Anjelským podielom nazývajú zamestnanci škótskej pálenice každoročné dve percentá národného nápoja – whisky, ktoré sa odparia pri jej dozrievaní v drevených sudoch. Svojským „anjelským podielom“ sú ukradnuté štyri fľaše vzácneho moku, ktoré zmenia život hlavného hrdinu najnovšieho filmu britského režiséra Kena Loacha. Film, ktorý prináša do kín Asociácia slovenských filmových klubov, získal Veľkú cenu poroty na vlaňajšom Medzinárodnom filmovom festivale v Cannes, Cenu divákov v San Sebastiane a dve anglické ocenenia BAFTA.

Ken Loach (1936) patrí medzi špičky európskej  kinematografie. Pôvodne študent práv, pôsobil v divadle i televízii, kým sa definitívne neupísal filmu. Nikdy ho nezlákal Hollywood, vďaka vlastnej produkčnej spoločnosti si dokázal udržať nezávislosť. O jeho vzťahu k monarchii (odmietol rad od britskej kráľovnej), k spoločnosti (je dlhoročným tvrdým kritikom domácich sociálnych pomerov), k izraelskej zahraničnej politike (pre nekompromisný postoj ho obvinili z antisemitizmu) sa rozprávajú legendy. Z jeho rozsiahlej, kvalitatívne vyrovnanej filmografie treba vyzdvihnúť film Kes o priateľstve chlapca s divokým jastrabom ako symbolom slobody, ktorej spoločnosť nedáva priestor, ocenený roku 1970 Krištáľovým glóbusom na karlovarskom festivale, považovaný aj po rokoch za jedno z top diel britskej kinematografie. Dlhodobo spolupracuje so scenáristom Paulom Lavertym (1957, Kalkata, India), pôvodne úspešným právnikom, s ktorým vytvoril filmy Volám sa Joe (1998), Sladkých šestnásť (2002), významný pohľad na formovanie írskeho boja proti britskej nadvláde Dvíha sa vietor (2006), Slobodný svet (2007), komédiu o futbalovom fanúšikovi Hľadá sa Eric (2009), Route Irish (2010) o komercializácii vojny v Iraku a napokon Anjelský podiel (2012). Loach je známy svojím silným sociálnym cítením. Zväčša si vyberá postavy z okraja spoločnosti, ktoré prechádzajú životnou krízou. Čiastočne sa do nej dostali vlastnou vinou, no pri pokuse vymaniť sa z nej zvyčajne narážajú na odpor prostredia, v ktorom žijú. Toto zovšeobecnenie sa vzťahuje aj na hrdinu najnovšieho Loachovho filmu, dvadsaťročného Robbieho, sympatického mladíka s problémovou minulosťou. Vo svojom krátkom živote spoznal detský domov i väzenie, stretávame ho v okamihu, keď je za ďalší násilný čin odsúdený na tristo hodín verejnoprospešných prác. S priateľkou Leonie čaká dieťa, na ktoré sa teší, a tak  sa trápi, ako uživí mladú rodinu. Nemá zamestnanie, byt ani peniaze, prenasleduje ho prízrak „krvnej pomsty“, prechádzajúcej z generácie na generáciu. Finančne zabezpečená rodina jeho priateľky ho odmieta, čo dáva najavo rôznym spôsobom – krvavou bitkou i pokusom o podplatenie. Robbie, ktorého narodenie syna silne pozitívne motivuje, sa vyznačuje náhodne objaveným degustátorským talentom, čo využije pri zosnovaní bláznivého plánu.

Film, ktorý do tejto chvíle pôsobil ako realistická sociálna dráma s presným vykreslením situácie, prostredia i charakterov, sa mení na rozprávku, v ktorej je možné všetko. Súbežne s touto zmenou pribúda humoru – drsného slovného i zábavného situačného. Robbie so svojimi kamarátmi, ktorých  spoznal pri odpykávaní trestu, sa pokúsi ukradnúť zo slávnej pálenice na škótskej Vysočine niekoľko fliaš z náhodne objaveného súdka „najlepšej whisky na svete“, ktorej predaj by ich mohol finančne zabezpečiť. Kým vo filmoch ako Bokovka či Dobrý ročník je víno iba kulisou príbehu, whisky v Anjelskom podiele je imanentnou súčasťou deja a prostriedkom na zmenu osudu jednotlivca. Možno preto venovali tvorcovia filmu jej výrobe, degustácii i dražbe taký priestor, až to pripomína inštruktážno-propagačné snímky. V porovnaní so svižným, dynamicky strihaným dejom (Jonathan Morris) to pôsobí zdĺhavo a v dramatickej konštrukcii filmu trochu retardačne.

