Dokument o rodinných problémoch či rozpade rodiny nie je  v svetovej kinematografii nóvum. Ale ak ho nakrúti filmár, člen známej slovenskej umeleckej rodiny, ktorý je priamym účastníkom  udalostí a povýši bolestnú osobnú výpoveď na svedectvo s istou všeobecnou platnosťou, je to pozoruhodný čin. A za taký možno označiť  slovenský celovečerný dokumentárny film Adama Oľhu Nový život, ktorý Asociácia filmových klubov Slovenska uviedla 28. februára do našich kín. Bude aj súčasťou 20.ročníka Medzinárodného filmového festivalu Febiofest (15.3.- 14.4) . Premietať sa má spoločne s krátkym filmom Bublina, ktorého animátorkou je režisérova sestra Mária.

Dovolím si osobnú odbočku: Výbornú herečku Janu Oľhovú sledujem od čias, keď ešte ako čerstvá  absolventka herectva na VŠMU hosťovala na javisku SND a začínala v divadle v Martine. Tam žije a pôsobí i teraz, ale stala sa členkou Činohry SND, čiže do Bratislavy dochádza za prácou. Kritiku i divákov však zaujala i ako filmová herečka. Stačí spomenúť napríklad film Muzika, kde si zahrala  manželku svojho brata Mariána Geišberga. O to viac ma vtedy ako redaktorku ženského časopisu, a neskôr i našich čitateľov, zaujal cyklus  čiernobielych fotografií Moja rodina, na ktorých  dominovala ako svojská modelka v úlohe matky a vyžarovala z nich  pohoda a radosť. Ich autorom bol jej vtedajší manžel  - režisér Matúš Oľha. To, že sa v roku 2005 rozhodol opustiť svoju ženu a šesť detí a začať nový život ma zaskočilo. Obdivom ma však naplnilo, ako sa so situáciou dokázala vyrovnať herečka a matka v živote i vo filme svojho prvorodeného syna, ktorý, sa k citlivej téme vrátil s odstupom času a zapojil doň celú rodinu  aj otca a starú mamu.

Ale vráťme sa k téme: Adam Oľha (1984) - sa venuje dokumentárnej réžii, kamere, filmovému strihu, fotografii a kresbe. V roku 2002 absolvoval Školu úžitkového výtvarníctva v Kremnici, odbor Tvorba hračiek a dekoratívnych predmetov. Pokračoval v štúdiu na Akadémii múzických umení v Prahe, Fakulte filmovej a televíznej tvorby - Katedre dokumentárnej tvorby, v dielňach Alice Růžičkovej, Karla Vachka , Heleny Třeštíkovej a Miroslava Janka. V roku 2006 absolvoval stáž v Portugalsku. Ešte ako študent nakrútil krátke filmy Smrt Lesní, Svetlík,  Pěstitelé svatosti a Martin – Lisabon. Filmom Nový život (2012) ukončil svoje magisterské štúdium a na MFDF Jihlava zaň získal Cenu divákov. Mimochodom, pracoval na ňom štyri roky.

Adam Oľha o svojom otcovi hovorí vo filme, že „bol chodiaca kamera“ – večne fotografoval alebo nakrúcal. Keď sa rozhodol pre „nový život“, zmenil  prácu – stal sa rektorom Akadémie krásnych umení v Banskej Bystrici, s druhou ženou má dcéru a prestal fotografovať.

Adam mapuje vzťah rodičov od jeho začiatku (jedným z prvých archívnych videí je to, kde Jana privádza svoju lásku z VŠMU predstaviť rodičom), odhaľuje problémy v komunikácii medzi mužom a ženou a pozoruje, ako sa problémy rodičov odrazili v živote jeho sestier, ktoré po tejto skúsenosti prestávajú veriť v lásku ako takú a majú isté problémy vo vzťahoch. Skúma staré otcove obrazové záznamy, porovnáva ich so súčasnosťou a pokúša sa zistiť, čo viedlo k  radikálnej zmene. V priamom rozhovore s otcom však na tú najzákladnejšiu otázku „Prečo?“ nemá dosť síl. Rodina žije ďalej bez otca, dokonca akoby sa viac zomkla – matka, stará mama, päť sestier, z toho tri už vlastne dospelé ženy, syn. Spomínajú na spoločné výlety, stanovanie aj na to, ako ich rodičia ovplyvnili pri výbere povolania. Napríklad Adamovu cestu k filmu či Julianinu cestu k herectvu. Pociťujú otcovu absenciu, ale neodsudzujú jeho rozhodnutie. Vlastne iba jedna z dcér hovorí, ako v starom otcovom mobile, ktorý jej daroval, našla fotografiu jeho priateľky a pochopila, že vidí tú, „čo jej ho ukradla“. Ale inak nepadne krivé slovo. Len nepochopenie, prečo ich opustil, prečo sa postaral o nový život pre seba, ale aj pre nich, hoci ho nechceli.

