Príjemné hľadanie rovnováhy
Zriedkavo vyjadruje názov diela tak presne jeho obsah, ako sa to stalo pri novinke Jedz, modli sa a miluj (Eat, Pray, Love, USA, 2010). Film vznikol podľa rovnomennej knihy americkej novinárky a cestovateľky Elizabeth Gilbertovej z roku 2006, ktorá sa stala v Spojených štátoch s nákladom šesť a pol milióna výtlačkov bestsellerom. Preložili ju do štyridsiatich jazykov vrátane slovenčiny, kde ju v pretlmočení Ildikó Drugovej vydal o dva roky neskôr Tatran. O prepísanie skutočného príbehu do filmovej reči sa postaral režisér Ryan Murphy (1966, režíroval napríklad televízny seriál Plastická chirurgia) spolu s herečkou a scenáristkou Jennifer Saltovou, pričom ich hlavným tromfom bolo obsadenie Julie Robertsovej do ústrednej postavy Liz Gilbertovej.
Liz je mladá žena krátko po tridsiatke, úspešná vo svojom povolaní, nespokojná v bezdetnom manželstve. Na dieťa sa necíti dostatočne pripravená, s manželom Stephenom (nevýrazný Billy Crudup) sa po ôsmich rokoch spolužitia vzájomne odcudzili. Liz sa rozhodne riešiť situáciu radikálne a na veľké prekvapenie partnera požiada o rozvod. V čase rozvodových prieťahov sa vrhne do náručia mladého herca Davida (milý, ešte nezrelý James Franco),no ani tu nenájde východisko zo stupňujúcich sa depresií. Našťastie, má dosť konexií i peňazí, aby si mohla namiesto psychoterapeuta dopriať ročnú dovolenku. Rozdelí si ju na tri časti. V Taliansku, najmä v Ríme a Neapoli, hľadá pôžitok v jedle, v indickom ašrame hľadá cez modlitby a meditácie kontakt s Bohom, a napokon v Indonézii, na ostrove Bali, hľadá rovnováhu medzi týmito dvomi súčasťami života, pričom ako bonus získa lásku.
„Pretrváva akési všeobecné, už dopredu zafixované poznanie, či pravidlo, ktoré sa po zhliadnutí filmu často mení na vetičku: kniha bola lepšia. Ale kniha nemôže byť lepšia ani horšia ako film, pretože literatúra je niečo celkom iné ako kinematografia: kniha sa môže viac alebo menej páčiť, mať alebo nemať väčší úspech, no v nijakom prípade sa nedajú porovnávať,“ napísal prozaik a filmový scenárista Dušan Dušek vo svojej najnovšej knižke Holá veta o láske (v poviedke Diabol, Slovart 2010). Dovolím si s odborníkom nesúhlasiť a konštatovať, že povinnosťou recenzenta je skúmať, ako sa podarilo pretransformovať literárne dielo do filmovej reči, a bez porovnávania to nejde. Kým kniha Elizabeth Gilbertovej obsahuje v troch častiach chronologické denníkové zápisky autorky s občasnými návratmi do traumatizujúceho obdobia rozvodu a následných depresií, scenáristi sa v štyroch častiach filmu usilovali vytvoriť z tejto nedramatickej mozaiky dynamický súvislý príbeh. Vyjasnili predovšetkým dôvody Lizinho rozchodu s oboma partnermi, skrátili a zostručnili rozprávanie o jej cestovaní po svete, niektorým postavám dopísali príbeh (napríklad Richardovi z Texasu, ktorého hrá skvelý Richard Jenkins, pripísali bolestný monológ o dramatickom zážitku spred desiatich rokov, keď opitý takmer zrazil autom vlastného syna, čo bolo príčinou rozpadu jeho rodiny a čo je vo filme dobré východisko pri uvažovaní o odpustení), inde pridali ďalšie postavy (napriklad Brazílčanovi Felipemu v podaní charizmatického Javiera Bardema dospelého syna, ktorý povzbudzuje otca do nového milostného vzťahu). Film sa tak nerozpadá na štyri samostatné poviedky, ale vytvára súvislý obraz putovania ženy, ktorá cez nové zážitky a stretnutia s novými ľuďmi hľadá samu seba.
