Dokument o rodinných problémoch či rozpade rodiny nie je  v svetovej kinematografii nóvum. Ale ak ho nakrúti filmár, člen známej slovenskej umeleckej rodiny, ktorý je priamym účastníkom  udalostí a povýši bolestnú osobnú výpoveď na svedectvo s istou všeobecnou platnosťou, je to pozoruhodný čin. A za taký možno označiť  slovenský celovečerný dokumentárny film Adama Oľhu Nový život, ktorý Asociácia filmových klubov Slovenska uviedla 28. februára do našich kín. Bude aj súčasťou 20.ročníka Medzinárodného filmového festivalu Febiofest (15.3.- 14.4) . Premietať sa má spoločne s krátkym filmom Bublina, ktorého animátorkou je režisérova sestra Mária.

Keď Margaret Suckleyová zvaná Daisy, vzdialená sesternica Franklina Delana Roosevelta, ako storočná zomrela, pod jej posteľou našli súkromné denníky a listy, dotýkajúce sa Daisinho intímneho vzťahu s americkým prezidentom. Stali sa základom nového filmu známeho britského režiséra Rogera Michella Kráľovský víkend (Veľká Británia, 2012), ktorý vďaka distribučnej spoločnosti Magic Box Slovakia v posledný februárový deň vstupuje do našich kín.

  „Prešli okolo tlejúcej kopy skrúteného kovu. Vnútri sedeli čierne, zhorené trupy s vyčnievajúcimi lakťami, bez predlaktí či dlaní s prstami.“ Úryvok je súčasťou článku novinára na voľnej nohe Marka Boala. Text s názvom Death and Dishonor si všimol režisér Paul Haggis a spracoval ho do filmu V údolí Elah.

Záujem divákov je prvoradý – vyznáva sa v novinárskych  rozhovoroch  kontroverzný český režisér a scenárista Zdeněk Troška. Zdá sa, že v prípade svojho najnovšieho filmu Babovřesky (2013) si ho opäť získal. V českých kinách, kde ho uviedli 14. februára, totiž zaznamenal za prvý víkend rekordnú návštevnosť. Horšie je to s pohľadom filmovej kritiky, ktorá  nešetrí výhradami.

Drogy sú nielen jedným z  výrazných problémov súčasnosti, ale aj lákavou témou pre filmárov, ktorí sa na ne občas dokážu pozrieť i s komediálnym nadhľadom. To je napríklad prípad francúzskeho filmu Hašišbaba, ktorý od 21.februára uvádza do našich kín Continental film.

„Je to geniálne, je to nanič“ – tak rozporné boli ohlasy na uvedenie najnovšieho filmu francúzskeho režiséra Leosa Caraxa Holy Motors na vlaňajšom festivale v Cannes. Prvá skupina film vynášala do nebies, druhá ním takmer opovrhovala. No aj tak to bol jeden z favoritov na cenu – nedostal nič. Osobne patrím do skupiny, ktorá originálny pohľad a neobyčajné fortiele Caraxovho filmového umenia oceňujem.

Pred zhliadnutím filmu o Hitchcockovi, som si položila otázku: čo je na živote a tvorbe slávneho majstra „suspence“ to najzaujímavejšie? Neviem, ako pre iných, ale pre mňa všetko, čo súvisí so schopnosťou ovládať ľudskú psychiku, poznať do detailu jej reakcie, pohrávať sa s ľudským strachom, pripravovať mu neustále nové a nové  imaginárne pasce, v ktorých sa divák tak rád a s vďakou zmieta. Sociológovia filmu tvrdia, že filmový vkus dáva vždy jasné signály o stave spoločnosti, o jej „psyché“, o jej nálade a vkuse. Prečo teda sú Hitchcockove filmy v obľube už niekoľko desaťročí bez ohľadu nato, či je kríza, alebo po kríze?

Výnimočná legenda svetového filmu, 70 – ročný rakúsky režisér  Michael Haneke, právom patrí k najobľúbenejším režisérom Canneského festivalu. Za Pianistku mu udelili Veľkú cenu poroty (2001), za Bielu stuhu Zlatú palmu v roku 2009, čo sa vlani (2012) zopakovalo. Zlatá palma mu opäť pripadla za film Láska a patrí k málo režisérom, ktorí na tomto prestížnom festivale získali po dva razy najvyššiu trofej. Film, vďaka Asociácii slovenských filmových klubov, prichádza v týchto dňoch aj do našich kín.

Žene patri do rúk vareška – to je aj v tomto storočí pomerne rozšírený názor v časti mužskej populácie, ktorá sa neochotne vzdáva svojej dominantnosti v rozličných, najmä lukratívnych sférach života. Žena patrí do kuchyne – avšak nie vtedy, ak je to privátna kuchyňa francúzskeho prezidenta a tá neznáma žena prichádza do Paríža z vidieka. To už „páni tvorstva“, sústredení v nižšie postavenej  kuchyni Elyzejského paláca, zbystria pozornosť a pripravia sa na boj. Kto vyhrá?

Kde bolo, tam bolo... tak sa začínajú rozprávky i francúzsky film Kura na slivkách, ktorý od konca januára  uvádza v našich kinách Asociácia slovenských filmových klubov. V tomto prípade  je to však s určením žánru problematickejšie, lebo štýl rozprávania sa mení, takže  v niektorých okamihoch chápeme príbeh ako rozprávku z Perzie, vzápätí akoby paródiu na ňu alebo ako romantický príbeh o osudovej láske. Navyše  zaujme skutočnosť, že ide o druhé spoločné dielo tvorcov presláveného filmu Persepolis (2007).