Román Jamesa Clavella (1924-1994) vyšiel v roku 1975 a bol považovaný za populárnu enycklopédiu japonskej histórie a kultúry. Je situovaný do 16. storočia, kedy sa Japonsko zmietalo v neustálych mocenských zápasoch. Víťazne z nich vyšiel Ieyasu Tokugawa, stal sa vládcom - šógunom a dal názov celej epoche, ktorá trvala až do druhej polovice 19. storočia, keď sa krajina zbavila dvestoročnej izolácie a otvorila sa západnému vplyvu v ére Meidži. V nej sa odohráva i americký film Posledný samuraj a predstaviteľa hlavného oponenta rady regentov Yoshi Toranagu, Hirojuki Sanadu, tu môžeme vidieť ako Uija, člena družiny samuraja Kacumota.

Yoshi Toranaga je inšpirovaný postavou Ieyasu Tokugawy. Po smrti šóguna Taikó po ňom ostane nedospelý následník a jeho matka Ochiba. Umierajúci panovník poverí regentstvom Toranagu, ale situáciu chce zvrátiť ďalší člen rady Ishida (Takehiro Hira). Manipuluje radu vo svoj prospech, chce, aby ho zvolili za šóguna. Najväčším problémom je Toranaga, ktorého drží v zajatí na hrade v Osake. Podarí sa mu ale utiecť a Ishidovi chýba člen v rade. Tá je takto neschopná voľby. Ďalší člen môže byť zvolený až po tom, čo sa Toranaga vzdá, alebo umrie, na čom Ishida usilovne pracuje. Nemá voči sebe ale jednoduchého súpera. Toranaga je inteligentný a dokáže zosnovať zložitý plán. Do jeho scenára sa hodí i námorník John Blackthorn (Cosmo Jarvis). Je Angličan a plavil sa na holandskej lodi. Stroskotala pri brehoch Japonska. Posádku uväznili a loď podpálili. Z paluby však odnesú zbrane, ktoré Toranagu zaujímajú. Blackthorn síce mieri na popravu, ale on ho zachráni ako užitočný zdroj informácií. Dozvie sa o existencii protestantov a kritike katolíckej cirkvi, reprezentovanej v Japonsku portugalskými jezuitmi. Námorník mu kreslí do piesku mapu sveta. Tak ako Holanďania a Angličania zrejme nevedeli o existencii Japonska, Japonci rovnako nemali poňatia o Európe a ďalších národoch schopných postaviť sa portugalskému monopolu na obchod s Áziou. Len pre ozrejmenie, Španieli a Portugalci si rozdelili vplyv tvz. papežským poludníkom. V roku 1493 vydal pápež Alexander I. bulu Inter caetera, určujúcej líniu, prebiehajúcu cez Atlantický oceán. Španielom patrili územia na západ od nej, Portugalcom na východ. O tejto dohode hovorí John Toranagovi. Videl na ceste navyše portugalské pevnosti, plné vojakov a zbraní, pripravených na ochranu námorných obchodných ciest a eventuálnu vládu nad krajinami, ktorým by sa portugalský vplyv nepáčil. Vládcapozorne počúva. Oceňuje Johnove rady a menuje ho do významnej pozície hatamota. Angličan o pocty veľmi nestojí, chce späť svoju loď s posádkou a túži odplávať domov. Japonsko sa mu čoraz viac dostáva pod kožu i vďaka krásnej prekladateľke Mariko (Anna Sawai). Má blízko k portugalskému kňazovi, pod jeho vplyvom prestúpila na kresťanstvo, začala sa učiť nielen latinsky, ale i portugalsky. Je ale plne v službách Toranagu. Neustály kontakt s cudzincom znervózňuje jej muža Buntara (Shinnosuke Abe). K tomu nič necíti, otec Mariko pred vlastnou popravou a obvinení zo zrady šóguna, rýchle vydal, aby ju zachránil.

Do konfliktu regentov sa snažia zasahovať aj Portugalci. V Japonsku sú prítomní nielen duchovní, ale aj obchodníci, rozhodnutí odstrániť z cesty kohokoľvek. Protestant vedľa Toranagu ich znervózňuje. Snažia sa Johna obviniť z pirátstva a dosiahnuť jeho popravu. Pošlú za nim dokonca vrahyňu do Toranagovho paláca. John to síce s mečom veľmi nevie, ale má aspoň pištoľ. Všetko smeruje k rozuzleniu. Veliteľ žiada o vojenskú pomoc svojho brata. Ten pomoc sľúbi, ale nakoniec ho zradí. Zdá sa, že mu neostáva nič iné, len sa vzdať Ishidovi, čo aj urobí. Na prekvapenie celej družiny ohlási odchod do Osaky. Toranagov syn sa rozhodne zradcu zabiť, ale nešťastne spadne a rozbije si hlavu so smrteľným následkom. Tak získava otec ďalší čas a ten hrá v jeho prospech. Zložitý plán sa postupne napĺňa.

