Prvé mesiace roku 1957 v talianskej Modene Enzo Ferrari (Adam Driver), niekdajší automobilový pretekár a momentálne aj na ten najdrobnejší detail vonkajšieho vzhľadu, no tiež vnútorného ovládania sústredený „commendatore“ vlastnej továrne na výrobu sakramentsky rýchlych áut, sa ráno prebúdza v náručí svojej dlhoročnej milenky Liny Lardiovej (Shailene Woodley). Prikrýva paplónom nepriznaného desaťročného syna Piera (Giuseppe Festinese), ktorý bude mať čo chvíľa birmovku. V tichosti odtlačí auto čo najďalej od domu, aby ich nezobudil zvukom štartovania a namieri si to... Domov. K odcudzenej manželke Laure (vynikajúca Penélope Cruz), ktorej by možno ani tak nevadilo, že chodí za milenkami, ale vracať by sa mal vždy pred tým, ako sa začne pracovná zmena ich služobníctvu. Vlastní väčšinu akcií z ich spoločnej firmy a v obchodných záležitostiach je mimoriadne obratná. Vyčíta Enzovi, že neurobil všetko, čo bolo v ľudských silách, aby odvrátil smrť ich dospelého syna Dina na svalovú dystrofiu minulý rok. A sem-tam naňho pri raňajkách vystrelí zo zbrane...

Hrob ich syna manželia navštevujú dennodenne, každý zvlášť a odlišne tiež prejavujú svoje zdrvujúce pocity straty. Enzo má pri tom v otázkach ľudskej smrteľnosti okolo seba dôkladne vystavané múry – veď už videl toľkých svojich priateľov-pretekárov zomierať. Dokonca vo svojich aktuálnych favoritoch na trati vníma určité sebadeštruktívne rysy a vlastne ich aj nabáda, aby sa v kritických zákrutách riadili nemilosrdnou túžbou po víťazstve viac, než pudom sebazáchovy. Dopyt po autách Ferrari v ostatných rokoch výrazne prevýšil ponuku, a tak Enzo musí zapracovať na zvýšení produktivity. Finančne je však firma v červených číslach. Chcelo by to nájsť si vhodného investičného partnera – napríklad pod značkami Fiat alebo Ford. Ako to však urobiť, aby Enzo neprišiel o tvorivú kontrolu nad svojimi návrhmi? A hlavne, ako presvedčiť zhrdenú manželku, aby mu udelila plnú moc pri vyjednávaní? Riešenie by mohlo predstavovať prihlásenie piatich pretekárov do vytrvalostného Mille Miglia, tisíc míľ dlhému závodu talianskou krajinou a mestami s atraktívnou históriou. Nováčika s nespochybniteľným talentom, no občas príliš kladúceho nohu na brzdový pedál odmerane príjme v markízovi Alfonsovi De Portago (Gabriel Leone). Ten sa dokonca stane favoritom aj malého Piera. Pričom osvedčená staré „páky“ vo výbere reprezentujú veterán Piero Taruffi (Patrick Dempsey), či arogantný Brit Peter Collins (Jack O'Connell). Medzi tým sa Dina v rozhovore bankovým úradníkom, čo sa nešťastne preriekne, dozvie o finančnej podpore možnej Enzovej milenky z firemných peňazí. Konečne má možnosť odhaliť jej identitu – aj keď bude z celej Modeny zrejme tá posledná, ktorá o nej stále nevedela. Vyjednávanie o budúcnosť automobilky sa tak môže konečne začať...

Snímka Ferrari režisérskej legendy Michaela Manna (Neľútostný súboj, Collateral) je originálnym pohľadom na žáner životopisného filmu, snažiacim sa vzpierať väčšine jeho „povinných“ klišé. Hoci sa film informačne sústredí na väčší časový úsek zo života vlastného charizmatického a inšpiratívneho protagonistu, s odzbrojujúcim prehľadom dramatizuje len vybraný kľúčový úsek v súvislosti s prípravou, priebehom a tragickým dopadom Mille Miglia z 11. až 12. mája 1957. Návrhy na zlepšenie designu, či technických prostriedkov na zrýchlenie motorov, či zlepšenie aerodynamiky, ohlušujúce burácanie motorov áut kľučkujúcich v nebezpečných zákrutách a na pretekoch sa obiehajúcich navzájom, organicky koexistujú vedľa pútavých scén problematického osobného života, poznačeného vyjednávaním s manželkou a konkurenciou, prípadne s nevyhnutnými odhaleniami života Enzovej tajnej rodiny – to sú od seba neoddeliteľné, významovo navzájom súvisiace tvorivé súčiastky motora, ženúce príbeh vpred.

