„Prešli okolo tlejúcej kopy skrúteného kovu. Vnútri sedeli čierne, zhorené trupy s vyčnievajúcimi lakťami, bez predlaktí či dlaní s prstami.“ Úryvok je súčasťou článku novinára na voľnej nohe Marka Boala. Text s názvom Death and Dishonor si všimol režisér Paul Haggis a spracoval ho do filmu V údolí Elah.

Ako vojnový publicista sa Boal zúčastnil vojny v Iraku – ďalší jeho článok opisoval život vojakov, ktorí majú za cieľ zneškodňovať výbušniny. Svoje zážitky preniesol do scenára snímky Smrť čaká všade, po veľkom úspechu ktorej Boala zaujali neúspešné pokusy americkej armády polapiť Usámu bin Ládina. Nakrúcanie nového filmu malo práve začať, keď spravodajské médiá 2.mája 2011 oznámili teroristovu smrť.

Oscarová akadémia si režisérku Kathryn Bigelow všimla pred piatimi rokmi, keď v hlavnej súťažnej kategórii na Oscarov tromfla vojenskou drámou ex-manžela (Jamesa Camerona) a jeho modrých mimozemšťanov. Napriek tomu, že má za sebou bohatú kinematografiu, zrejme až počas nakrúcania Smrť čaká všade našla svoj štýl – do ktorého obliekla aj novinku 30 minút po polnoci. Pomalé, rozvláčne rozprávanie, malý dôraz na obrazovú estetiku, minimalistická hudba francúzskeho skladateľa Alexandra Desplata a čo najrealistickejšie možné stvárnenie udalostí. Túto snahu kritik britského Daily Mailu trefne (aj keď možno prehnane) nazval mučením diváka. Bolo by však neprimerané označiť film nudným – niektoré akčné scény sú zvládnuté bravúrne (vrátane záverečnej misie). Symboliku sa tiež dá nájsť, keď publikum hľadá pozorne a vidí jemnosť a nenásilnosť, akou sa láme charakter hlavnej hrdinky.

Postava Mayi (Jesssica Chastain) je podľa scenáristu založená na dvoch ženských pracovníčkach CIA spolupracujúcich už od deväťdesiatych rokov. Možno špekulovať, či si tvorcovia do filmu nepožičali prvky zo seriálu Homeland (kvôli obrovskému úspechu, aký v USA vyvolal) – napríklad sústredenie sa na posadnutosť ženskej protagonistky (v jej snahe nájsť bin Ládina), dôraz na jej emocionalitu a snahu obstáť v svete ovládanom mužmi. Stala sa jadrom deja, väčšinu udalostí divák vidí prostredníctvom jej pohľadu – vďaka čomu je schopný precítiť záverečnú katarziu. Boal vo vynikajúcom scenári (taktiež nominovanom na Oscara) ponúka hlbší, detailnejší a bolestnejší pohľad do osobnosti ako v prípade Williama (Hurt Locker).

Nadšenie, aké film vyvolal medzi americkými filmovými kritikmi, je síce pochopiteľné (kvôli Boalovmu scenáru, ako aj herečke v hlavnej úlohe), aj keď predsa prekvapivé – výsledok by bol rozhodne zaujímavejší, keby ho Bigelow spracovala ako dôveryhodný dokument. Tým, že vytvorila (iba) dramatizáciu skutočných udalostí, nedokáže presvedčiť, že je film dôležitý.

Kontroverzia, akú vyvolal je preto ťažko pochopiteľná. Krátko pred prezidentskými voľbami v USA predstavitelia republikánskej strany obvinili filmárov z tvorby agendy pre znovuzvolenie Barracka Obamu. Druhou háklivou témou bolo zobrazenie znepokojivých mučiacich techník – čo niektorí považovali ako odobrenie jeho praktizovania. Sympatické je, že sa dvojica Boal-Bigelow pokúsila spojiť žáner novinárskej publicistiky a filmovej drámy, čím je ťažké odhaliť akúkoľvek skrytú propagandu alebo posolstvo. „Myslím si, že je to morálny film, ktorý spochybňuje prostriedky použité na dolapenie bin Ládina,“ vyjadrila sa režisérka pre magazín Time. 30 minút po polnoci môže pripomínať pokračovanie jej predchádzajúceho filmu prispôsobené vkusu amerického televízneho diváka (nakoniec prvá séria Homeland ponúkala lepšiu zápletku) – uznanie si však nepochybne zaslúži – za odvahu a relatívne malé množstvo pátosu. Máloktorá snímka sa totiž odvážila tak agresívne zaútočiť na politické otázky.
(kinema.sk)

30 minút po polnoci, Zero Dark Thirty, USA ,2012
Réžia: Kathryn Bigelow
Scenár: Mark Boal
Strih: Dylan Tichenor, William Goldenberg
Hudba: Alexandre Despla
Hrajú: Jessica Chastain, Jason Clarke, Joel Edgerton, Jennifer Ehle, Marg Strong, Kyle Chandler, Edgar Ramirez
Premiéra: 21.februára 2013
Foto: Bontonfilm