Americký filmár Abel Ferrara nešetril silnými výrazmi, keď sa dozvedel, že nemecký režisér, producent a spisovateľ Werner Herzog pripravuje remake jeho azda najlepšieho diela – kriminálnej drámy Bad Lieutenant (u nás známej pod názvom Poručík) z roku 1992, ocenenej okrem iného aj Independent Spirit Award za herecký výkon Harveyho Keitela. Hral policajného dôstojníka, závislého od drog, alkoholu a hazardných hier, ktorého hlboko zasiahol vyšetrovaný prípad brutálneho znásilnenia mníšky.

Zriedkavo vyjadruje názov diela tak presne jeho obsah, ako sa to stalo pri novinke Jedz, modli sa a miluj (Eat, Pray, Love, USA, 2010). Film vznikol podľa rovnomennej knihy americkej novinárky a cestovateľky Elizabeth Gilbertovej z roku 2006, ktorá sa stala v Spojených štátoch s nákladom šesť a pol milióna výtlačkov bestsellerom. Preložili ju do štyridsiatich jazykov vrátane slovenčiny, kde ju v pretlmočení Ildikó Drugovej vydal o dva roky neskôr Tatran. O prepísanie skutočného príbehu do filmovej reči sa postaral režisér Ryan Murphy (1966, režíroval napríklad televízny seriál Plastická chirurgia) spolu s herečkou a scenáristkou Jennifer Saltovou, pričom ich hlavným tromfom bolo obsadenie Julie Robertsovej do ústrednej postavy Liz Gilbertovej.

„Život je krátky a biedny. Radujte a veseľte sa, kým môžete.“ V týchto dvoch vetách z filmu Mraky odtiahli je podľa niektorých kritikov zhrnutá filozofia popredného európskeho a najznámejšieho fínskeho režiséra Aki Kaurismäkiho (1957). Lebo i keď sú hrdinami jeho minimalistických príbehov neraz málovravní skrachovanci, poznačení bezútešným osudom, vždy je tu miesto na suchý humor a nádej.

Nie je dobrým znamením, keď film vidíte (ani nie tak dávno) a nespomeniete si naň. To sa mi stalo pri filme (K)lamáči sŕdc režiséra Pascala Chaumeila. Film uviedli na slávnostné zakončenie tohtoročného karlovarského festivalu a pozerala som sa naň z prvého radu (čestné miesto pre novinárov), obrázky sa mi mihali pred očami a bola som rada keď sa skončil. Pripadla mi však úloha o ňom písať, a tak som si musela dať repete. Podstatne som si naň názor vylepšila i keď prvý dojem, že je to síce milá, ale nie prelomová romantická komédia, ostal.

Po tučniakoch z Happy Feet a Divokých vĺn či po holuboch z Valianta prileteli do kín ďalší digitálne animovaní operenci. Sovy zo snímky režiséra Zacka Snydera nazvanej Ga'Hoole: Legenda o strážcoch nás však nechcú rozosmievať, ale pobaviť temnou legendou v štýle fantasy.

Film ešte nebol dokončený a už sa okolo neho strhla mediálna búrka. Bodaj by nie, keď jeho tvorca, oscarový režisér Roman Polanski (1933) bol vo Švajčiarsku zatknutý pre delikt spred tridsiatich rokov a postprodukciu i zostrih filmu „dirigoval“ z väzenia, najprv skutočného, potom domáceho. V každom prípade jeho najnovší filmový opus The Ghost Writter tým neutrpel, dokonca na tohtoročnom medzinárodnom festivale v Berlíne získal Strieborného medveďa za najlepšiu réžiu. Nuž a vlastný názor naň si môže slovenský divák urobiť sám.

V osemdesiatych rokoch minulého storočia sa zrodil nový druh komerčnej filmovej zábavy – akčný film. Niekdajší fanúšikovia Ramba, Komanda a Smrtonosnej pasce sú dnes zrelí ľudia. No kdesi v nich stále drieme mláďa, zamilované do moderných drsných rozprávok. A teraz, na prahu staroby, sa im splnil ďalší sen, v naplnenie ktorého už ani nedúfali: vo filme Expendables sa stretli všetky tri akčné superhviezdy Sylvester Stallone, Arnold Schwarzenegger a Bruce Willis.

Také menšie zemetrasenie s epicentrom pod sladkovodným jazerom, zemské dosky sa posunú a katastrofa je tu. Pod jazerom je jaskyňa, kde nejakým nedopatrením prežili dávno vyhynuté pirane. Aspoň si to dovtedy všetci mysleli. Nie však režisér Alejandre Aja a scenáristi Pete Goldfginger a Josh Stolberg, ktorí sa podpísali pod horor Piraňa 3D.

Snímka Koncert, ktorú vo francúzsko-rumunsko-taliansko-belgickej koprodukcii nakrútil ambiciózny rumunsky režisér Radu Mihaileanu (1958) je ako ruská židovská anekdota, rozpracovaná do podoby dvojhodinového filmu. Osloví, zaujme, pobaví, ale i zarmúti nenaplnenými ambíciami.

Divák, ktorý sa chystá na tento film, by nemal byť unavený a očakávať klasickú detektívku. Hoci 140-minútová snímka známeho maďarského režiséra Bélu Tarra (1955) Muž z Londýna vznikla na motívy rovnomennej novely klasika francúzskej detektívky Georgesa Simenona z roku 1934, je s ňou iba vo vzdialenom príbuzenstve. Hoci obsahuje niektoré znaky typickej kriminálky, ide skôr o existenciálnu drámu, charakteristickú pre celé Tarrovo dielo, premyslene komponované ako celok o údele človeka v čase, smerujúce od zobrazenia reality k abstrakcii, ako to dokladá najmä jeho voľná trilógia Zatratenie, Satanské tango a Werckmeistrove harmónie, nakrútená podľa literárnych predlôh stáleho spolupracovníka Lászlóa Krasznahorkaia.