocníkov s nespochybniteľnými bojovými schopnosťami, čo by mierumilovnému obyvateľstvu mesiaca Veldt pomohli ubrániť sa pred armádami admirála Materského sveta Attica Nobla (Ed Skrein). Dal im totiž desať týždňov na dopestovanie a spracovanie úrody, ktorú by si rád tyransky prebral pre potreby vlastných vojakov. A tak Kora našla sedem vhodných adeptov na nádejnú záchranu - hoci z jedného z nich sa nakoniec vykľul zradca, aby v záverečnej konfrontácií zasiahla aj samotného Nobla na adekvátne smrteľnom mieste jeho tela. Manipulátori s imperiálnou technikou si však veľmi nelámu hlavu s bežnou ľudskou smrteľnosťou vlastných vodcov. Takže vo chvíli, keď si obyvateľstvo Veldtu zdanlivo môže vydýchnuť, že sa zbavilo obávaného protivníka, hlása imperiálny dezertér Aris (Sky Yang), čo sa pridal na stranu ohrozovaných farmárov, že nie, nie. Atticus Noble je po vzkriesení z hľadiska dobývania stále pri chuti a o päť dní dorazí aj s posilami...

Bývalý generál Impéria Titus (charizmatický Djimon Hounsou) preto predstúpi pred ochraňovaný dav s príležitostným motivačným príhovorom – hoci sám tvrdí, že mu príhovory veľmi nejdú, aby občas tiež zaspieval nejakú clivú pesničku zo svojej rodnej domoviny pre pozdvihnutie nálady a ľudskej spriaznenosti s miestnymi. Plán je nasledovný: úrodu treba pokosiť, pomlátiť a preosiať – tak trochu v duchu strihových experimentov ruskej montážnej školy z 20. rokov 20. storočia bez zámerného skladania záberov s kontrastnými významami, ale za to s efektivitou videoklipov, či reklám, spomalenými zábermi kamery Zacka Snydera a dostatočne farebným nasvietením, ktoré by sa lesklo na potom orosených obnažených hrudiach. Vrecia so spracovaným obilím by mali byť vhodným bezpečnostným obložením hlavných budov. Nepriateľ si predsa nebude ničiť zdroj svojej budúcej obživy, keby ho len tak náhodou napadlo zbombardovať všetko po okolí. Do roboty sa ihneď pridá aj zvyšný (aj keď nie úplne jasný) počet galaktických „súdruhov“: majsterka meča s rukami kyborga Nemesis (večne uplakaná Bae Doona), ktorá rituálne zvykne skôr než krv protivníka najprv preliať tú svoju... Bývalý šľachtic so zručnosťou kováča a krotiteľa nebezpečných zvierat Tarak (Staz Nair), rebel Darrian Bloodaxe (Ray Fisher), či nebojácna dievčina Milius (Elise Duffy). A keď v boji dôjde na najhoršie, možno sa pridá aj skeptický robot Jimmy (s hlasom Anthonyho Hopkinsa), skúšajúci si v blízkej jaskyni parohy rôznych druhov, zrejme aby vyzeral čo najviac „cool“. Každopádne, miestni by si mali rýchlo nacvičiť pár sebaobranných trikov a ozbrojiť sa čímkoľvek, čo majú poruke. S príchodom protivníkov im príde vhod nielen poriadne nabitá puška, ale pokojne aj nejaký ten kosák s kladivom...

Snímka Rebel Moon: Druhá časť – Jazvonoska režiséra Zacka Snydera je druhou polovicou epicky štruktúrovaného viac než štvorhodinového vedecko-fantastického dobrodružstva v štýle space opery, ktorá vo svojich preprodukčných fázach ohromne „túžila“ byť súčasťou fiktívneho filmového univerza Star Wars. Stavbou príbehu zostáva naďalej inšpirovaná hrdinským historickým eposom Sedem samurajov (1954) Akira Kurosawu, či jeho populárnym westernovým remakom Sedem statočných (1960) Johna Sturgesa, aby svoju vlastnú galaktickú verziu siedmych kľúčových postáv nahradila za šikovné referencie na protagonistov iných známych space opier inšpirovaných už spomínanou klasickou trilógiou Georgea Lucasa. Bohužiaľ, aj keď predchádzajúca Rebel Moon: Prvá časť – Zrodená z ohňa (2023) divákom pripravila zaujímavú východiskovú situáciu pre svoj príbeh a v nápadne rozsiahlej, možno až nestráviteľne dlhej expozícií predstavila relatívne sympatické postavy, v záverečnom dejstve s do tej doby všetko pozitívne ničiacim zvratom zároveň divákovi ponúkla len veľmi vratké „základy“ pre vlastné dejové konfrontácie, zvraty a pointy aktuálneho pokračovania. Povedzme si úprimne, ako druhá polovica rozsiahlejšieho príbehu, pôsobí Jazvonoska dojmom len ďalšieho mlátenia už mŕtveho koňa.

