Ak česko-slovenský animovaný film pre dospelých scenáristu, režiséra a výtvarníka Jana Baleja Malá z rybárne, inšpirovaný rozprávkou Hansa Christiana Andersena Malá morská víla desať dní po premiére uvádza v hlavnom meste iba jediné kino na periférii, aj to len raz za deň - a vy sedíte na predstavení celkom sám, je to vážny signál, že sa niečo veľmi škaredo nepodarilo, že čosi nie je v poriadku. S filmom, s distribúciou alebo s publikom.

Najzaujímavejšie, najkrajšie i najkrutejšie príbehy píše život sám. Netreba veľa vymýšľať len pozorne počúvať. Možno aj preto sa dokumentárnej tvorbe na Slovensku darí oveľa viac a s lepšími výsledkami ako hranej. Do sľubne sa rozvíjajúcej produkcie prispel v tomto roku aj režisér Matej Mináč celovečerným dokumentom Očami fotografky o dramatickom a úspešnom živote svojej matky, poprednej fotografky Zuzany Mináčovej.

Vo svete filmu existujú počiny, ktoré sa hodnotia veľmi ťažko. Jedným z nich je aj pokračovanie vynikajúceho a temného hororu Sinister z roku 2012. V ňom sa do starého opusteného domu nasťahoval so svojou manželkou a dvoma deťmi úspešný spisovateľ a autor detektívok Ellison Oswalt.

Treba uznať, že väčšinový slovenský divák to v súčasnosti nemá ľahké. Produkcia „mainstreamových“ (snáď ma za toto delenie neukameňujú) hraných filmov na Slovensku je zatiaľ ešte len v plienkach. Okrem Kandidáta, Lóve, Zla a zopár ďalších snímok, ktoré si získali priazeň divákov a z časti aj kritiky, vznikajú na Slovensku len málokedy kvalitné, respektíve aspoň ako - tak finančne úspešné a zároveň i divácky prístupné filmy.

Americký film Nikdy nie je neskoro sotva ohromí  kritikov, ale určite zaujme množstvo divákov už samotnou skutočnosťou, že jeho protagonistkou je skvelá Meryl Streep, ktorá sa kvôli postave rockerky Ricki naučila hrať na gitare. Pred niekoľkými rokmi spevácky  príjemne  prekvapila vo filmovej podobe muzikálu Mamma mia (2008).

Je veľmi poučné pozrieť si predtým, než zhliadnete najnovší  filmový prepis diela Dekameron renesančného talianského spisovateľa Giovanni Boccaccia (1313-1375), slávny Pasoliniho film Boccaccio z roku 1972. Rozdiel  je evidentný a poznáte ho okamžite.  Kým Pasoliniho rozprávanie sa nesie v duchu doznievajúceho neorealizmu, ovenčeného zmyslom pre často obscénnu grotesknosť, vernú originálu, bratia Paolo a Vittorio Tavianovci  vo filme Úžasný Boccaccio produkujú klasickú renesančnú krásu a melodramatické „vrásky z lásky“.

Pravidlo jeden: Nikdy nemeň dohodu. Pravidlo dva: Žiadne mená. Pravidlo tri: Nikdy neotváraj zásielku. Takto nejako sa nám pred trinástimi rokmi po prvý raz prihováral bývalý vojak, dnes profesionálny kuriér Frank Martin v podaní Jasona Stathama.

Animované filmy s biblickou tematikou spravidla šírili idey jednotlivých cirkví, spoločenstiev či siekt. Aj preto ich – určených širokej verejnosti – nevzniklo veľa a spravidla končili len na videonosičoch. Belgicko-nemecko-írsko-luxemburská snímka s bláznivo komplikovaným názvom Uuups! Archa je fuč… režiséra Tobyho Genkela a pomocného režiséra Seana McCormacka si za tému vybrala biblickú potopu sveta a záchranu tvorstva na Noemovej arche, ale Boha, Noeho ani žiadnych iných ľudí v nej nenájdete. Hriech a trest, hnev a lásku, nádej a spásu áno, hoci trošku inak, ako by ste čakali.

Filmom Griswoldovci (v origináli Vacation) sa Hollywood snaží vrátiť zašlú slávu starým filmovým prázdninovým klasikám o typicky americkej rodinke na výlete autom po Spojených štátoch. Skvelý Chevy Chase si na nich doslova vybudoval kariéru geniálneho situačného komika a jeho prázdninové filmy zostanú v pamäti všetkých vyznávačov dobrých komédii ešte veľmi dlho.

Joel Edgerton (1974) je austrálsky herec. V divadle dosiahol najväčší úspech pred šiestimi rokmi, keď v známej divadelnej spoločnosti v Sydney vytvoril postavu drsného Stanleyho Kowalského v slávnej Williamsovej hre Električka zvaná túžba. Jeho partnerkou v postave krehkej Blanche bola hviezdna Cate Blanchett, režírovala Bergmanova múza Liv Ullmann.