Každá prehra má v sebe predpoklad pre budúce neopakovanie tých istých chýb a za každým víťazstvom je niečo, čo ho dokáže zásadne strpčiť. Popis problematických peripetií jednej konkrétnej individuality má výrazný presah, ktorý sa bez problémov môže dotknúť aj samotného diváka. Inšpiráciou k scenáru Troya Kennedyho-Martina sa stala faktografická kniha novinára Brocka Yatesa Enzo Ferrari: The Man, The Cars, The Races, The Machine z roku 1991. Od úvodných minút až do záverečne bodky však divák nesleduje len jeden životopisný fakt za druhým, ale spoločne s Enzom – ľudsky plasticky charakterizovaným, sústredene zahraným Adamom Driverom – často v minimalistických náznakoch aj dýcha jeho nevšednou každodennosťou. Obzvlášť fascinujúci je popis života v Modene v čase, keď zamestnanci továrne navštevujú omšu v kostole. Kňaz prirovnaním ku Kristovi vzdáva hold ich snahám v odlievaní kovov a vôbec výrobe motora, paralelne s čím sa niekde na blízkej pretekárskej dráhe uskutoční pokus konkurencie prekonať rýchlostný rekord. Všetci sa v duchu modlia, zatiaľ čo očkom sledujú odmeriavaný čas na stopkách od započutého štartovacieho výstrelu po ten cieľový. A podobnými momentmi paralelne spájajúcimi krásnu všednosť života s neobyčajnosťou zážitkov výnimočnej osobnosti v popredí je film doslova „prepchatý“.

Určitý minimalizmus vo výraze, dôkladná gradácia jednotlivých scén, zápletiek až po kľúčové zvraty a (nejednu) predtuchu blížiacej sa tragédie – obzvlášť neistota z toho, či sa udeje na pretekárskej dráhe, v súvislosti s financiami okolo spoločnosti, manželstve alebo v Enzovom tajnom súkromnom živote -, vyvolávajú dojem, že v príbehu naozaj nie je ani jediná scéna navyše. Že je každý tvorivý aspekt na tom správnom mieste. Pričom téma smrti, vyrovnávania sa s konečnosťou vlastného života a životov blízkych funguje ako tematický leitmotív umožňujúci aj divákovi výraznejšou mierou sa s stotožniť s postavami a zároveň už čoskoro osemdesiatjeden ročnému režisérovi opäť do filmu vniesť podstatnú mieru vlastnej životnej filozofie. Tá sa odráža aj v tom, ako necháva majstrom zvuku narábať s až zlovestným hučaním motorov, ako kameraman Erik Messerschmidt sleduje naleštené karosérie charakteristicky červenej farby. Každú jednotlivú zákrutu kľukatiacu sa nádhernou talianskou krajinou, či historickými centrami miest, ale aj fascinujúco motivačné monológy, keď sa Enzo pokúša vyburcovať jazdcov k čo najefektívnejšiemu výkonu.

Podstatnú mieru kúzla filmu dodávajú aj dobové reálie a kostýmy Massima Cantini Parriniho, vďaka ktorým aj Adam Driver s trakmi a nohavicami, dobre že nie až pod pazuchami, pôsobí oveľa dôstojnejšie, ako keď hral módneho návrhára v Klane Gucci (2021) Ridleyho Scotta. A na pozadí do akcie aj rodinnej nepohody atmosféricky znejú hudobné melódie Daniela Pembertona, zatiaľ čo priestor pre šťastnejšie, nenávratne v živote stratené momenty v citlivých flashbackoch vhodne dotvorí úryvok z opery La Traviata Giuseppe Verdiho. V tvorbe režiséra Michaela Manna môže byť majstrovský filmový curriculum vitae Ferrari smelo považovaný za jeden z jeho tvorivých vrcholov. Je to film štýlový, dravý, informačne bohatý, aj významovo mnoho vrstevnatý. V prvom rade mu však dominujú ľudské charaktery aj akési všeobecne platné životné zápletky presahujúce osudy konkrétnych individualít. Čo je na snímku z prostredia automobilových pretekov možno oveľa viac, než by zvykol po rýchlosti a adrenalíne bažiaci divák očakávať.

Ferrari, USA, 2023
Dĺžka: 130 minút
Réžia: Michael Mann
Predloha: Brock Yates
Scenár: Troy Kennedy-Martin, Michael Mann
Kamera: Erik Messerschmidt
Hudba: Daniel Pemberton
Zvuk: Angelo Bonanni, David Werntz
Scénografia: Maria Djurkovic, Massimo Pauletto
Masky: Aldo Signoretti
Kostýmy: Massimo Cantini Parrini
Produkcia: John Lesher, Michael Mann, P. J. van Sandwijk, John Friedberg
Hrajú: Adam Driver, Penélope Cruz, Shailene Woodley, Jack O'Connell, Sarah Gadon, Patrick Dempsey, Gabriel Leone, Valentina Bellè, Massi Furlan, Tommaso Basili, Lino Musella, Andrea Bruschi, Giuseppe Russo, Michele Savoia, Agnese Brighittini, Gianfilippo Grasso, Alex Tonti
Distribúcia: Forum Film
Premiéra v SR: 4. januára 2024
Foto: Forum Film