Najúprimnejšia je najmladšia deväťročná dcéra Eva, ktorá na výzvu brata,  charakterizuje jednotlivých členov rodiny „rapovým“ spôsobom. Rapuje naivné texty, ktoré si sama vymýšľa. Vyjadruje v nich napríklad túžbu byť s otcom, rozprávať sa s ním. Nechce veci, darčekom je pre ňu jeho prítomnosť lebo rodina predsa potrebuje nielen mamu, ale aj otca. Ale vo svojom „spievaní“ vyčíta aj mame, že odchádza večer do divadla a neuloží ju do postele, nejde po ňu do družiny či na jej besiedku. Ale cení si, že varí a „dobré živí“ celú rodinu.

Film  Nový život  sa zaoberá témou, je ktorá je blízka množstvu rodín, a nie je radostná. Ale tvorca sa na ňu dokázal pozrieť s humorom. Napríklad v sekvenciách v kuchyni a rozhovoroch o varení či potrebe muža dobre kŕmiť, alebo ako dokáže v pracovnom nasadení vytočiť manželova  prvá ranná otázka: Čo bude na obed?

Taká to bola veľká láska, kde sa stala chyba? Prečo nebol čas porozprávať sa o tom, čo komu prekáža?  Deti s otcom komunikujú, ale bývalí manželia sa navzájom vyhýbajú. Zaujímavá je sekvencia, v ktorej Jana Oľhová spomína, ako náhodou, po rokoch, zbadala bývalého manžela v tom istom diaľkovom autobuse, ale vystúpila  nebadane  inými dverami. Na rozdiel od neho si nevie predstaviť, že by si hľadala nového partnera a otca pre svoje deti. Je si vedomá, že prežila niečo krásne, veľkú lásku, ale už je po nej. Zostali iba deti, fotografie a spomienky.   

Matúš Oľha  kedysi fotografoval rodinu v poli slnečníc neďaleko cintorína. Adam Oľha sa nechal inšpirovať a hneď v úvode sníma mamu a sestry, ako sa predierajú na tom  istom mieste slnečnicami, symbolmi slnka a vychutnávajú si to. K tomuto motívu sa vracia opakovane. Alebo sa s mamou a súrodencami fotografuje v lete v člne. Tá snímka je aj  na  oficiálnom plagáte, možno v zmysle, sme všetci na jednej lodi či loď sa kolíše, ale nepotopí!

Nový život je viac ako vydarený celovečerný debut všestranne talentovaného Adama Oľhu a ďalší celovečerný slovenský dokumentárny film, ktorý zaujme vari rovnako kritiku i divákov v kinách nielen u nás. V Čechách by ho mali do kín uviesť na jeseň. O ďalšiu zahraničnú distribúciu sa vraj postará francúzska agentúra.

Priaznivci bulváru budú sklamaní. Rodina Oľhovcov síce išla s kožou na trh, ale bez škandalizovania. S istým časovým odstupom, hovoria jej jednotliví členovia  kultivovane o krutej udalosti, ktorá im zmenila život i pohľad na svet. I keď vzťahy sa časom vyvíjajú a napriek populárnej piesni čo boli , to nie vždy prebolí, sledujeme príbeh poznačený psychológiou všedného dňa a nevdojak si uvedomujeme všeobecne platné súvislosti. Myslím si, že vznikol film, ktorý stojí za to vidieť.     

Nový život , Slovensko – Česko , 2012
Dĺžka: 77 minút
Námet, scenár a réžia: Adam Oľha
Kamera: Adam Oľha, Jakub Halousek
Strih: Jan Daňhel
Zvuk: Tobiáš Potočný
Hudba: Ľubo Burgr, Daniel Hurtuk
Účinkujú: rodina Oľhova
Premiéra v SR: 28. februára 2013
Foto: ASFK