Scenár, na ktorého tvorbe režisér spolupracoval s Kurtom Johnstadom a Shayom Hattenom, vníma kľúčové postavy ako rozjatrené, traumatizované charaktery z antických tragédií, ktoré nedopatrením „zablúdili“ do príliš vážne – a práve preto sem-tam až komicky nechcene pôsobiacich – kulís konvenčnej žánrovej sci-fi. Bolo už chybou predchádzajúcej časti Zrodená z ohňa, že sa jednotlivý spolubojovníci vlastne ani nemali kedy spolu zžiť, vybudovať si medzi sebou spojenectvá, prejaviť navonok svoju ľudskejšiu plastickú stránku, zatiaľ, čo film už s nimi narábal ako so starými známymi, o ktorých životné osudy by sme sa ako diváci mali obávať. Ani jeden zo siedmych galaktických „súdruhov“ však v skutočnosti nepresahuje charakterovo sploštený rozmer akčnej, či dobrodružnej figúrky, ktorá sa hrá na niečo oveľa zložitejšie a zaujímavejšie. V jednej komornej scéne – komicky pôsobiacej ako skupinová terapia – sa síce každý z hrdinov slovne prizná k traumatizujúcemu retrospektívnemu pozadiu svojich aktuálnych činov a zatúži v spolupráci s farmármi Veldtu nájsť vytúženú spásu. V kontexte celku to ale pôsobí vykalkulovane a akosi vyprázdnene. Divákovi je jasné, že všetci sú prítomní najmä kvôli bojovým choreografiám, prestrelkám, uhýbaniu pred explóziami a ďalším prvoplánovým ukážkam vizuálneho manierizmu. Všetko ostatné je navyše a z tvorivého hľadiska možno aj zbytočné.

Akčné scény majú svoje typické snyderovské, hoci nehmatateľné kúzlo – pričom im veľmi dopomáha k účinnosti nádherný soundtrack od Toma Holkenborga. Výprava Stefana Dechanta a Stephena Swaina s kostýmami Claudie Bonfe už tak nepripomínajú televízne produkcie ako predošlá časť. A ani CGI nie sú úplne márne... Kým sa v Zrodenej z ohňa protagonisti aj divák ešte len chystali na sľubovanú veľkú bitku, v Jazvonoske už konečne prebieha – a veru bolo to pocitovo asi pridlhé čakanie. Iný dojem však aktuálne pokračovanie vzbudzuje, keď sa naň pozrieme z hľadiska samostatného príbehu. Keď skúsime zabudnúť, že nejaká predchádzajúca časť bola nakrútená. Do kontextu v in medias res prerozprávanom príbehu publikum celkom efektne dostane úvodné zhrnutie predchádzajúcich udalostí robotom Jimmym a na dodatočné predstavenie hrdinov nám dobre poslúži séria retrospektív v rámci scén už spomínanej skupinovej „terapie“. To ostatné je už len relatívne slušne vystavaná akčná zábava, v ktorej logiku veľmi hľadať netreba. Ale na to už vlastne divákovi ani nezostane veľa času.

Rebel Moon: Druhá časť – Jazvonoska je jasným dokladom, že si režisér Zack Snyder opäť ukrojil priveľké tvorivé sústo. V nadväznosti na Zrodenú z ohňa je film naratívnou katastrofou. Bez nej však dokáže fungovať s oveľa väčšou remeselnou istotou, pobaviť svojím úmyselným aj neúmyselným zámerom. Ako samostatný film je síce neúplný, avšak menej ako jeho predchodca, ktorý sa nezmohol na nič iné len sľubovať osudovo prichádzajúce zvraty. Nie je žiadnym veľdielom hodným obdivu, no aj vo svojich menej vydarených pasážach, dokáže byť keď už nič iné aspoň vizuálne pútavý a ako raritný nepodarok rozhodne nie je nezaujímavý.

Rebel Moon: Druhá část – Jizvonoška (Rebel Moon - Part Two: The Scargiver), USA, 2024
Dĺžka: 124 min
Réžia: Zack Snyder
Scenár: Zack Snyder, Shay Hatten, Kurt Johnstad
Kamera: Zack Snyder
Hudba: Tom Holkenborg
Strih: Dody Dorn
Zvuk: Andy Koyama
Scénografia: Claudia Bonfe
Masky: Annie Cardea
Kostýmy: Stephanie Portnoy Porter
Produkcia: Zack Snyder, Deborah Snyder, Eric Newman
Hrajú: Sofia Boutella, Cleopatra Coleman, Cary Elwes, Anthony Hopkins, Corey Stoll, Ed Skrein, Michiel Huisman, Djimon Hounsou, Stuart Martin, Du-na Bae, Alfonso Herrera, Ray Fisher, Fra Fee, Staz Nair, Rhian Rees, Charlotte Maggi, Darren Jacobs, Paul Culos, Savanna Gann, Josefine Lindegaard, Stella Grace Fitzgerald, Elise Duffy, Matt Nolan, Sky Yang
Distribúcia: Netflix
Foto: ČSFD cz.