Pred zhliadnutím filmu o Hitchcockovi, som si položila otázku: čo je na živote a tvorbe slávneho majstra „suspence“ to najzaujímavejšie? Neviem, ako pre iných, ale pre mňa všetko, čo súvisí so schopnosťou ovládať ľudskú psychiku, poznať do detailu jej reakcie, pohrávať sa s ľudským strachom, pripravovať mu neustále nové a nové  imaginárne pasce, v ktorých sa divák tak rád a s vďakou zmieta. Sociológovia filmu tvrdia, že filmový vkus dáva vždy jasné signály o stave spoločnosti, o jej „psyché“, o jej nálade a vkuse. Prečo teda sú Hitchcockove filmy v obľube už niekoľko desaťročí bez ohľadu nato, či je kríza, alebo po kríze?

Namiesto očarujúceho starého pána, s charizmou dobráka a zároveň nositeľa všetkých  typických  znakov britského konzervativizmu, čierno-bielej noblesy s cigarou a suchým humorom sa, ako Alfred Hitchock predstavilo čosi, čomu chýbal predovšetkým ten milý a dobrácky šarm, sálajúci z akéhokoľvek majstrovho rozhovoru, nehovoriac o jeho humore. Spolu s diabolskou schopnosťou vymýšľať dych berúce príbehy a scény je to skvelý východiskový kontrapunkt akéhokoľvek filmu. Za plastikovou vizážou sa skrýval jeden z najlepších súčasných hercov, Anthony Hopkins. Ironické  komentáre touto zmienkou, bohužiaľ, nekončia.

Tvorcov  namiesto skúmania fenoménu Hitchcock zaujímajú menej obtiažne sféry. Skúmajú okolnosti vzniku jedného z jeho najslávnejších filmov Psycho z roku 1960. Veľkú časť filmu tvorí popis zápasu o jeho vznik i finálnu verziu. Do tejto línie sa vplieta pohľad do jeho súkromia, vzťahov s manželkou Almou, stojacou v tieni filmového génia počas celej jeho kariéry.  Vzájomne na seba žiarlia, on na jej prácu s akýmsi scenáristom, ona na jeho obsesiu blondýnkami. Po premiére filmu Psycho sa všetko urovná v iritujúco hollywoodskej scéne rozhovoru, sprevádzanej chórom dojatých novinárov. Hitchcock svojej žene vyzná lásku a prizná, že za všetko vďačí jej. Na otázku, prečo na tieto slová musela čakať tridsať rokov, odpovedá, „lebo som majstrom napätia“.  

Ďalší z akcentov príbehu ilustruje jeho hrdina výrokom: „Si úspešný vždy len natoľko, nakoľko je úspešný tvoj posledný film.“ Skrátka nehodnotí sa nič iné, len to, čo práve prešlo testom zisku. Nie je to, samozrejme, nič nové, takmer každý film z hollywoodskeho zákulisia sa zaoberá dramatickými nuansami schizofrenického stavu, keď stojí proti sebe umenie a priemysel. Že je to pre film diagnóza trvalá, netreba ani pripomínať.

Módny a populárny genderový atak na postavenie talentovaných  žien, manželiek veľkých mužov, stojacich  v tich tieni sa opäť uberá vychodenými koľajami a túto nudu zachraňuje len skvelá Helen Mirren. Predvádza nám mnohohranný charakter ženy rozhodnej  a všestranne schopnej (scéna, keď Hitch leží v posteli a štúdio pošle režírovať film náhradníka), vzrušenej a túžiacej po lichôtkach a zároveň sklamanej, keď prichytí svojho priateľa scenáristu in flagranti v plážovom dome, kde pracovali.To sa, bohužiaľ, nedá povedať o postave samotného Hitchcocka. Vyčítať akékoľvek emócie na umelej tvári je viac než namáhavé. Neveľmi doň vidíme, má akési desivé sny, prežíva niektoré scény zo svojich filmov a je znechutený postojom štúdia. To sa v ktorejsi fáze dokončenia filmu rozhodne, že nebude mať ani slávnostnú premiéru.

Ako to už v tomto „znetworkovanom“ svete býva, v decembri minulého roka vyrobila hraný film Dievča o Hitchcockovi i britská BBC. Zaujíma ich čosi iné, jeho posadnutosť blondýnkami (Kim Novak, Janet Leigh, Grace Kelly) a sexuálne návrhy, ktorými ich zahŕňal. V centre  rozprávania stojí jeho vzťah k Tippi Hendren (matka herečky Melanie Griffith), hlavnej predstaviteľke z jeho filmu Vtáci (1963).Tu je despotom, terorizujúcim svoje herečky. Ovládal zrejme nielen svoje publikum. Dosiaľ žijúca Tippy Hendren bola pri nakrúcaní ako poradkyňa.

Na otázku, aký je Hitchcock režisér, jedna z herečiek vo filme odpovedá mávnutím ruky, v porovnaní s Orsonom Wellesom je údajne anjel. Písali dejiny filmu dominantní géniovia a talentovaní tyrani? Tieto a podobné otázky i zvedavosť pripraveného diváka sú v prípade tohto filmu zbytočné. Možno je to ako s komplikovaným arabským ornamentom - netreba rozmýšľať, stačí sa pozerať.

Hitchcock, USA, 2012
Réžia: Sacha Gervasi
Scenár: John J. McLaughlin podľa knihy Stephena Rebello
Kamera: Jeff Cronenweth
Hudba: Danny Elfman
Hrajú: Anthony Hopkins. Helen Mirren, Scarlet Johansson, Jessica Biel, James D'Arcy,  Danny Huston, Toni Collette, Michael Wincott, Michael Stuhlbarg, Currie Graham, Tara Summers, Frank Collison, Richard Portnow, Kurtwood Smith, Wallace Langham
Premiéra: 7. februára 2012
Foto: Bontonfilm