Vďaka exotickým scenériám, príjemným ľuďom a najmä vďaka skvelým hercom je to putovanie veľmi príjemné, hoci aj tu je stopáž filmu prehnaná (140 minút), ako sa v poslednom čase stalo zlozvykom. Kým prvým dvom častiam niet čo vyčítať, lebo majú tempo i humor, pôvabný je najmä obraz „veľkej žranice“ v sympatických talianskych krčmičkách (tu si uznanie zaslúži aj foodstylistka Susan Spungen), v časti o Lizinom pobyte v indickom ašrame sa mohlo a malo výraznejšie strihať, tým skôr, že pri absencii deja preberá hlavnú úlohu nie vždy zaujímavý dialóg. Štvrtú, indonézsku časť, dvíha hore znova humor a najmä fascinujúca prítomnosť Javiera Bardema.
Celá ťarcha filmu však spočíva predovšetkým na Julii Robertsovej. Hoci od jej azda najpopulárnejšieho filmu Pretty Woman prešli už dve desaťročia, hoci od nemenej známeho Notting Hillu nás delí jedenásť rokov a hoci herečka sa za ten čas stala aj viacnásobnou mamičkou, nič nestratila zo svojho dievčenského pôvabu a nádherného úsmevu. Má hlavnú zásluhu na tom, že postava Liz Gilbertovej je vo filme oveľa sympatickejšia ako v knihe, že jej veríme vnútornú rozorvanosť, v akej sa zmieta v zdanlivo bezproblémovom manželstve, že sa nedívame skepticky na jej cestu k Bohu cez rozličných guru a liečiteľov, že sa nesmejeme jej občasnej naivite. Robertsová takmer počas celého filmu prakticky nezíde z plátna, no nezunuje sa nám. Možno jej hrdinka niekomu ublížila, možno je priveľmi zameraná na svoje problémy, možno sa v mnohých veciach mýli, ale svojou bezprostrednosťou vie očariť. Ak by ste niekedy náhle zbohatli a rozhodli sa pre cestu okolo sveta, bola by to určite vhodná, spoľahlivá partnerka. Výborne jej to ladí s Richardom Jenkinsom ako meditujúcim Richardom z Texasu, kde sa počiatočné napätie mení na dôverné priateľstvo, ale najmä s živočíšne príťažlivým Javierom Bardemom ako Brazílčanom Felipem, ktorý jej na Bali ponúka nielen svoj šarm a sprievodcovské služby, ale aj životnú rytiersku ochranu.
Zdá sa, že kamera Roberta Richardsona v príťažlivých prostrediach ani nemohla nič pokaziť. Dokázala výborne obrazovo pretlmočiť atmosféru jednotlivých krajín – vždy v trochu inom farebnom odtieni, púhym detailom ukázať genia loci (stačí si spomenúť na neapolskú uličku so šnúrami bielizne a tučným dievčatkom na balkóne), sprostredkovať momentálnu náladu (rozvášnení talianski futbaloví fanúšikovia, či do tranzu sa dostávajúci vyznavači Krišnu).
Americký film Jedz, modli sa a miluj je vraj určený najmä ženám. Ak ma uši neklamú, potom sa na ňom na novinárskej projekcii zabávali najmä muži. A ženy? Možno nejedna z nás si povzdychla, že by chcela mať problémy svojej americkej kolegyne a možnosť riešiť ich ročnou cestovateľskou dovolenkou. Ak však zabudneme na škaredú závisť, potom musíme skonštatovať, že sme videli milý, úsmevný, pohodový film. S príjemným pocitom, ktorý v nás zanechal, sa vari aj tie problémy vyriešia ľahšie.
Jedz, modli sa a miluj (Eat, Pray, Love), USA 2010
Námet: Elizabeth Gilbertová – rovnomenná kniha
Scenár: Ryan Murphy a Jennifer Salt
Réžia: Ryan Murphy
Kamera: Robert Richardson
Hudba: Dario Marianelli
Hrajú: Julia Roberts, Javier Bardem, Viola Davis, Hadi Subiyanto, Richard Jenkins, Billy Crudup, Tuva Novotny, Luca Argentero, James Franco a ďalší