Ak vo vás  anglický a slovenský titul dánskeho filmu Medvedík vzbudzuje predstavu plyšového macka, zabudnite. Protagonista príbehu je síce urastený ako medveď a možno aj túži, aby sa s ním niekto maznal, ako so spomínanou obľúbenou  hračkou, ale v tomto prípade je to  skôr metafora pre vyjadrenie túžby po skutočnej láske. Originálny dánsky titul  sa pohráva so slovom „raj“ a českí distributéri sa rozhodli pre slangové označenie  „mazel“ – maznáčik.

Anjelským podielom nazývajú zamestnanci škótskej pálenice každoročné dve percentá národného nápoja – whisky, ktoré sa odparia pri jej dozrievaní v drevených sudoch. Svojským „anjelským podielom“ sú ukradnuté štyri fľaše vzácneho moku, ktoré zmenia život hlavného hrdinu najnovšieho filmu britského režiséra Kena Loacha. Film, ktorý prináša do kín Asociácia slovenských filmových klubov, získal Veľkú cenu poroty na vlaňajšom Medzinárodnom filmovom festivale v Cannes, Cenu divákov v San Sebastiane a dve anglické ocenenia BAFTA.

Peniaze  vládnu svetom – aj tak by sa dalo parafrázovať vyhlásenie protagonistu, ktoré zaznie hneď v úvodnej sekvencii televízneho interview v americkom filme Smrteľné lži. O pojmoch „hospodárska a morálna kríza“, ktoré sa skloňujú v posledných rokoch častejšie, akoby sme chceli a dotýkajú sa nás všetkých, sa tu hovorí menej, ale sú podtextom diela,  ktoré  v apríli do našich kín prináša Continental Film.

Sporadicky sa venujeme aj dokumentárnej tvorbe, čo si myslím, že je dosť nespravodlivé voči dokumentom, z ktorých mnohé sú oveľa podnetnejšie a zaujímavejšie ako celovečerná hraná tvorba. Svojou témou medzi ne patrí aj dokumentárny film Dušana Trančíka Hodina dejepisu, ktorý sa slovenských a maďarských gymnáziách pýta žiakov, ako oni dnes vnímajú Trianon. Tento dokument, ktorý iste vyvolá veľa protichodných názorov, uvideli na Febiofeste 2013 a v RTVS 2.

Francúzsky herec a komik tmavej pleti Omar Sy (1978), mimoriadne obľúbený vo svojej vlasti, si získal aj slovenských divákov vlani v komédii Nedotknuteľní (2011), kde stvárnil atypického opatrovateľa telesne postihnutého bohatého podnikateľa. Od konca marca sa s ním  stretávame opäť vo filme Nepoužiteľní (2012).

„Talent je šťastie. To, čo sa v živote cení, je odvaha.“ Tento výrok Woodyho Allena oslovil mladú francúzsku režisérku Sophie Lelloucheovú, veľkú ctiteľku diel slávneho amerického herca, scenáristu a režiséra najmä preto., že aj jej chýbala pri vstupe do kinematografie odvaha. Nedostatok sebadôvery sa prejavoval v tom, že hoci už v roku 1998 spolupracovala so svojím (takmer) menovcom, známym francúzskym režisérom Claudom Lelouchom (nie sú príbuzní, navyše ich priezviská sa líšia počtom spoluhlások), hoci o rok neskôr nakrútila svoj prvý krátky film a už v roku 2006 mala napísaný scenár k celovečernej snímke, debutovala až o šesť rokov neskôr. Jej celovečernú hranú prvotinu Paríž – Manhattan prinesie do slovenských kín od 4. apríla distribučná spoločnosť Film Europe.

Bola to skôr šťastná náhoda ako premyslený dramaturgický zámer, že sa v tom istom čase dostávajú do našich kín dva filmy s podobnou tematikou rasovej intolerancie – Môj pes Killer slovenskej režisérky Miry Fornayovej (1977)  a snímka Je to iba vietor jej maďarského rovesníka Benceho Fliegaufa (1974). Príbuzné nielen tematicky, ale aj poetikou, sú ako dve strany tej istej mince. Kým prvý zobrazuje jeden deň zo života osemnásťročného mladíka, stýkajúceho sa so skupinou rasistov a ovplyvneného ich názormi, druhý si všíma, ako prežívajú jeden obyčajný deň členovia neznámymi útočníkmi ohrozenej rómskej rodiny.

Dráma Môj pes Killer je druhým celovečerným filmom režisérky a scenáristky Miry Fornay. Začiatok roka 2013 bol pre režisérku mimoriadne úspešný na 42. ročníku Medzinárodného filmového festivalu v Rotterdame uviedli film v hlavej súťaži a získal jednu z troch hlavných cien Tiger Hivos Award. Vo filme účinkujú výlučne neherci, nakrúcal sa na jar minulého roku na slovensko – moravskom pohraničí a scenár k filmu získal v roku 2009 Cenu Tibora Vichtu. Snímka slávnostne otvorí jubilejný dvadsiaty ročník MFF Febiofest 2013.

V ostatnom čase sa toľko hovorí a píše o pedofílii, zneužívaní detí, spravodlivých i možno nespravodlivých odňatiach detí rodičom pre podozrenie o zlom zaobchádzaní, o spravodlivých i sporných adopciách, šumy sú aj okolo 12 kardinálov voliacich nového pápeža, lebo vraj kryli pedofilných kňazov, že dánsky režisér Thomas Vinterberg už vhodnejšie a aktuálnejšie nemohol prispieť do diskusie o tomto probléme ako s filmom Hon.

Zaužívalo sa konštatovanie, že najzaujímavejšie príbehy píše sám život. Platí to vlastne aj o francúzskom filme Renoir (2012), ktorý v marci do našich kín prináša ambiciózna spoločnosť Film Europe. Jeho tému vyjadrili distribútori sloganom: „Do života veľkého maliara Renoira a jeho syna Jeana nečakane vstúpi nekonvenčná mladá a krásna žena.“