Život Adèle francúzsko – tuniského režiséra Abdellatifa Kechicha, i keď trvá 179 minút, pozeralo tohtoročné canneské publikum v nemom úžase a Zlatá palma bola okamžite istá. Málokedy sa stáva, že sa najvyššia trofej udeľuje nielen režisérovi, ale aj dvom hlavným predstaviteľkám, no v prípade tohto filmu sa to stalo. Toľko diskutovaný a vychválený film, vraj trochu skrátený (škoda), prichádza v týchto dňoch aj do našich kín.

Knižné bestsellery  sú  vďačným námetom pre filmové spracovanie. Výnimkou nie je ani mládežnícka sci- fi trilógia Hryo život (pôvodný názov Hry hladu alebo Hladné hry) od americkej  autorky Susan Collins. Prvá časť vyšla v roku 2008 a už onedlho sa  s ňou stretli  i slovenskí čitatelia. Celá trilógia v jednom zväzku  sa objavila na pultoch kníhkupectiev pri príležitosti  slovenskej premiéry filmovej podoby prvého dielu vlani i v týchto dňoch, keď  spoločnosť Forum Film prináša do našich kín druhý diel Hry o život: Skúška ohňom (2013).

Blížiace sa vianočné sviatky signalizujú nielen obchody, ale aj filmoví distributéri, ktorí zaraďujú symbolické tituly. Patrí medzi ne i nórska filmová rozprávka Cesta za Vianočnou hviezdou, ktorú do našich kín prináša ambiciózna spoločnosť Film Europe. Predlohou je rovnomenná divadelná hra Sverre Brandta, ktorá mala premiéru v roku 1924 a jej filmová podoba sa objavila na plátne kín v roku 1976.

Film poľského režiséra Władyslawa Pasikowského Dozvuky vznikol v koprodukcii štyroch krajín, vrátane Slovenska, a je považovaný v Poľsku za jeden z najodvážnejších filmov. Režiséra a zároveň scenáristu inšpirovala totiž skutočná udalosť, ktorá nevrhá najlichotivejší obraz na krajinu.

„Je to film o tom, ako sa rozpadá rodina, pričom sa najprv rozpadá metafyzicky a potom aj fyzicky. Je to vlastne sociálny film, ktorý som sa snažil povzniesť na vyššiu úroveň, než je len realistická krutosť, vlastná dnes mnohým našim filmom,“ povedal ruský režisér Oleg Pogodin o svojom najnovšom diele, dráme Domov (Dom, Rusko 2011).

V septembri roku 1973 došlo v Chile k násilnému prevratu, ktorého cieľom bolo odstrániť socialistického prezidenta Salvadora Allendeho. Generál Augusto Pinochet, ktorý tento puč pripravil s pomocou Spojených štátov amerických a štyristo agentov CIA, zaviedol potom v krajine vojenskú diktatúru, spojenú s porušovaním ľudských práv, zatýkaním, mučením, miznutím politických protivníkov, terorom a cenzúrou. Na druhej strane sa Pinochetovi podarilo presadiť niektoré ekonomické reformy, zaviesť voľný trh a dosiahnuť v krajine relatívny materiálny dostatok (samozrejme, nie pre všetkých), za čo ho obdivovali jeho verní spojenci, americký prezident Ronald Reagan a britská premiérka Margaret Thatcherová.

„Vizuálne podmanivé hľadanie zmyslu vlastnej existencie a zmierenie sa s večne plynúcim časom a starnúcim telom.“ Takto charakterizuje kritika taliansky film Veľká nádhera, ktorý zaujal na tohtoročnom festivale v Cannes i v Karlových Varoch, je horúcim favoritom na tohtoročnú Európsku filmovú cenu a v týchto dňoch ho  prináša do našich kín  spoločnosť Film Europe.

Ako tohtoročné rekordné babie leto spečatilo svoju dobrú povesť aj v kinách (uvedením dvoch kvalitných nových slovenských filmov Zamatoví teroristi a Kandidát), definitívny koniec leta doložil málo vydarený, ďalší tuzemský film Babie leto.

Uznávaná francúzska sochárka a grafička Camille Claudelová (1864-1943) vzbudzuje pozornosť i dnes, i keď možno viac než dielom svojím  trpkým osudom. Slovenskí čitatelia sa o ňom viac dozvedeli napríklad v knihe Anne Delbéovej Osud jednej ženy a filmoví diváci  si vari spomenú na  film  francúzskeho režiséra Bruna Nuyttena Camille Claudelová  (1988 – o rok neskôr dve nominácie na Oscara) v titulnej úlohe s Isabelle Adjaniovou a Gérardom Depardieum ako Rodinom.  V týchto dňoch prináša do našich kín spoločnosť Film Europe najnovší titul, spájajúci sa s jej menom: Camille Claudel 1915 (2013).

Dávno sú preč časy, keď sa pojmy ako „ mafiáni“  či „kmotor“ spájali iba s talianskym alebo americkým podsvetím  prípadne s presláveným románom Mária Puza Kmotor (v slovenskom preklade známom ako Krstný otec) a jeho filmovým spracovaním. Aj v našom domácom prostredí ( slovenskom i českom) sa udomácnili mafiánske praktiky  a „kmotrovia“. Príbeh jedného z nich spracoval  spisovateľ Jaroslav Kmenta pod názvom  Kmotr Mrázek  (vyšiel postupne ako trilógia) a inšpiroval ním vznik českého filmu Příběh Kmotra, ktorý v týchto dňoch uvádza do našich kín spoločnosť Magic Box.