Celá dramatická konštrukcia zápasu o mocenské pozície napĺňa žánrový model historického filmu, ktorý sa v hrubých rysoch len málo odkláňa od podobných západných príbehov z obdobia stredoveku, je naplnený akčnými zápasmi i nevyhnutnou líniou love story. Odlíšiteľný aj od predchádzajúcej verzie Šóguna z roku 1980 s Richardom Chamberlainom v roli Johna a Toširo Mifunem ako Toranagom, je niečo ako vnútorný rytmus, navodzujúci mlčaním a úspornými dialógmi, ale aj pohľadmi do mĺkvej a hmlistej prírody, atmosféru hrozivých vĺn, predchádzajúcich reálne drámy. Jednou z nich je aj zemetrasenie, v dôsledku ktorého umiera veľká časť Toranagovej armády a on sotva prežije. K tejto kvalite sa pridáva aj schopnosť zobraziť dôstojný realizmus prostredia vo všetkých rozmeroch, dedín, rybárskych prístavov i honosných hradov a palácov. Už pri vydaní románu sa, okrem diskusií o podiele fikcie a reálnych historických okolností, písalo o Clavellovom prínose k poznaniu japonskej histórie a kultúry. Spisovateľ dokonca informoval o ponuke istého blízkovýchodného magnáta. Chcel, aby o jeho krajine napísal rovnaký román ako o Japonsku. Sľúbil mu vraj tanker plný ropy.

Médiom pre zrkadlenie kultúrnych rozdielov je John Blackthorn. O krajine, kam prišiel nič netuší. Nerozumie prečo sa všetci ukláňajú a sú pozorní, ale ľudský život pre nich nič neznamená. Rituálna samovražda seppuku je preň výrazom barbarizmu. Za barbarov však Japonci pokladajú aj prišelcov. Neovládajú zložito prepracované maniere najvyššej japonskej spoločnosti a hodnoty samurajskej morálky a cti. Pohŕdajú Johnom, obyčajným námorníkom, lebo nemá meč a nevie s ním ani narábať. Nejde mu to ani pri stole a sofistikované stolovanie mu je cudzie. Celá táto línia kultúrnych rozdielov, prítomná viac v románe, má v seriáli druhoradú úlohu, ale nestráca sa a reflektuje situáciu historického stretu kultúr a ich konfrontácie. Ázia sa snažila ubrániť vplyvu západných nájazdov obchodníkov i armád izoláciou a tvrdým postihom náboženskej infiltrácie v podobe kresťanských misionárov. Vždy len načas, lebo výhody priemyselného pokroku nakoniec prekonali akékoľvek hranice. I túto historickú situáciu je dobré si pripomínať v akejkoľvek kríze „útoku a obrany“.

Otázkou je pokračovanie seriálu Šógun, ako avizujú niektoré zdroje, na cenu Emmy nie je prihlásený ako limitovaná séria, čo znamená, že s pokračovaním sa počíta a predstaviteľ hlavnej roli Toranagu Hirojuki Sanada podpísal zmluvu na druhú sériu. Či k nej pribudne aj tretia je vec vyjednávania s majiteľmi práv na román.

Šógun (Shōgun, TV seriál), USA, (2024–2025)
Dĺžka: 10 h 56 min (Minutáž: 54–71 min)
Manažéri projektu: Justin Marks, Rachel Kondo
Réžia: Frederick E.O. Toye, Jonathan van Tulleken, Charlotte Brändström
Predloha: James Clavell (kniha)
Scenár: Justin Marks, Rachel Kondo, Shannon Goss, Nigel Williams
Kamera: Sam McCurdy, Christopher Ross, Marc Laliberté, Aril Wretblad
Hudba: Nick Chuba, Atticus Ross, Leopold Ross
Casting: Laura Schiff
Strih: Maria Gonzales, Thomas A. Krueger, Aika Miyake
Zvuk: Brian Armstrong, Benjamin L. Cook, James Gallivan, Steve Pederson, Greg P. Russell, Michael T. Williamson
Scénografia: Lisa Lancaster, Peter Bodnarus, Helen Jarvis, Chris Beach, Andrew Li, Grant Van Der Slagt
Masky: Florencia Cepeda, Sarah Buckley, Darci Jackson, Toni Amoroso, Courtney Frey, Samantha Warren Gibb, Mariann Wong
Kostýmy: Carlos Rosario
Produkcia: Tom Winchester, Hirojuki Sanada, Erin Smith, Jamie Vega Wheeler, Eriko Miyagawa
Hrajú: Cosmo Jarvis, Hirojuki Sanada, Júka Kóri, Tadanobu Asano, Anna Sawai, Yûki Kedôin, Tommy Bastow, Hiroto Kanai, Emi Kamito, Toši Toda, Takehiro Hira, Nestor Carbonell, Tokuma Nišioka, Moeka Hoši, Júki Kura, Hiro Kanagawa, Paul Moniz de Sa, Jared Ager-Foster, Dakota Daulby, Fumi Nikaidó, Joaquim de Almeida, Jukidžiró Hotaru, Šin'nosuke Abe, Louis Ferreira, Paulino Nunes, Joriko Dóguči, Júki Takao, Gerardo Barcala, Jason Furukawa, Akiko Kobajaši, Ned Dennehy, Roger LeBlanc, Nelson Leis, Brandon Nomura, Yutaka Takeuchi, Gabriel Prevost-Takahashi
Distribúcia: Disney+
Foto: ČSFD cz.