Ken Loach, tvrdý kritik sociálnych pomerov vo Veľkej Británii, si určite nerobí ilúzie o súčasných možnostiach ich zmeny, a tak dopraje happy end aspoň hrdinovi svojho filmu. Kuriózna krádež vzácneho moku a jeho predaj sa vydaria, Robbie získa peniaze, prácu a perspektívu rodinného šťastia, jeho kamaráti a spolupáchatelia aspoň financie na (dočasne) bezstarostný život. Základná myšlienka filmu, že každý človek má dostať šancu, sa priam rozprávkovým spôsobom naplnila. Kým Loachove staršie filmy (azda s výnimkou nedávneho Hľadá sa Eric) boli vážnejšie, ich hrdinovia problematickejší a osudy dramatickejšie, tento, možno najdiváckejší  režisérov film, prináša okrem svižného deja, svojrázneho humoru a láskavého zakončenia najmä nádej. Možno to súvisí s vekom tvorcu, možno s presvedčením, že v dnešnom svete človeku nič iné nezostáva.

Loach často spolupracuje s nehercami. Z tejto kategórie pochádza aj hlavný predstaviteľ Robbieho Paul Brannigan (1986), rodený Glasgowčan, syn drogovo závislých rodičov, ktorého život sa vraj podobal na scény zo slávneho Trainspottingu. Prirodzený talent sa presadil, dnes už nakrúca ďalšie snímky. Vo svojom debute presvedčivo vyjadril rozpornosť dieťaťa ulice, v ktorého duši sa svári túžba po lepšom živote so zločineckými návykmi z problematickej minulosti. Pozitívne ho ovplyvní nielen láska k navonok krehkej, no vnútorne silnej Leonie (pôvabná Siobhan Reilly)  a ich spoločnému synčekovi, ale najmä empatia a životné skúsenosti šéfa pracovnej čaty Harryho (John Henshaw). Osamelý muž, ktorého rodina sa roztratila po svete, si nepotrpí na dlhé reči, ale v rozhodujúcich chvíľach podrží svojho obľúbenca Robbieho, s ktorým ho spája priam vedecký záujem o tajomstvá škótskeho národného nápoja. Partiu dopĺňa typovo skvelá trojica mladých previnilcov – sympaťáka Rhina (William Ruane), kleptomanky Mo (Jasmin Higgins) a menej chápavého, no originálneho Alberta (Gary Maitland), ktorého vynikajúcou hereckou etudou sa príbeh otvára. Partia, ktorá si uvedomuje svoju sociálnu situáciu, spoločenskú vydedenosť a nemožnosť vymaniť sa z nej legálnymi prostriedkami, sa pohybuje v ošarpaných uliciach na okraji Glasgowa, akoby vo svojom oblečení a so svojím statusom nemala prístup do jeho príťažlivejších a fotogenickejších častí. Kamera Robbieho Ryana, realisticky zobrazujúca zdevastovaný brloh nazývaný kamarátovým bytom, v ktorom na holom matraci prespáva Robbie, v kontraste s jeho bystrým modrookým pohľadom, akoby naznačovala, že hrdina si takýto osud nezaslúži, a súčasne motivovala diváka, aby mu držal palce pri pokuse o zmenu, aj keby musel pri tom zabudnúť na logiku a vierohodnosť niektorých situácií.

Anjelský podiel je, stručne povedané, sociálna rozprávka s komediálnymi prvkami. Jej základom je anekdotický príbeh o úspešnej krádeži, ktorý by menšiemu filmovému mágovi, ako je Ken Loach, možno na celovečerné dielo nevystačil. Realistický štýl rozprávania bez sentimentality a s inteligentným humorom (napriek typickému vulgárnemu slovníku protagonistov) však úspešne prekryl úskalia scenára. Film je aj nepatetickou oslavou takých hodnôt, ako sú solidarita, priateľstvo, nezištnosť a ľudská dôstojnosť. Či už diváka osloví jeho sociálno-realistická alebo pobaví humorno-rozprávková línia, bolo by chybou ho prepásť.

Anjelský podiel (The Angels´s Share), Veľká Británia/ Francúzsko/ Belgicko/  Taliansko, 2012
Scenár: Paul Laverty
Réžia: Ken Loach
Kamera: Robbie Ryan
Strih: Jonathan Morris
Hrajú: Paul Brannigan, John Henshaw, Siobhan Reilly, Gary Maitland, Jasmin Riggins, William Ruane, Roger Allam a ďalší
Premiéra v SR: 4.4.2013
Foto: ASFK