Dráma Môj pes Killer je druhým celovečerným filmom režisérky a scenáristky Miry Fornay. Začiatok roka 2013 bol pre režisérku mimoriadne úspešný na 42. ročníku Medzinárodného filmového festivalu v Rotterdame uviedli film v hlavej súťaži a získal jednu z troch hlavných cien Tiger Hivos Award. Vo filme účinkujú výlučne neherci, nakrúcal sa na jar minulého roku na slovensko – moravskom pohraničí a scenár k filmu získal v roku 2009 Cenu Tibora Vichtu. Snímka slávnostne otvorí jubilejný dvadsiaty ročník MFF Febiofest 2013.

Úvodným obrazom príbehu, ktorý sa pohybuje  na  pôdoryse drámy  rozpadávajúcej sa rodiny, je  romantická pohľadnica krajiny, ponorenej do ranného oparu. Všetko, čo sa postupne vynára za jej sošnou krásou ju dôkladne a takmer ironicky popiera. Vidíme ťaživú provincionálnu chudobu, apaticky uväznenú v rozpadajúcom sa materiálnom svete, v bezmyšlienkovito normovanej každodennosti, kde sa ľudia držia všetkého, čo im dodáva akú-takú istotu a dôstojnosť. Pre otca, ktorý kvôli dlhom prišiel o byt, je to kus poľa, vinohrad  kdesi za mestom, pre hlavnú postavu, Marka je to jeho pes, pitbull  Killer. Je mu verným spoločníkom vo svete bez rodinných väzieb a bez lásky.Tento živý majetok mu zaručuje miesto v skupinke skinheadov. Cíti sa, aspoň dočasne členom organizovanej skupiny s pravidlami, ktoré platia a zjednocujú. Chlapec má vyholenú hlavu, tetovanie na krku a zrádzajú ho len veľké detské oči. Následne sa objavuje i matka, zháňa ju kvôli akýmsi papierom. Kedysi dávno ho opustila, odišla do neznáma a z nového vzťahu má syna, malého Lukáša.Toto dieťa je Markov problém. Pre jeho holohlavú partičku je fakt, že jeden z jej členov má brata Cigána neprijateľný a problematizuje Markovo krehké postavenie, vylučuje ho z kruhu, na ktorom mu záleží. Celá situácia postupne  smeruje k tragédii.  

Sledujeme mechanizmus, pri ktorom sa svet, obývaný ľuďmi, redukuje, rozpadáva na izolované fragmenty, kde je každý sám. Otec, spíjajúci sa za zvukov piesne Aká si mi krásna, linúcej sa z televízie, zúfalá  matka, hľadajúca svojho malého syna a nakoniec i Marek, izolovaný od všetkého, na čom mu záležalo. Ostal mu len pes. Epilógom príbehu je zviera, chňapajúce na povel po koristi. Symptómy rozpadu sú evidentné, to čo ostáva je pán a jeho Killer, zrastená dvojica zosobňujúca klbko obranných a útočných  inštinktov. Budúcnosť tohto tandemu je temná.

Všetko, čo sa v tento jediný deň odohrá je drámou momentálnych príčin a následkov. Plynú v hluchej, odemocionalizovanej atmosfére, riadenej logikou vzdoru, pusteného z reťaze. Marek toho veľa nenahovorí, pôsobí dojmom introverta, poslúcha na slovo otca, večne čosi prináša a odnáša, presne tak ako jeho animálne alter ego. Keď sa na tréningu postaví pred boxovací mech, vidíme čo všetko sa skrýva pod zdanlivo subtílnym povrchom.

Film je zaujímavý aj ako ironické post skriptum,  adresované tradícii patriarchálnej rodiny, jej hodnotám a materiálnemu svetu, s ktorým bola v našich končinách vždy spätá. Na kuse poľa, vinohradu, obrábaného generáciami s hrdosťou a pýchou, stojí namiesto otcovského majestátu vyholený a potetovaný „looser“ s agresívnym psom. Matka absentuje, je exkomunikovaná za svoj neprípustný morálny pád. Vzniká dojem, že toto rodinné torzo je dôsledkom nejakej nepomenovanej spoločenskej katastrofy.

Príbeh je nakrútený s citom pre autenticitu prostredia i hrdinov, je uveriteľný a pôsobivý. Odohráva sa na česko-slovenskom pomedzí a vo všetkých roliach figurujú neherci. Po jeho zhliadnutí si môžme  klásť rôzne otázky. Ak režisérka hľadala príčiny existencie rasovej nenávisti, dá sa odpoveď hľadať kdesi v kruhu, určenom patológiou sociálneho prostredia, v ktorom má dospievajúci jedinec šancu nájsť nejaké väzby len za cenu demonštrácie sily a povedzme rasovej čistoty? Akú platnosť má táto diagnóza a nakoľko sa nás dotýka? Zúženie rozsiahleho problému na príbeh obete neexistujúceho rodinného zázemia kde nič nefunguje tak, ako by malo, odohrávajúcom sa v provincionálnom zapadákove je síce morálnym apelom a varuje pred dôsledkami spoločenskej nečinnosti, ale to je asi všetko.

V rozsiahlej tematizácii problému  rasovej nenávisti by sa už možno patrilo hľadať hlbšie a odvážnejšie, a to na oboch stranách konfliktu. Verím, že postavy skinheadov a ich skupinové vyznávanie násilia má ako dramatickú, tak vizuálnu váhu, zlo však sídli i v menej viditeľných a pôsobivých kruhoch a nie je len dôsledkom provincionálneho primitivizmu. Sedí i na luxusnejších adresách. Na druhej strane je obohrávanie úlohy Rómov ako nevinnej obete celospoločenského sprisahania tiež čosi, čo sa vzďaľuje životu. Sociálna neprispôsobivosť nie je bludom, hlásaným xenofóbmi. Ak sa záujemci o podobné témy, a po festivalovom triumfe tohto filmu na MFF v Rotterdame ich iste nebude málo, naozaj  budú úprimne snažiť čosi dôležité povedať, treba veriť, že sa dočkáme osviežujúcej inovácie. Pri takej intenzívnej frekvencii tejto témy by sa to už naozaj patrilo.

Môj pes Killer, Slovensko, Česko, 2012
Réžia: Mira Fornay
Scénář: Mira Fornay
Kamera: Tomáš Sysel
Strih: Hedvíka Hansalová
Zvuk: Ján Ravasz
Kostýmy: Erika Gadus
Producenti: Juraj Buzalka (Mirafox, SR) Viktor Schwarz (Cineart TV Prague, ČR)
Hrajú: Adam Mihál, Irena Bendová, Libor Filo, Marián Kuruc, Mária Fornayová a ďalší
Premiéra: 21. marca 2013
Foto: PubRes s.r.o.